Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmann, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, zastúpeného konateľkou spoločnosti D. D., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. marca 2020 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Návrh zo dňa 25. mája 2022 vo veci podania návrhu na prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ z a m i e t a.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný správny orgán rozhodnutím zo dňa 17.03.2020 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 12.11.2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel v sume 15 193,52 eura za zdaňovacie obdobie november 2017, potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 12.11.2019, v ktorom argumentoval tým, že správca dane vo svojom rozhodnutí na viacerých miestach poukazuje na skutočnosť, že spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., HYDINA SK s.r.o., BEST MEAT s.r.o., Podtatranská hydina a.s. sú prepojené osoby cez osobu A.. Z. D., čím nadobúdajú podľa názoru správcu dane status personálne prepojených osôb. Pokiaľ správca dane odôvodňuje, že jediným a výlučným cieľom bolo odpočítanie dane za účelom optimalizácie výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu, uvedené citácie a rovnako aj závery správcu dane sú podľa odvolávajúceho sa nepreskúmateľné. Ďalej odvolávajúci sa opakuje, že správca dane nesprávne a nepreskúmateľne aplikuje pojem personálne prepojené osoby bez toho, aby toto tvrdenie náležite odôvodnil.

V II. časti odvolania uvádza daňový subjekt, že správca dane nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom, lebo správca nemôže a nie je oprávnený považovať žiadosť o vydanie MVI a rovnako aj odpoveď v rámci MVI za konkrétne vykonávaný dôkaz správcom dane. Ďalej poukázal na to, že predmetné správcom dane prijaté závery vyplývajúce z MVI tam nie je možné na podklade uvedených skutočností akceptovať ako dôkazný prostriedok a dané dokazovanie je tak potrebné vykonať nanovo. Zároveň poukázal na absolútne protichodné závery správcu dane, ktorý tvrdí, že všetko kontroloval, zariaďoval a manažoval A.. Z. D. a ostatné spoločnosti sú personálne a ekonomicky na danú osobu prepojené a následne tvrdí, že výpoveď danej osoby je bezpredmetná, keďže táto osoba nie je od 18.07.2012 konateľom danej spoločnosti.

3. V časti III. odvolania uviedol, že správca dane zamietol, resp. určil rozdiel dane z dôvodu, že podľa názoru správcu dane nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako je uvedené na faktúrach v časti dodávateľa spoločnosti Mima Market Plus s.r.o. a preto neuznal nárok daňového subjektu vo výške 15 193,50 eur. Daňový subjekt ďalej poukázal na argumentáciu tak správcu dane v rozhodnutí, ako aj na jeho závery, ktoré podľa neho nie sú správne a zákonné. Zdôrazňuje ďalej v odvolaní, že predmetný nárok môže byť zamietnutý len v prípade, ak sa preukáže, že sú pochybnosti nie vo vzťahu k obchodným partnerom daňového subjektu, ale priamo pochybnosti vo vzťahu k daňovému subjektu. Ďalej poukazuje na to, že správca dane nemôže u spoločnosti HYDINA SK s.r.o. ako zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúca sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splniť si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentami. Ďalej argumentuje a poukazuje na to, že v prípade, že správca dane tvrdí, že preverením správcu dane bolo zistené, že tovar nikdy nebol prevezený z Poľska do Čiech, ale išiel rovno na Slovensko, predmetné tvrdenia nie je podľa daňového subjektu pravdivé. Správca dane, pokiaľ tvrdí, že poľskému dodávateľovi boli platby uhrádzané prevodom z účtu spoločnosti HYDINA SK s.r.o., čo znamená, že tovar bol dodávaný priamo spoločnosti HYDINA SK s.r.o. a tá vykonala úhrady prevodom zo svojho účtu, absolútne nezohľadnil postúpenie pohľadávok, na ktoré správca dane poukazuje v protokole.

4. V IV. časti odvolania daňový subjekt uviedol, že správca dane na viacerých miestach vo svojom rozhodnutí spoločnosť Mima Market Plus a Mrazírny Štěpánek CZ označuje pojmami „nárazník“ alebo „účelová spoločnosť“ alebo pojmom „umelo včlenená spoločnosť“ alebo obchodnú spoluprácu s nimi „fakturačný reťazec“ alebo „podvodný reťazec“. S poukazom na daňový subjekt konštatoval, že v danom prípade správca dane síce terminologicky naznačil účasť kontrolovaného daňového subjektu v podvodnom reťazci spoločnosti, avšak v tomto reťazci figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť. Podľa daňového subjektu správca dane nedostatočne zistil skutkový stav. V odvolaní poukázal odvolávajúci sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ktorý konštatuje, že právo platiteľa, ktorý uskutočňuje plnenia spočívajúce v odpočítaní dane z DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dávok, ktoré sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť, označené podvodom vo vzťahu k DPH. Zároveň poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-33/13, ktoré vylučuje, aby daňovníkovi odmietnutý nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na základe toho, že vystaviteľ faktúry, ktorý sa týka tejto dodávky, spáchal trestnú činnosť alebo sa dopustil nezrovnalosti.

