Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32C-67-2021.pdf
PDF · 150.53 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: T., U.. G.. C.., U. U. Z. S. XXXX/XX, XXX XX Ž., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: W. L., H.. U.. P. N. R., U. U. Š.H. XX, XXX XX X. - U. T., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 245,15 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 245,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 245,15 Eur od 23.05.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na Okresnou súde X. X. dňa 28.06.2021 a postúpenou z Okresného súdu X. X. tunajšiemu súdu dňa 27.08.2021 sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 245,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 245,15 Eur od 23.05.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že dňa 09.02.2021 došlo v C. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky V. U., Q.: W., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený O. Č., B..: XX.XX.XXXX, X. C. XXX, XXXXX C. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla G. T., Q.: W., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 15.03.2021, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky P. O., Q.: Z., za nájomné vo výške 95,- Eur bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- Eur bez DPH. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenému dňa 15.03.2021. Nájom náhradného vozidla trval od 15.03.2021 do 25.03.2021, t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu žalovaným, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti ako i súkromných potrieb. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 06.04.2021, splatnú dňa 13.04.2021 na sumu 1075,- Eur bez DPH za dobu od 15.03.2021 do 25.03.2021, t.j. 11 dní. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Vynaložením predmetných nákladov na nájom náhradného vozidla poškodenému vzniká voči žalovanému nárok na ich náhradu. Poškodený dňa 06.04.2021 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1075,- Eur bez DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXX v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2021 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1075,- Eur bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným, listom zo dňa 06.04.2021. Žalovaný listom zo dňa 10.05.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 07.05.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie predstavuje suma 829,85 Eur bez DPH. Žalovaný priznal dobu nájmu vozidla za 9 dní. Ako odôvodnenie krátenia poistného uviedol, že priznal náklady na prenájom vozidla počas nutnej doby opravy vozidla, nakoľko nebola preukázaná nutnosť na dlhšiu opravu. Ďalej je zrejmé, že žalovaný krátil plnenie aj o odpočet prevádzkových nákladov počas doby nájmu, ku kráteniu tejto položky sa však nevyjadril ani ju bližšie nevysvetlil. Dňa 11.05.2021 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 829,85 Eur. Žalovaný tak svojvoľne a bezdôvodne na základe individuálnych výpočtov zamestnanca, či likvidátora žalovaného, krátil poistné plnenie, a teda konal v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 245,15 Eur predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 1075,- Eur a poskytnutým poistným plnením vo výške 829,85 Eur. Aktívnu vecnú legitimácia žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 27.03.2020, sp. zn. XCo/XX/XXXX-XXX, uznesenie Krajského súdu v X. zo dňa 17.01.2018, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.07.2019, sp. zn. XXCob/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.09.2019 sp. zn. XXCob/XX/XXXX a rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 30.05.2019, sp. zn. XCo/XXX/XXXX). K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla po dobu od 15.03.2021 do 25.03.2021, t.j. do doručenia krycieho listu žalovaným, bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v X., sp. zn. XCob/XX/XXXX). Dojednané nájomné vo výške 1075,- Eur, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Ž. Z.o dňa 22.11.2017, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 24.09.2019, sp. zn.: XXCo/XXX/XXXX); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa nachádzalo po nevyhnutnú dobu v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu X. N. zo dňa 06.06.2017, sp. zn. XXCb/XX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v X. zo dňa 05.05.2015, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Ž. zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: XXCob/XXX/XXXX). S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 245,15 Eur žalobcovi ako postupníkovi, a to ku dňu 23.05.2021, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 07.05.2021. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje žalobca na v súdnej praxi vyslovený názor v obdobných súdnych sporoch, v zmysle ktorého pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 22.11.2018, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, ale nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru, poskytnúť peňažné plnenie. Dovodené do ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru odvolacieho súdu nebol v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorým sa stal nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne, v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu naráža aj na ústavný princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z 22.11.2018 (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. XCo/XX/XXXX-XXX.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku priložil k žalobe Zmluvu o nájme č. 22/2021 zo dňa 15.03.2021, Protokol o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX, Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 06.04.2021, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 25.03.2021, faktúru č. XXXXXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2021, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2021, Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 06.04.2021, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.05.2021, Detail pohybu O. X., H..U...
