Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/695/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej, v právnej veci žalobkyne: SWAN, a.s., IČO: 47 258 314, so sídlom Bratislava, Borská 6, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: E. Y., nar. XX. L. XXXX, trvalo bytom Y. L. G., Y. číslo XX, o 382,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 27. apríla 2015 č.k. 27C/178/2014-52, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žaloby o priznanie istiny v sume 161,02 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 41,34 eur od 25. júna 2011 do zaplatenia, 9,50% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 14,84 eur od 26. júla 2011 do zaplatenia, zo sumy 14,84 eur od 25. augusta 2011 do zaplatenia, zo sumy 14,84 eur od 27. septembra 2011 do zaplatenia, zo sumy 14,84 eur od 26. októbra 2011 do zaplatenia, ďalej s 9,25% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 14,84 eur od 25. novembra 2011 do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 14,84 eur od 23. decembra 2011 do zaplatenia, zo sumy 14,84 eur od 25. januára 2012 do zaplatenia a zo sumy 14,84 eur od 24. februára 2012 do zaplatenia a v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 28,72 eur s 9% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 13,88 eur od 24. marca 2012 do zaplatenia a zo sumy 14,84 eur od 25. apríla 2012 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 43 ods. 1 a ods. 2, § 42 ods. 3 písm. b) ZoEK (zákon číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení), § 48 ods. 2, § 457, § 544 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1 a ods. 2, § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 57 ods. 1 a ods. 2 a § 82 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a § 5b ZoOS2007(zákon. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), vecne potom opodstatnenosťou žalobkyňou vymáhaných pohľadávok v čase rozhodovania súdu vo veci samej len v rozsahu nezaplatenej odplaty žalovanej za poskytnuté telekomunikačné služby od 3. marca 2012 do 30. apríla 2012 (pomerná časť za mesiac marec v sume 13,88 eur a za apríl 14,84 eur) a príslušného úroku z omeškania z takejto odplaty a v zostatku uplatnenom žalobkyňou za nedôvodné, pre ich premlčanie, posúdiac Zmluvu o pripojení MAX č. 20119128 zo 17. mája 2011, uzatvorenú medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou (z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní ako uplatňovala právo na plnenie) za spotrebiteľskú (inak typovú,

uzatvorenú podľa predtlače veriteľa) z dôvodu, že na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ (v tomto konaní žalovaná), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ (v tomto konaní právna predchodkyňa žalobkyne), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne v období od 17. mája 2011 do 30. apríla 2012 poskytla žalovanej telekomunikačné služby dohodnuté v zmluve o pripojení a žalovaná jej dohodnutú odplatu za tieto služby vo výške 189,74 eur nezaplatila. Právna predchodkyňa žalobkyne od tejto zmluvy platne odstúpila podaním z 31. januára 2013, čo malo za následok zánik všetkých práv a povinností zmluvných strán plynúcich im zo zmluvy a to momentom odstúpenia od zmluvy (ex tunc - § 48 ods. 2 O.z.) so vzájomným vznikom povinnosti zmluvných strán vrátiť si už poskytnuté plnenia podľa § 457 O.z. - dôvodil ďalej súd prvej inštancie. Premlčanie bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na úkor žalobkyne posúdil podľa § 107 ods. 1 O.z. a postupujúc podľa § 5b ZoOS2007 (prihliadajúc na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi v dôsledku jeho premlčania, keďže ide o spotrebiteľský vzťah) žalobkyni nepriznal nárok na odplatu za služby poskytnuté žalovanej v období od 17. mája 2011 do 23. marca 2012 spolu s príslušným úrokom z omeškania z takejto odplaty, keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 3. marca 2014. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej žalobkyňou voči žalovanej považoval za nedôvodný z dôvodu, že právna predchodkyňa žalobkyne v konaní nepreukázala, že zmluvná pokuta bola dohodnutá individuálne (v písomne uzatvorenej zmluve sa takéto dojednanie nenachádzalo a žalobkyňa svoj nárok odvodzovala len od formulárových všeobecných zmluvných podmienok, teda takých, ktoré neboli dojednané individuálne). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne len čiastočným - menšinovým úspechom žalobkyne v konaní (v rozsahu 7,5%), kedy žalovanej, ktorá bola v spore úspešná v rozsahu 92,5% náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si takúto náhradu neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývali.