5. V časti V. poukázal daňový subjekt na porušenie práv daňového subjektu, pričom argumentuje záverom zápisnice o ústnom pojednávaní z 30.10.2019. Zároveň namieta porušenie ustanovenia § 2 ods. 1 Daňového poriadku. V poslednej časti VI. odvolania daňový subjekt uvádzal, že správca dane nemôže spochybniť dodávky tovarov a to len z toho dôvodu, že dodávateľ nespolupracoval, resp. správca dane nevedel zabezpečiť dôkazy o reálnom neuskutočnení dodávok pre spoločnosť. Ďalej argumentoval odvolávajúci sa tým, že správca dane spochybňuje všetku akúkoľvek ekonomickú činnosť od dodávateľov daňového subjektu aj napriek reálnemu preukázaniu poskytnutia zdaniteľných plnení. Správca dane vo svojom rozhodnutí, pokiaľ tvrdí, že uvedené obchody boli realizované len za účelom dosiahnutia daňovej výhody a to nároku na odpočítanie dane, daňový subjekt argumentuje tým, že

uplatnenie si odpočítania dane nie je daňovou výhodou, ale ide o právo, ktoré si daňový subjekt uplatňuje za podmienok uvedených v zákone za účelom dosiahnutia zisku. Podľa ustálenej judikatúry argumentuje odvolávajúci sa celkom, ktorý jednoznačne uvádza, že dôkazné bremeno daňového subjektu je v daňovom konaní obmedzené len na tie skutočnosti, ktorých preukázanie od neho možno spravodlivo požadovať, pričom po jeho vyčerpaní znáša dôkazné bremeno a ako aj dôkaznú núdzu správca dane.

6. V časti VIII. odvolania namieta daňový subjekt nenáležite zistený skutkový stav veci a uviedol, že správca dane automaticky jednotlivé spoločnosti, ktoré vystupovali ako obchodní partneri spoločnosti HYDINA SK s.r.o. označil statusom a postavením „nárazníkovej“ alebo „podvodnej spoločnosti“. V časti IX. odvolania uviedol daňový subjekt, že správca dane svojim postupom neprimerane a v rozpore s Daňovým poriadkom preniesol a rozšíril dôkazné bremeno na daňový subjekt. V poslednej X. časti odvolania argumentuje tým, že protokol vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a deklarovanými skutočnosťami daňovým subjektom namietal závery daňovej kontroly, ako aj to, že správca dane sa nevysporiadal s nedostatkami vytýkanými vo vyjadrení k protokolu.

7. Finančné riaditeľstvo v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal rozhodnutím napadnuté rozhodnutie správcu dane a zistilo skutkový stav. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu HYDINA SK s.r.o. daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 na základe písomného oznámenia zo dňa 14.03.2018. Spoločnosť HYDINA SK s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období vykonávala činnosti týkajúce sa nákupu a predaja mäsa a mäsových výrobkov. Zároveň poukázal žalovaný na to, ktoré doklady boli správcovi dane ku kontrole predložené daňovým subjektom a správcovi dane tiež boli predložené medzinárodné prepravné listy priložené k uvedeným faktúram za obdobie november 2017. Z predložených dokladov je zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Mima Market Plus s.r.o., ktoré má vo svojom účtovníctve a záznamoch DPH v celkovej hodnote 15 193,52 eura. Správca dane preveril na základe týchto dokladov, či došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou Mima Market Plus s.r.o. pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že daňovému subjektu, ktorý mal byť dodávateľom spoločnosti daňového subjektu, bola zrušená registráciu k 31.10.2018. Správca dane pri preverovaní nahliadol aj do protokolu z daňovej kontroly daňového subjektu Podtatranská hydina a.s. a spísal o tom Úradný záznam z 19.07.2019. Z vykonaného dokazovania po zisteniach vyplynulo, že spoločnosť Mima Market Plus s.r.o. je nekontaktná, nevykazuje žiadne dodanie tovarov a služieb, v mieste svojho bydliska nesídli, v dôsledku zlúčenia zanikla a jej právnym nástupcom je Alytus s.r.o., Magurská 37, Banská Bystrica. V čase do 07.11.2017 vystupovala v dodávkach mäsa pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o. spoločnosť Mima Market s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a konatelia Mima Market s.r.o. a Mima Market Plus s.r.o. sú zhodní.

