Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-506-2015.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/506/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti žalovanej: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava - Záhorská Bystrica, o zaplatenie 758,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 266 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 266 eur od 17.11.2013 do zaplatenia zastavuje.
II. Súd žalobcovi priznáva vrátenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 9,26 eura, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s..
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 492,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 492,60 eura od 02.04.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
V. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,84%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 758,60 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 758,60 eura od 17.11.2013 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 07.03.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120130762 na sumu 700 eur za odplatu 266 eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú sumu 966 eur zaplatiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 eura a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Poukázal na to, že žalovaná celkovo uhradila sumu 207,40 eura, pričom nakoľko neplatila splátky riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil jej stratu výhody splátok a celý dlh sa stal splatný dňa 16.11.2013. Dlžná suma 758,60 eura predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou vo výške 966 eur a žalovanou uhradenou sumou 207,40 eura.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 18.04.2017 Žalovanej bolo predvolanie doručené náhradným doručením v zmysle § 112 C.s.p., svoju neúčasť neospravedlnila, pričom nepožiadala ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") vec prejednal v jej neprítomnosti.
4. Pred začatím pojednávania na pojednávaní konanom dňa 18.04.2017 žalobca oznámil súdu, že svoju žalobu berie späť v časti o zaplatenie sumy 266 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 266 eur od 17.11.2013 do zaplatenia. K dôvodom späťvzatia nič bližšie neuviedol. Vo zvyšnej časti na žalobe zotrval.
5. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 266 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 266 eur od 17.11.2013 do zaplatenia ešte pred začatím pojednávania, súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil a zároveň žalobcovi vrátil príslušnú časť súdneho poplatku za žalobu krátenú o 6,70 eura v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
6.1. Dňa 07.03.2013 žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120130762 (č.l. 4 spisu), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 700 eur. Podľa čl. I. predmetnej zmluvy úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označovaná ako "odplata"). Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi istinu vo výške 700 eur a odplatu vo výške 266 eur, celkom 966 eur, v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 eura a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve je uvedená RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 47,29 %. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.09.2013 (č.l. 5 spisu) žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 758,60 eura a zároveň jej oznámil, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu svojho dlhu, uplatní si svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Na č.l. 6 spisu sa nachádza poštový podací hárok s dátumom podania 12.09.2013. Listom zo dňa 21.10.2014 (č.l. 7 spisu) žalobca oznámil žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol ku dňu 16.11.2013 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Na č.l. 8-9 spisu sa nachádza poštový podací hárok s dátumom podania 23.10.2014.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..
7.2. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
7.3. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7.4. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7.5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7.6. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.7. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.8. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
7.9. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7.10. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca ako veriteľ (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch) poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra žalobcu) a zároveň úver bol žalovanej poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (žalobca v tejto súvislosti netvrdil ani nepreukázal opak). Predmetná zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 O.z., (hoci zmluva o úvere ako taká je upravená v Obchodnom zákonníku), ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač jej obsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť.
9. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej úver (istinu) vo výške 700 eur, z čoho žalovaná uhradila spolu sumu 207,40 eura. Keďže žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil v konaní zaplatenie iba rozdielu medzi uvedenými sumami, súd jeho žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 492,60 eura spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa dostala do omeškania s úhradou tejto sumy) v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne.
10. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu (od 17.11.2013), a to vo výške 5,25 % ročne. Poukazoval pritom na oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014, ktorým oznámil žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy bol zosplatnený ku dňu 16.11.2013. Súd však zastáva názor, že postup žalobcu pri zosplatnení záväzku nebol v súlade so zákonom, keď k zosplatneniu záväzku nemôže dôjsť spätne tak, ako to urobil žalobca. Žalobca si totiž uplatnil svoje právo podľa § 565 O.z. (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) až oznámením zo dňa 21.10.2014. Až vtedy sa teda žalovaná ako dlžník mohla dozvedieť o uplatnení tohto práva zo strany žalobcu (vtedy si žalobca uplatnil toto právo voči žalovanej). Tak by tomu však bolo iba v prípade, ak by jej predmetné oznámenie bolo aj skutočne doručené. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca predložil poštový podací hárok s dátumom podania 23.10.2014. Z uvedeného poštového podacieho hárku však nie je zrejmé, čo bolo predmetom podania na poštovú prepravu. Žalobca teda nepreukázal, že predmetné oznámenie žalovanej skutočne odoslal. Aj keby sa tak však stalo, nepreukazovalo by to, že oznámenie bolo žalovanej aj skutočne doručené. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru totiž predstavuje jednostranný adresný (adresovaný) právny úkon, ktorý
sa stáva perfektným (účinným) až jeho doručením adresátovi. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto písomnosťou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Uvedené je v súlade aj s ustanovením § 45 ods. 1 O.z., v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť) - porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval pre účely určenia začiatku omeškania žalovanej za relevantnú ani výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.09.2013, keďže žalobca nepreukázal ani jej doručenie žalovanej (navyše z poštového podacieho hárku opäť nie je zrejmé, čo bolo predmetom podania na poštovú prepravu). Súd preto určil začiatok omeškania žalovanej na deň 02.04.2016, keďže žaloba bola žalovanej zo strany súdu doručená dňa 31.03.2016 a žalovaná bola v súlade s § 563 O.z. povinná splniť si svoj dlh nasledujúci deň, t.j. 01.04.2016. Do omeškania sa teda dostala až nasledujúci deň, t.j. 02.04.2016, kedy výška úrokov z omeškania predstavovala 5 % ročne. Súd preto žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 492,60 eura od 17.11.2013 do 01.04.2016 a vo výške 0,25 % ročne zo sumy 492,60 eura od 02.04.2016 do zaplatenia zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 266 eur s príslušenstvom procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovanej (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 1/2007 zo dňa 31.08.2008), pričom vo zvyšnej časti mal iba čiastočný úspech. Celkový úspech žalobcu súd určil na 57,92 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi pôvodne žalobou uplatneným nárokom (suma 758,60 eura, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 758,60 eura od 17.11.2013 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslené na sumu 136,28 eura/) a priznaným nárokom (suma 492,60 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 492,60 eura od 02.04.2016 do vyhlásenia rozsudku / vyčíslené na sumu 25,75 eura/). Žalovaná mala potom úspech v rozsahu 42,08 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu, súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,84 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.