2. Takýto rozsudok v časti nepriznanej odplaty za poskytnuté služby vo výške 161,02 eur s príslušenstvom napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v tejto časti, alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, považujúc nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní za riadne preukázané, poukazujúc na skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené či už v žalobe alebo počas konania súdu prvej inštancie ako aj žalobkyňou predložené listinné dôkazy, ďalej poukazujúc na § 44 ods. 1 ods. 12 a §78 ods. 9 ZoEK v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých zmluva o poskytovaní verejných služieb zaniká dňom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane, prípadne najneskôr, ak je neskorší deň uvedený v odstúpení od zmluvy (takéto dojednanie pripúšťa aj § 48 ods. 2 O.z.) a preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy vysporiadanie vzájomných vzťahov žalobkyne a žalovanej podľa princípov bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o plynutí premlčacej doby podľa O.z. a to 3 roky odo dňa splatnosti pohľadávky, t. j. v tomto prípade od splatnosti jednotlivých faktúr. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2009 sp. zn. 1MObdo V 2/2007 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2011 sp. zn. 7Cdo 7/2010, zastávajúc názor, že k zrušeniu zmluvy došlo až momentom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanej, teda najskôr dňom 31. januára 2013 (v deň, ktorý je uvedený v odstúpení od zmluvy). Na základe vyššie uvedeného, potom plnenie, ktoré bolo poskytnuté pred zrušením zmluvy nemožno považovať za plnenie z neplatnej zmluvy a preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa ďalej dôvodila, že nároky uplatnené v tomto konaní nemožno považovať za premlčané, nakoľko v súvislosti s premlčaním je na daný záväzkový vzťah potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade úspechu v spore si žalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby v sume 19,92 eur s DPH a režijný paušál k úkonu právnej služby vo výške 10,07 eur s DPH, spolu 29,99 eur s DPH (podanie odvolania).

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok - ktoré však nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej (o zaplatenie odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby v sume 161,02 eur s príslušenstvom ) a v časti rozhodnutia o trovách konania, treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, i keď z iného právneho dôvodu, ako to uzavrel súd prvej inštancie.

6. Podľa článku 7 bod 7. 6. veta prvá, druhá, tretia a piata Všeobecných podmienok na poskytovanie služby Max spoločnosti SWAN, a.s. - právnej predchodkyne žalobkyne (ďalej len „VOP“) účastníkom, ktorí sú zdaniteľnými osobami alebo právnickými osobami, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, spoločnosť SWAN cenu služieb vyúčtuje prostredníctvom faktúry, ktorá je daňovým dokladom. Splatnosť faktúry je v lehote 14 dní od vystavenia faktúry účastníkovi, ak nie je v zmluve alebo v objednávke uvedené inak. Fakturačné obdobie je zhodné s účtovným obdobím. Účastník je povinný uhrádzať svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou riadne a včas.

7. Podľa § 48 ods. 1 a 2 O.z. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (2).

8. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak si strany v zmluve dojednali možnosť odstúpenia od nej, dojednajú si spravidla aj právne následky, ktoré vyvolá odstúpenie. Takáto dohoda má prednosť pred zákonom (§ 48 O.z. má dispozitívnu povahu). Pokiaľ tak neurobili, nastávajú právne následky, ktoré vyplývajú zo zákona. Právne účinky odstúpenia od zmluvy sú nasledovné: a) zmluva sa ruší od samého začiatku (ex tunc), ak nebol účastníkmi alebo právnym predpisom ustanovený iný časový okamih, od ktorého sa zmluva ruší; b) odstúpením od zmluvy zanikajú kvôli svojej akcesorickej povahe všetky vedľajšie záväzky, ktoré sú viazané na existenciu hlavného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy; c) ak strany ešte zo zmluvy neplnili, plniť už nemusia, pretože odpadol právny dôvod plnenia, d) ak strany už podľa zmluvy plnili, vysporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasledujúce O.z.) alebo podľa osobitných predpisov.