8. Správca dane ďalej konštatoval, že Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SK s.r.o. boli ekonomicky a personálne prepojené minimálne cez osobu A.. Z. D., predsedu predstavenstva, resp. A. O., člena predstavenstva so spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. V spoločnosti HYDINA SK s.r.o. je konateľkou A.. W. D., manželka A.. Z. D., ktorý bol tam spoločníkom do 18.07.2012. Jeden z článkov reťazca Mima Market s.r.o. bola zrušená a vznikla spoločnosť Mima Market Plus s.r.o. s tými istými konateľmi, ktorá pri obchodoch s poľskými dodávateľmi, českou spoločnosťou Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. a spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. nahradila spoločnosť Mima Market s.r.o. Z dožiadaní správcu dane na finančnú správu Českej republiky bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt v novembri 2017 nadobúdal tovar v reťazci Zaklady miestne TUR Poľsko, resp. PPHU Biela Poľsko › Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. › Mima Market Plus s.r.o. až HYDINA SK s.r.o. Daňový subjekt predložil ku kontrole doklady, podľa ktorých tovar (mäso) bol dodaný poľskými spoločnosťami. Český dodávateľ Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. uviedol pre Mima Market Plus s.r.o. oslobodené dodávky, ale pre prvého odberateľa v obojstrannom obchode, čo ale nepotvrdili zistené skutočnosti, lebo Mima Market Plus s.r.o. neuviedla žiadne nadobudnutie a dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa Ako ďalej vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, správca dane zaslal 05.07.2018 žiadosť o MVI Českej republike, ako aj Poľskej republike. Z dôvodu zaslania týchto žiadostí jednak českej daňovej správe, ako aj poľskej daňovej správe prerušil správca dane kontrolu dňa 08.08.2018 rozhodnutím zo dňa 06.08.2018, keď dôvody na prerušenie kontroly pominuli, správca dane oznámil uvedené daňovému subjektu Oznámením z 15.11.2018. Podľa výsledkov odpovedí poľskej daňovej správy poľský dodávateľ nepotvrdil informácie českej spoločnosti Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o., že išlo o dodávky v rámci trojstranného obchodu, kde ako druhý odberateľ

mala byť Mima Market Plus s.r.o. Tovar fakturovaný pre Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. bol naložený v Poľsku a dodaný do Kežmarku, k jeho nadobudnutiu došlo na Slovensku. Tovar neprevzala ani spoločnosť Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o., ani Mima Market Plus s.r.o., ale priamo odberateľ HYDINA SK s.r.o. a jeho prevzatie potvrdila zamestnankyňa spoločnosti HYDINA SK s.r.o. Poľská spoločnosť PPHU Biela predložila aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2018 spoločnosti HYDINA SK s.r.o., ktorú evidovala voči tejto poľskej spoločnosti postupníkovi Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. Podľa preverenia v spoločnosti Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. neboli predložené žiadne zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré by potvrdili, že pohľadávky spoločnosti HYDINA SK s.r.o. evidované voči PPHU Biela prevzal postupník Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. Ďalej bolo zistené, že HYDINA SK s.r.o. poukazovala platby na účet spoločnosti PPHU Biela s tým, že vedela, koľko a kedy je potrebné platiť, platby vykonávala zo svojho účtu, čo svedčí o tom, že preto bol tovar dodávaný priamo odberateľovi HYDINA SK s.r.o. a Mima Market Plus s.r.o. nemala v tomto reťazci žiadne opodstatnenie. Na riadení obchodov vo vytvorenom reťazci sa HYDINA SK s.r.o. zúčastňovala, pričom vedela o toku tovaru, o fakturačnom toku a tovar sama vo svojej prevádzke prevzala. Ďalej po doručení odpovede z poľskej daňovej správy bolo preukázané, že poľská spoločnosť uskutočňovala dodávky pre Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. a pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o.