4. Okresný súd X. X. vo veci vydal dňa 27.07.2021 platobný rozkaz, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho neuznáva. Dodal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom Náhradného vozidla žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento nárok podľa žalovaného nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie
na strane Žalovaného. Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XObo XX/ XXXX zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 06.04.2021 (ďalej len „Čestné prehlásenie“) síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho považujeme za zjavne účelový. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Moment doručenia krycieho listu autoservisu (na ktorý sa poškodený odvoláva vo svojom Čestnom prehlásení) je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne (napokon aj faktúra vystavená autoservisom má lehotu splatnosti). V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na skutočnosť, že motorové vozidlo poškodeného bolo opravené už dňa 23.03.2021, o čom svedčí faktúra za opravu č. XXXXXXX zo dňa 23.03.2021. Žalobca zároveň od uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla navyše neodrátal ani prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. V danej súvislosti poukazuje žalovaný na konštantnú judikatúru (napr. R7/1992), v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu,
podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému sú uplatnené nároky žalobcu nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Nad rámec dovtedajších tvrdení uviedol, že obrana žalovaného nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ani z Občianskeho zákonníka, toto je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Žalobca poukázal na § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na dátum opravy poškodeného motorového vozidla, ako aj z dôvodu, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal nutnosť a účelnosť zapožičania náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. XXCob/XX/XXXX. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom H. T., U.. G.. C.. zo dňa 23.03.2021. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle, a to dňa 23.03.2021, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 15.03.2021 do 25.03.2021, t.j. 11 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Z postupu žalovaného zároveň vyplýva, že krátil poistné plnenie okrem iného o prevádzkové náklady počas doby prenájmu náhradného vozidla vo výške 49,70 Eur. Žalovaný uvádza, že pri výpočte výšky škody v tomto smere postupoval v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 626/2007 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a v súlade s § 442 Občianskeho zákonníka. S uvedeným postupom a tvrdeniami žalovaného sa nemožno stotožniť. Aplikácia vyššie uvedených predpisov je vylúčená, pretože žalobca ani žalovaný nie sú osobou (znalcom), ktorá by v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. mohla výpočet a pravidlá aplikovať, navyše určenie výšky poistného plnenia, ako aj rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie nepatria do vecnej pôsobnosti Vyhlášky. Žalobca tiež poukazuje na to, že nákladmi, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla, by podľa jeho názoru mohli byť len náklady na PHM, ktoré však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je podľa názoru žalovaného súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady v celkovej výške 1.075,- Eur. S námietkami žalovaného ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je možné súhlasiť. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na svoje tvrdenia v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu a na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v odôvodnení jeho rozsudku zo dňa 25.02.2021, sp. zn. XCo/X/XXXX, v zmysle ktorých ukončenie prešetrovania poistnej udalosti zo strany žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne
následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Krajskú súd v Žiline v predmetnej veci poukázal na nejednotnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorý opačné stanovisko, oproti stanovisku vyslovenému v rozsudku zo dňa 22.01.2018, sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX, zaujal v rozsudku zo dňa 25.03.2009, sp. zn. XObo/XX/XXXX, pričom v uvedenej otázke nebolo doposiaľ prijaté zjednocujúce stanovisko.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.06.20221, na ktorom vec prejednal a rozhodol. Podaním, doručeným súdu dňa 15.06.2022, právny zástupca žalovaného súhlasil s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu poukázal na písomné podania a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. XCdo/XXX/XXXX z 22.11.2018. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise.
8. Súd na posudzovaný prípad aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia: § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 442 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu v celkovej výške 1.075,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX, vystavenej postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému.
10. K námietke nedostatku vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že na základe predložených dokladov dospel k záveru, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2021 je daná aktívna legitimácia žalobcu. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného zo dňa 06.04.2021. Z predmetnej zmluvy vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.075,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.075,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného - započítavajú a žalovaný si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko oznámenie o poistnom plnení už žalovaný adresoval priamo žalobcovi. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017).
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodenej na žalobcu v celkovej výške 1.075,- Eur, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom.
12. Súd zároveň konštatuje, že je daná i pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní, kde žalovaný je subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a to vzhľadom na skutočnosť, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného.
13. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že poškodený si požičal osobné motorové vozidlo zn. P. O., Q.: Z. od žalobcu na základe písomnej zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 15.03.2021, v ktorej si žalobca a poškodený dohodli dobu nájmu a výšku nájomného. Doba nájmu bola dohodnutá na obdobie od 15.03.2021 do 25.03.2021, s denným nájomným 110,- Eur, zmluvné nájomné 95,- Eur. Zo zmluvy o nájme ďalej vyplýva, že cena je končená nakoľko žalobca nie je platcom DPH. Po skončení doby nájmu vystavil dňa 06.04.2021 prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (poškodenému) faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 11 dní vo výške 1.045,- Eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- Eur, t.j. spolu 1.075,- Eur.
14. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 25.03.2021 vyplýva, že „Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne W. L., H..U.. P. N. R. dňa 25.03.2021 bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 25.03.2021.“
15. Z listiny „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 10.05.2021, mal súd preukázané, že dňa 07.05.2021 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti. Ďalej z uvedenej listiny, a teda aj v zmysle tejto listiny z vyjadrenia likvidátora, vyplýva, že žalovaný postupoval pri výpočte skutočnej škody v súlade s Vyhláškou č. 494/2004 Z.z. a Vyhlášky č. 626/2007 Z.z.. Priznané náklady na prenájom vozidla počas doby nutnej na opravu vozidla v počte 9 dní, nakoľko nebola nijakým spôsobom preukázaná nutnosť na dlhšiu dobu opravy. Priznaní 2 dni na opravu vozidla, 1 deň na obhliadku vozidla, 2 dni na objednávanie dielov, 1 deň na vozidlo po lakovaní, 1 deň na vystavenie faktúry a 2 dni víkend. Žalobcovi tak bolo v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázané poistné plnenie vo výške 829,85 Eur.
16. V konaní bolo nesporné, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase nehody bol poškodený O. Č.. Táto škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvné poistené u žalovaného. Z Detailu platby Tatra banka vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 829,85 Eur, pričom uvedená skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporu sporná.
17. Keďže žalobca fakturoval predmetnou faktúrou sumu 1.075,- Eur a z predložených dokladov a tvrdení vyplýva, že žalovaný vyplatil poistné plnenie vo výške 829,85 Eur, je zrejmé, že žalovaný krátil plnenie o sumu 245,15 Eur, čo predstavuje sumu žalovanú v tomto konaní. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.05.2021 vyplýva, že žalovaný priznal náklady na prenájom vozidla počas doby nutnej na opravu vozidla v počte 9 dní, teda zo strany žalovaného došlo ku kráteniu v počte 2 dní, ktorá skutočnosť bola medzi stranami sporu sporná.
18. Medzi stranami sporu tak zostala spornou doba prenájmu náhradného vozidla.
19. Súd konštatuje, že v danom prípade je dôležitá skutočnosť, že v posudzovanom prípade ide o prenájom vozidla z dôvodu, že poškodený nemohol využívať vlastné vozidlo z dôvodu jeho opravy.
20. Súd konštatuje, že poškodený mal vozidlo v nájme 11 dní opodstatnene. Z Čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 06.04.2021 vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2021 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Poškodený zároveň prehlásil, že po dobu opravy svojho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný.
21. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinného zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla.
22. Ku kráteniu plnenia na základe počtu dní, počas ktorých mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo od žalobcu, súd uvádza, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiach, ktoré v konaní tvrdil. Súd konštatuje, že zo strany žalovaného nebol dôvod na krátenie plnenia v tejto časti (predstavujúcej sumu žalovanú v tomto konaní), nakoľko ide o náklady spojené s prenájmom vozidla.
23. K účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným z dopravnej nehody súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Ako vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného, náhradné vozidlo mal zapožičané z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 07.05.2019 až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Súd dodáva, že poškodený nezavinil poškodenie predmetného motorového vozidla. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu opravy
v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Vyžadovať od poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné vozidlo využívať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.
24. Škoda sa v tomto prípade odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať svoje motorové vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré však v dôsledku poškodenia nemohol dočasne používať. Majetkový stav poškodeného sa znižuje tým, že poškodený vynaloží náklady na prenájom náhradného vozidla a škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú prax súdov, v zmysle ktorej poškodený má nárok na náhradné vozidlo, a teda aj na náhradu nákladov nájomného voči žalovanému do momentu úhrady plnenia žalovaným (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 9.6.2015, sp. zn. XCob/XX/XXXX).
25. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. XXCb/XX/XXXX, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. XCob/XXX/ XXXX,...). Podľa názoru súdu ide v danom prípade o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Vyžadovať od poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné vozidlo využívať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.
26. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie istiny dôvodná. Žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla sumu vo výške 1.075,- Eur a to na základe zmluvy o nájme. Fakturovaná suma vo výške 1.075,- Eur pozostávala z nájomného za 11 dní vo výške dohodnutého zmluvného nájomného 95,- Eur, a z poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- Eur. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca nárok na plnú
sumu dohodnutého nájomného za 11 dní, t.j. 44 x 95,- Eur (1.045,- Eur), ako aj na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- Eur, t.j. spolu 1.075,- Eur. Keďže žalovaný poukázal žalobcovi sumu vo výške 829,85 Eur, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, má žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 245,15 Eur.
27. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania od 23.05.2021 do zaplatenia. Tento nárok odôvodnil tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím peňažného plnenia žalobcovi ako postupníkovi, a to ku dňu 23.05.2021, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 07.05.2021.
28. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd konštatuje, že žalobcovi priznal okrem nároku na istinu aj nárok na uplatnený úrok z omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. sa týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona, riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úroky z omeškania len v prípade v ňom uvedenom (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020 sp zn. XCo/XX/XXXX-XXX). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlhovanej sumy od 23.05.2021 až do zaplatenia, keďže žalovaný sa do omeškania s plnením dostal uplynutím 15-dňovej lehoty na zaplatenie poistného plnenia.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, na základe čoho mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).