9. Podľa § 44 ods. 12 ZoEK (v znení účinnom ku dňu odstúpenia právnej predchodkyne žalobkyne od zmluvy) odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

10. Podľa článku 12 bod 12.2. písm. c) VOP právnej predchodkyne žalobkyne zmluva zaniká odstúpením od zmluvy.

11. Podľa článku 12 bod 12.16. VOP právnej predchodkyne žalobkyne spoločnosť SWAN pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom bolo potrebné sa na jednej strane sa stotožniť s názorom žalobkyne, že podľa § 48 ods. 2 O.z. má v súvislosti s účinkami odstúpenia od zmluvy prednosť úprava osobitného zákona, v tomto prípade ZoEK a to jeho § 44 ods. 12 avšak na druhej strane bolo potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že odstúpením od zmluvy (dňom 31. januára 2013), vzhľadom na dohodu zmluvných strán (uvedenú vo VOP právnej predchodkyne žalobkyne), zanikli práva a povinnosti zmluvných strán dojednané v zmluve, teda aj povinnosť žalovanej uhrádzať právnou predchodkyňou žalobkyne vystavené faktúry (podľa čl. 7 bod 7.6 VOP), ktorých zaplatenia sa žalobkyňa aj po účinnom odstúpení od zmluvy v tomto konaní domáhala. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zanikla totiž povinnosť strán plniť záväzky do budúcna, teda všetky záväzky, ktoré doposiaľ splnené neboli. V tejto súvislosti potom nemohla obstáť námietka žalobkyne, že odstúpenie od zmluvy sa nedotklo práva žalobkyne na úhradu finančného plnenia - fakturovanej odplaty za služby (nakoľko zostali zachované tie práva, ktoré vznikli pred odstúpením od zmluvy, teda zostáva právo na zaplatenie finančného plnenia, ktorého splatnosť nastala pred odstúpením od zmluvy). Odstúpením od zmluvy totiž okrem iného zaniká záväzok, ktorého plnenie bolo dôvodom vedúcim právnu predchodkyňu žalobkyne k odstúpeniu od predmetnej zmluvy, t. j. nezaplatenie finančného plnenia. Strana odstupujúca od zmluvy totiž okrem iného dáva najavo, že na plnení zo zmluvy už nemá záujem. Vzhľadom na to je možné potom prijať záver, že v prejednávanej veci odstúpenie od zmluvy malo len prospektívny účinok - teda spôsobilo len zánik nesplnených záväzkov, na rozdiel od retrospektívneho účinku, ktorý by znamenal zánik všetkých záväzkov. Nemožno však prehliadnuť, že sporovým stranám vznikli práva a povinnosti dohodnuté pri zániku zmluvy, a to najmä žalobkyni vzniklo právo a povinnosť vystaviť konečné vyúčtovanie zmluvy a povinnosť takéto konečné vyúčtovanie doručiť žalovanej a žalovanej vznikla povinnosť, takto v súlade s dohodou zmluvných strán vyúčtovanú prípadnú pohľadávku žalobkyni uhradiť (článok 12 bod 12. 16 VOP).

13. Pokiaľ ide o nároky žalobkyne uplatnené v žalobe je ďalej potrebné uviesť, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou sporových strán. Sporová strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú sporovú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a sporovou stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť v sporovej strany za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech sporovej strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Pokiaľ teda žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení o jej nároku na plnenie voči žalovanej (napriek poučeniu zo strany súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. - tu pozri č.l. 35 a 37 spisu) nepredložila žiaden dôkaz o potom, že si splnila svoje povinnosti uvedené v článku 12 bod 12.16. VOP, teda, že po odstúpení od zmluvy so žalovanou vystavila záverečné vyúčtovanie zmluvy a toto doručila žalovanej (teda nepreukázala povinnosť žalovanej plniť), pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala, bolo potrebné žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena preukázania skutkových tvrdení zakladajúcich takto uplatnené nároky (nároky na zaplatenie vystavených faktúr ako bolo vyššie uvedené totiž zanikli účinným odstúpením právnej predchodkyne žalobkyne od zmluvy). Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že právo vystaviť vyúčtovanie a povinnosť uhradiť pohľadávku vykázanú z takéhoto vyúčtovania je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v troch rokoch.

14. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami (zohľadniac aj skutočnosť, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav pre rozhodnutie vo veci) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, vrátane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).