Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5To-24-2017.pdf
PDF · 66.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní obžalovaného T. S. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/28/2016 zo dňa 26.10.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného T. S., nar. XX.XX.XXXX podľa § 348 ods. 1, § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 39 ods. 1) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. S. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
aj napriek tomu, že dňa 27.05.2015 v obci U. okres W., osobne prevzal výzvu Okresného súdu vo Zvolene na nastúpenie nepodmienečného trestu do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 150 dní, ktorý trest mu bol premenený z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/56/2013 zo dňa 22.01.2014, právoplatný a vykonateľný dňom 17.06.2014, kde mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 300 hodín, pričom predmetný trest mu bol premenený uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/56/2013 zo dňa 27.01.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2Tos/24/2015 zo dňa 02.04.2015 a ktorý trest mal nastúpiť do Ústavu na výkon trestu a ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici najneskoršie v priebehu dňa 15.06.2015 v čase do 14.00 hod., pričom túto výzvu nerešpektoval a výkon trestu v uvedenom termíne nenastúpil bez vážneho dôvodu. Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4, § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré bližšie nezdôvodnil.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým záverom a následne i záverom právnym. Na druhej strane krajský súd považuje uložený trest za neprimerane prísny.
Pre krajský súd zo spisového materiálu tiež vyplynulo, že obžalovaný nepoprel prevzatie výzvy na nastúpenie výkonu trestu, s výzvou sa oboznámil, bol si vedomý, že mal nastúpiť výkon trestu, avšak tento napriek tomu nenastúpil, pretože predchádzajúce konanie považoval za nezákonné. Nekonkretizoval však, v čom videl pochybenie. Aj z priloženej doručenky vyplýva, že obžalovaný prevzal včas výzvu na nástup trestu. Ako vyplýva zo zápisnice o dodaní do výkonu trestu, musel byť obžalovaný do výkonu trestu predvedený.
Správne si potom počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote určenej súdom.
Za trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný dopustil je hrozené trestom odňatia slobody až na X roky. Obžalovanému pritom priťažovalo, že v minulosti už bol súdne trestaný. Pri ukladaní trestu obžalovanému sa potom zvyšovala spodná hranica o jednu tretinu rozdielu medzi vrchnou a spodnou hranicou trestnej sadzby. Na druhej strane krajský súd zobral v úvahu okolnosti prípadu, keď mal obžalovaný nastúpiť na výkon trestu len na 5 mesiacov, a preto trest vo výmere 8 mesiacov považoval krajský súd za neadekvátny, teda neprimerane prísny. Obžalovaný sa síce v minulosti dostal do konfliktu so zákonom za drobnú trestnú činnosť, no vo väčšine prípadov sa na neho hľadí ako na súdne netrestaného. Krajský súd preto pri použití zmierňovacieho ustanovenia uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 4 mesiace, keď vzhľadom na základnú trestnú sadzbu zníženie trestu nie je zákonom limitované.
Pre výkon trestu okresný súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák., pretože vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a mieru narušenia obžalovaného má za to, že tento spôsob výkonu trestu lepšie zabezpečí nápravu obžalovaného, ako spôsob výkonu trestu v prísnejších podmienkach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.