Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-55-2016.pdf
PDF · 69.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/55/2016
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Bobora, o odvolaní obžalovanej W. G. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/42/2013 zo dňa 14.03.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej W. G. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná W. G. uznaná vinnou z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od 08.11.2012 do 20.12.2012 neoprávnene užívala byť č. XX na siedmom poschodí bytového domu č. XXX/XX na ulici D. vo S. G., svojím konaním bránila vlastníkovi bytu Stavebnému bytovému družstvu Veľký Krtíš, Železničná 18, IČO: 00 175 901 v jeho užívaní, napriek rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/27/2010 z 24.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2010, v zmysle citovaného rozsudku je obžalovaná povinná vypratať uvedený byt a vysťahovať sa z neho bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vlastník bytu obžalovanú písomne vyzval 31.08.2011 a 10.10.2011 na vypratanie bytu.
Bola za to odsúdená podľa § 218 ods. 1, § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/120/2012 zo dňa 14.10.2013, ktorým bol obžalovanej uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom jej bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie. V písomnom zdôvodnení odvolania uviedla, že jej manžel podpísal dodatok k dohode na užívanie bytu, ktorý pokladá za plnohodnotný dodatok k nájomnej zmluve, a to v zmysle stanov bytového družstva. Táto listina je datovaná 25.08.2010 a je podpísaná riaditeľom L.. W. G.. Na ostatnom hlavnom pojednávaní L.. G. vysvetlil súdu, že týmto dodatkom sa myslelo, že listina je výmerou platieb, ktoré predpisuje prenajímateľ nájomcovi bytu. Už z toho možno usúdiť, že bytové družstvo vymeralo výšku nájomného do budúcnosti a ráta s ďalším nájomným vzťahom. Odvolateľka sa domnieva, že nespáchala trestný čin a jej konanie je nepatrnej spoločenskej nebezpečnosti, keďže neoprávnene užívala byt len niekoľko dní. Navrhla, aby bola spod obžaloby oslobodená, keďže skutok nie je trestným činom.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Na úvod je potrebné uviesť, že vec už bola predmetom preskúmania zo strany krajského súdu. Krajský súd pôvodný rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie s pokynom, aké úkony a dôkazy má prvostupňový súd ešte vykonať. Okresný súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a následne všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým záverom a následne i záverom právnym.
Obžalovaná sa od počiatku, tak ako v odvolaní, bránila tým, že sa nedopustila trestnej činnosti. Od stavebného bytového družstva obdržala písomnosť nazvanú ako „Dodatok k nájomnej zmluve s účinnosťou od 01.08.2010“. Podľa jej názoru je tento dodatok potrebné považovať za dvojstrannú zmluvu, ktorá bola riadne uzavretá medzi bytovým družstvom ako prenajímateľom a jej manželom, od ktorého má odvodené právo k užívaniu bytu. Pokiaľ jej bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/27/2010 v určenom čase vypratať byt, tak k tomu nedošlo, lebo L.. W. G., ako riaditeľ, na tom netrval.
Na druhej strane svedok L.. W. G. v pôvodnej výpovedi, keď okresný súd prvýkrát rozhodol, jednoznačne uviedol, že po tom, ako súd v občiansko-právnom konaní pod sp. zn. 3C/27/2010 rozhodol, že obžalovaná je povinná byt vypratať, dôsledne trval na tomto vyprataní. Obžalovanej k tomu boli posielané aj výzvy. K žiadnej dohode o ďalšom užívaní po právoplatnosti spomínaného rozsudku určite nedošlo. Po tom, čo bola vec vrátená krajským súdom na nové konanie a rozhodnutie s pokynom vypočuť tohto svedka k dodatku k nájomnej zmluve, svedok uviedol, že písomnosť nesprávne nazvanú ako „Dodatok k nájomnej zmluve“ je potrebné chápať ako nesprávne označenú, pretože sa jednalo o výmeru platieb. Svedok vysvetlil, že všetkým užívateľom družstevných bytov minimálne jedenkrát do roka je doručený takýto výmer. Svedok ďalej uviedol, že v čase vydania tejto písomnosti s účinnosťou od 01.08.2010 nazvanej ako „Dodatok k nájomnej zmluve“ sa ešte viedlo na súde v občiansko-právnom konaní o vyprataní bytu a v danej dobe mala obžalovaná ešte odvodené právo užívať predmetný byt. Toto konanie bolo skončené rozsudkom sp. zn. 3C/27/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2010 a v zmysle tohto rozsudku bola obžalovaná povinná vypratať byt a vysťahovať sa z neho bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od jeho právoplatnosti. Obžalovaná bola k vyprataniu bytu opakovane vyzývaná, avšak na výzvy nereagovala.
Tejto svedeckej výpovedi zodpovedala aj písomnosť nazvaná ako „Dodatok k dohode o užívaní bytu“. Čas, kedy mala obžalovaná byt vypratať, vyplynul z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/27/2010 a tiež vyplynul z výziev na vypratanie bytu.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaná síce obdržala písomnosť nazvanú „Dodatok k dohode o užívaní bytu“, ale v danej dobe sa ešte viedlo občiansko-právne konanie na vypratanie z bytu a v tejto dobe mala obžalovaná právo užívať predmetný byt. Navyše táto písomnosť bola výmerom platieb za užívanie tohto bytu. Po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 3C/27/2010 bola obžalovaná povinná tento byt v určenej dobe vypratať bez nároku na bytovú náhradu a bola k tomu opakovane vyzvaná, ona však byt nevypratala. Správne si preto počínal okresný súd, keď uznal obžalovanú vinnou z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zák.
Obžalovaná trestnú činnosť spáchala predtým, ako bol vyhlásený iný rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/12/2012 zo dňa 14.10.2013. Správne preto okresný súd ukladal súhrnný trest pri zrušení výroku o treste z predchádzajúceho rozsudku, ktorým bola W. G. odsúdená k trestu odňatia slobody na 1 rok, pričom jej bol výkon trestu odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Súhrnný trest uložený vo výmere 18 mesiacov (hoci okresný súd obžalovanej nesprávne pripočítal k ťarche priťažujúcu okolnosť v podobe predchádzajúceho odsúdenia, ktoré má však zahladené) pokladá za zákonný. Vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovanej bolo možné výkon trestu podmienečne odložiť na skúšobnú dobu. Navyše bude potrebné započítať v zmysle § 45 ods. 1 Tr. zák. už vykonanú skúšobnú dobu do nového trestu, pretože takéto započítanie je možné.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.