Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-6026-2016.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/6026/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: V.. N. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX Y., právne zastúpený : R. advokátska kancelária, s.r.o., D. XX, XXX XX Y., V. : XXXXXXXX, proti povinnému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o vymoženie 383,69 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, Nerudova 14, pod sp. zn. EX 35/2016, o námietkach proti exekúcii, takto :
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 20.9.2016, súdnemu exekútorovi doručeného dňa 7.10.2016 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 137848, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 29.12.2016, vydal dňa 13.1.2017 poverený súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 18.1.2017.
2. Dňa 3.2.2017 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii ako aj námietky povinného proti trovám exekúcie. Predmetné námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie boli podané v zákonom stanovenej lehote.
3. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekúcia je neopodstatnená, lebo je vedená vo vzťahu ku dani (383,69 EUR) z vyplateného poistného plnenia zrazenej v prospech štátu podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.2.2015, č. k. 40C/353/2013-58 nekonštituoval žiadnu novú povinnosť, ale iba deklaroval výšku poistného plnenia, ktorú súd ustálil zhodne so znením poistnej zmluvy, obsah ktorej povinný spochybňoval. Povinný vyplatil oprávnenému poistné plnenie, ktoré zodpovedalo vykonaným poistným zmenám v poistení. Oprávnený s výškou vyplateného poistného plnenia nesúhlasil a súdne spochybnil platnosť vykonaných zmien. Povinný zároveň predložil súdu Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 12.8.2016, z ktorého je zrejmé, že o týchto skutočnostiach bol oprávnený informovaný. Zároveň toto oznámenie preukazuje, že sumu 383,68 Eur odviedol v prospech štátu. Podľa tvrdenia povinného, priznanie poistného plnenia rozsudkom súdu nie je okolnosťou, s ktorou zákon o dani z príjmov spája zánik daňovej povinnosti, resp. oslobodenie poistného plnenia od dani z príjmu. Zrážková daň z príjmu nie je nárokom oprávneného, ale nárokom štátu. Povinný ďalej uviedol, že oprávnený exekvuje pohľadávku, ktorá zodpovedá zrážkovej dani z príjmov a príslušenstva, pričom sa pokúša exekvovať nárok štátu, na ktorý nemá právo a zároveň sa pokúša na úkor iného bezdôvodne obohatiť, pretože vymáha od povinného povinným za oprávneného už štátu zrazenú a odvedenú daň. Vzhľadom na to povinný zastáva názor, že exekúcia je bezdôvodná, nezákonná a neprípustná, pričom neodôvodnené sú aj trovy exekúcie.
4. K podaniu povinného sa vyjadril aj oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý vo svojom stanovisku, doručenom súdu dňa 4.4.2017 okrem iného uviedol, že plnenie, ktoré je predmetom exekúcie, je plnením na základe rozsudku a nie na základe poistnej zmluvy a preto má rovnakú povahu, ako akékoľvek iné, súdom právoplatne priznané plnenie a musí mať aj rovnakú právnu ochranu. Nie je možné pripustiť, že strana povinná plniť na základe právoplatného rozsudku sa svojej povinnosti bude môcť zbaviť na základe dôvodu, ktorý neexistuje a ktorý naviac už uplatnila v konaní samom. V opačnom prípade by bola istota veriteľa, že dostane svoje súdom priznané plnenie, značne narušená, ak nie odstránená. Ak bol povinný presvedčený, že mal voči oprávnenému pohľadávku titulom zaplatenej zrážkovej dane, nič mu nebránilo tento nárok uplatniť na súde a to buď ako vzájomný návrh, alebo v samostatnom konaní. Povinný však žiadnu zrážkovú daň za oprávneného zrejme nevyplatil, keďže sa svojho nároku žiadnym z uvedených spôsobov nedomáhal. Jeho argumentácia je, rovnako ako vo veci samej, aj v exekučnom konaní vyslovene účelová, majúca jediný cieľ, dosiahnuť zníženia, alebo úplný zánik svojej peňažnej povinnosti.
5. Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.3.2017 (ďalej len EP), môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. Podľa ust. § 38 ods. 2 EP, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
6. Podľa ust. § 228 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.), výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
7. Po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s obsahom vznesených námietok, dospel súd k záveru, že tieto sú neopodstatnené, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, riadne a včasné plnenie povinný nepreukázal.
8. Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil v celom rozsahu to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený požiadal dôvodne súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vymožením pohľadávky.
9. Exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.2.2015, č. k. 40C/353/2013-58 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.5.2016, č.k. 3Co/294/2015-108, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 5 058,62 EUR s 5,25 % ným úrokom z omeškania ročne od 6.2.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Do dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný splnil uloženú povinnosť voči oprávnenému čiastočne, a to úhradou časti istiny vo výške 4 674 Eur, úrokov z tejto sumy vo výške 619,97 Eur a trov konania. Časť istiny vo výške 383,69 Eur a tomu prislúchajúci úrok z omeškania povinný neuhradil, ako to vyplýva z jeho prevodného príkazu zo dňa 15.8.2016. Rozhodnutie (exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť v 1. a 4. výroku dňa 9.8.2016, 2. výrok nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2015, 1. a 4. výrok sa stali vykonateľnými dňa 13.8.2016, 2. výrok sa stal vykonateľným dňa 31.3.2015. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
10. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods.1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
11. Exekučný súd v rámci konania o námietkach proti exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, príp. inej skutočnosti spôsobujúcej nedôvodnosť začatia a vedenia exekúcie. V
exekučnom konaní prieskumná právomoc exekučného súdu je obmedzená v tom smere, že sa môže zaoberať iba okolnosťami, ktoré nastali odo dňa vydania exekučného titulu, t. j. od 5.2.2015, nakoľko sa má za to, že orgán, ktorý vydal exekučný titul, rozhodol podľa práva platného v čase jeho vydania a právo priznané exekučným titulom v čase jeho vydania existovalo. Obmedzenie prieskumnej právomoci exekučného súdu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, v ktorom sa uskutočňuje nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, resp. práva priznaného vykonateľným rozhodnutím. Povinný však uvádza, ako dva dôvody na zastavenie exekúcie, skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu.
12. Napokon, námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne.
13. Nakoľko povinný nepreukázal zánik judikovanej pohľadávky, priznanej právoplatným rozhodnutím súdu, ani inú zákonom predvídanú skutočnosti, ktorá by mala za následok neprípustnosť exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, nakoľko sú nedôvodné.
14. Čo sa týka námietok povinného proti trovám exekúcie, súd po preskúmaní týchto námietok dospel k záveru, že predmetné námietky sú nepreskúmateľné, nakoľko ich povinný neodôvodnil ani len čiastočne. Po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie, má súd za preukázané, že námietky proti trovám exekúcie boli podané bez opodstatnenia. Nakoľko v exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno práve na ťarchu povinného, je úlohou povinného preukázať súdu všetky skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia povinného. Keďže v danom prípade povinný neodôvodnil námietky proti trovám exekúcie vôbec, čiže konkrétne nespochybnil výšku trov, opodstatnenosť trov, a ani žiadnym spôsobom nenapadol výpočet trov, súd na takéto námietky nemôže prihliadať, a preto považuje tieto námietky od počiatku za nedôvodné a bezpredmetné.
15. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)