Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. XXXX/XX, 841 08 Bratislava, o zaplatenie 2 193,64 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.02.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 193,64 eura s príslušenstvom z titulu neuhradeného úveru. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 10.03.2010 Úverovú zmluvu č. 56/211/10, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 3 400 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala úver s úrokmi vrátiť v pravidelných mesačných anuitných splátkach do 31.12.2069. Ďalej uviedol, že po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 16.10.2012 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do dátumu uvedeného vo výzve. Napriek tejto výzve žalovaná dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradila.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní zostala celkom nečinná.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 18.04.2017. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, žalovanej bolo predvolanie doručené náhradným doručením, svoju neúčasť neospravedlnila. Keďže ani jedna zo strán nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 10.03.2010 Úverovú zmluvu č. 56/211/10 (č.l. 6-12 spisu), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3400 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala úver splatiť v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 79,80 eura do 60 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Podľa bodu 6.2.2. úverovej zmluvy v prípade, ak klient neplní svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a vzniknuté kedykoľvek počas trvania tejto zmluvy, banka je oprávnená žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Listom zo dňa 20.08.2012 (č.l. 5 spisu) žalobca oznámil žalovanej, že v zmluvne dohodnutom termíne neuhradila splátky úveru vo výške 160,96 eura poskytnutého na základe Úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 10.03.2010. Zároveň

žalovanú vyzval na zaplatenie omeškaných splátok predmetného úveru a sankcií v lehote do 10 dní od zaslania tohto listu s tým, že ak v stanovenej lehote nedôjde k uhradeniu pohľadávky, pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.10.2012 (č.l. 4 spisu) žalobca oznámil žalovanej, že z dôvodu nedodržania jej zmluvných povinností z Úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 10.03.2010 ju žiada o predčasné splatenie zostatku istiny úveru spolu s príslušenstvom, a to do 29.10.2012.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

5.2. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

5.3. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

5.4. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

5.5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5.6. Podľa § 52 ods. 2 O.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

5.7. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.8. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.9. Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

5.10. Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

5.11. Podľa § 122 ods. 2 prvá veta O.z. koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.

5.12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 10.03.2010 Úverovú zmluvu č. 56/211/10, ktorú súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 O.z., keďže ju uzatvoril žalobca, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu) a žalovaná, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (v konaní nebol tvrdený ani preukázaný opak). Uzatvorená zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a žalovaná ako spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač, jej obsah nemohla žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Zároveň má uzatvorená zmluva charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Nakoľko žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, žalobca výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.10.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 29.10.2012. Týmto okamihom začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie jeho práva žalobou na súde (§ 101 O.z.), ktorá uplynula v súlade s § 122 ods. 2 prvá veta O.z. dňa 29.10.2015 (štvrtok). Keďže však žalobca podal žalobu na súd až dňa 29.02.2016, urobil tak oneskorene (po uplynutí premlčacej doby), na čo musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo). Preto súd nemohol žalobcovi jeho (premlčané) právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky (vrátane úrokov a úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky zdieľajúceho jej osud) priznať a žalobu musel z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Pokiaľ ide o uplatnenie Občianskeho zákonníka na posudzovaný prípad (a nie Obchodného zákonníka), súd poukazuje na to, že použitie Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, považuje súd za neprípustné. Právne vzťahy upravené Obchodným zákonníkom sú typickými vzťahmi podnikateľov. Žalovaná však vstúpila do právneho vzťahu so žalobcom v postavení spotrebiteľa, pričom zmluva uzatvorená medzi nimi má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta aktuálneho znenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Predmetné ustanovenie vyjadruje jednoznačnú vôľu zákonodarcu, akým právnym predpisom sa majú riadiť právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Zároveň týmto ustanovením zákonodarca reagoval na polemiky, ktoré vyvolávala v oblasti spotrebiteľského práva duálna úprava niektorých inštitútov v Občianskom zákonníku a zároveň aj v Obchodnom zákonníku, a tieto polemiky vyriešil jednoznačne v prospech priority aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na tieto špecifické spotrebiteľské vzťahy. Uvedené ustanovenie síce v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nebolo ešte súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, právny predpis, ktorým bolo do právneho poriadku začlenené (zákon č. 102/2014 Z.z.), však nemá prechodné ustanovenie, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014). Navyše súd poukazuje na to, že predmetné ustanovenie má iba výkladový charakter a zákonodarca ním iba výslovne prezentoval to, čo považoval za samozrejmé už predtým (v súvislosti so zvýšenou ochranou spotrebiteľa a rozsiahlou právnou úpravou prijatou za týmto účelom). Jeho účelom tak bolo iba usmerniť a zjednotiť aplikačnú prax a nie zmeniť právny stav. Pokiaľ ide o aplikáciu Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec, súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2013, č.k. I.ÚS 402/2013-10, resp. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2011, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Rovnako súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2013, sp. zn. 2Co/370/2013, v ktorom krajský súd okrem iného uviedol, že "...je na prospech odporkyne ako spotrebiteľa ustanovenie o premlčaní uplatneného nároku v trojročnej premlčacej dobe pri spotrebiteľských zmluvách, upravených v Občianskom zákonníku a to aj napriek tomu, že spotrebiteľská zmluva o bežnom účte bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka.". Súd poukazuje tiež na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cb 221/09-144 zo dňa 28.06.2010, v ktorom sa tento súd podrobne vysporiadal s potrebou aplikácie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka aj na právne (spotrebiteľské) vzťahy majúce charakter absolútnych obchodov.

9. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na posudzovaný prípad, súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave premlčania podľa § 100 ods. 1 O.z., a preto je nevyhnutné aplikovať ju prednostne. Predmetné ustanovenie § 5b bolo zavedené do zákona č. 250/2007 Z.z. novelou (zákonom č. 102/2014 Z.z.) s účinnosťou od 01.05.2014. Toto ustanovenie však napriek tomu bolo potrebné aplikovať aj na konanie v prejednávanej veci, hoci nadobudlo účinnosť neskôr, ako sa začalo (a zároveň neskôr ako došlo k vzniku hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami). Ide totiž o procesnoprávne ustanovenie, kedy všeobecne platí, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky konania už prebiehajúce na súdoch. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. upravuje predovšetkým (a najmä) procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Týmto orgánom je predovšetkým (a najmä) súd. Nárok zo spotrebiteľskej zmluvy sa totiž nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym výrokom súdu. Uvedené ustanovenie tak len upravuje procesnú činnosť súdu pri aplikácii a interpretácii súkromnoprávnych vzťahov, v tomto prípade špeciálny procesný postup súdu pri aplikácii a interpretácii noriem o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú uzatvárané medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Okrem toho súd zastáva názor, že v súlade s princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa) v právnych vzťahoch, nepochybným zámerom (cieľom) zákonodarcu pri prijímaní tohto ustanovenia bolo, aby sa uplatňovalo hneď ako nadobudne účinnosť (ak by tomu tak nebolo, zákonodarca by to vyjadril v prechodných ustanoveniach zákona, čo v tomto prípade neurobil). K nutnosti aplikácie predmetného ustanovenia od okamihu, kedy nadobudlo účinnosť, na všetky prebiehajúce konania, súd bližšie odkazuje na článok Doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. "Zákon a sudcovia; k výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa" uverejnený v Justičnej revue č. 3/2015, v ktorom sa uvedený autor podrobne zaoberá uvedeným ustanovením z naznačených hľadísk a dospieva k jednoznačnému záveru o nutnosti jeho aplikácie od okamihu účinnosti na všetky prebiehajúce konania. Rovnako súd poukazuje na množstvo právoplatných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v spotrebiteľských veciach, kde súdy aplikovali predmetné ustanovenie od okamihu nadobudnutia jeho účinnosti vo všetkých prebiehajúcich konaniach a žaloby z dôvodu premlčania zamietli (napr. rozsudky Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6C/105/2014 zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 14C/480/2014 zo dňa 20.01.2015, sp. zn. 4C/411/2014 zo dňa 20.10.2014, sp. zn. 39C/195/2014 zo dňa 17.10.2014, sp. zn. 7C/173/2013 zo dňa 02.10.2014, rozsudky Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/306/2012 zo dňa 16.09.2014, sp. zn. 11C/205/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/302/2014 zo dňa 20.01.2015, rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/516/2014 zo dňa 19.01.2015, sp. zn. 14C/342/2014 zo dňa 07.11.2014, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/343/2014 zo dňa 20.11.2014, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/158/2014 zo dňa 17.10.2014 a množstvo ďalších, všetky dostupné na https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie). Napokon súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014, v ktorom sa najvyšší súd rovnako vyjadril aj k potrebe aplikácie vyššie označeného ustanovenia od okamihu jeho účinnosti.

10. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.