9. Správca dane po preverení uvedených obchodných vzťahov v tomto zdaňovacom období konštatoval, že nedochádzalo k trojstranným obchodom v zmysle kedy sa na obchode zúčastňujú tri osoby a ten istý tovar je odoslaný alebo prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Na týchto obchodoch boli zúčastnené štyri daňové subjekty, čím nebola naplnená jedna z podmienok trojstranného obchodu. Spoločnosť HYDINA SK s.r.o. vedela, že Mima Market Plus s.r.o. nie je druhým nadobúdateľom tovaru a nie je ani nadobúdateľom v rámci itrakomunitárneho nadobudnutia v tuzemsku, lebo tovar bol dodaný priamo spoločnosti HYDINA SK s.r.o. Spoločnosť HYDINA SK s.r.o. nakupovala tovar od poľských dodávateľov, fakturačne to bolo rozdelené na dodávky Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o., ďalej pre Mima Market Plus s.r.o. a tok tovaru nebol totožný s fakturačným a finančným. Poľské spoločnosti nevykonali žiadne dodania tovaru pre spoločnosť Mima Market Plus s.r.o., ktorá mala vystupovať ako druhý odberateľ. Tovar bol dodaný priamo spoločnosti HYDINA SK s.r.o. do Kežmarku, platby za tovar pre poľských dodávateľov boli vykonávané prevodom z účtu HYDINA SK s.r.o. I keď daňový subjekt vystavoval príjemky na deklarovanie prijatia tovaru na sklad od Mima Market Plus s.r.o., zo zistení správcu dane vyplynulo, že nedochádzalo k žiadnemu dodaniu tovaru spoločnosťou Mima Market Plus s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt.

10. Preverovaním správcu dane bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt preberal tovar priamo od poľských dodávateľov, vedel o fakturačnom toku, platby uskutočňoval zo svojho bankového účtu na účet poľských dodávateľov, pričom mal vedomosť, ktoré spoločnosti sa na obchode zúčastňujú, vedel o smerovaní a dodávke tovaru, vedel kedy poľskí dodávatelia dodajú tovar do Kežmarku, lebo sa na obchode zúčastnil priamo potvrdením jeho prevzatia a v konečnom dôsledku si uplatnil odpočítanie dane z dodávok tovaru od spoločnosti, ktorá tovar reálne nevlastnila. K dodaniu tovaru došlo, boli však zistené znaky podvodného konania, lebo Mima Market Plus s.r.o. ako „zmiznutý obchodník“ tovar nedodal a bola do tohto obchodného reťazca spoločnosť vsunutá účelovo, bez ekonomickej podstaty a kontrolovaný daňový subjekt si od tejto spoločnosti uplatňoval odpočítanie dane. Správca dane konštatoval, že kontrolovaný platiteľ prijal takéto plnenia, ktoré zakladali právo na odpočítanie dane, pričom vedel, alebo mal vedieť o tom, že bol súčasťou dodávateľského reťazca, ktorý má znaky podvodného konania, dopustil sa podvodného konania a z uvedeného dôvodu mu neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Mima Market Plus s.r.o. v celkovej výške 15 103,52 eur. Z daňovej kontroly bol vypracovaný protokol zo dňa 20.08.2019, ktorý bol spolu s výzvou zaslaný daňovému subjektu, ktorý predložil písomné vyjadrenie zo dňa 10.09.2019 k protokolu a pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní 30.10.2019. Následne správca dane v zmysle uvedených skutočností a zistení odpočítanie dane od dodávateľa Mima Market Plus s.r.o. neuznal a vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane vo výške 15 103,52 eura za zdaňovacie obdobie november 2017.

11. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia , ako aj Daňového poriadku. V závere svojho rozhodnutia sa následne vyporiadal so všetkými odvolacími námietkami daňového subjektu, pričom preverovaním bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt si neoprávnene uplatňoval nárok na odpočítanie dane od dodávateľa Mima Market Plus s.r.o., pričom tento deklarovaný dodávateľ, ako aj kontrolovaný daňový subjekt boli

zapojení do reťazca štyroch daňových subjektov v rôznych členských štátoch Európskej únie, čím bola vylúčená možnosť existencie trojstranného obchodu podľa Dodávky tovaru od spoločnosti Mima Market Plus s.r.o. nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, táto spoločnosť nikdy nebola vlastníkom tovaru, preto ho nemohla dodať spoločnosti HYDINA SK s.r.o., ktorá sa stala vlastníkom tovaru na Slovensku priamo od poľských dodávateľov. Preverovaním zároveň bolo zistené, že daňový subjekt HYDINA SK s.r.o. preberal tovar priamo od poľských dodávateľov, platby uskutočňoval zo svojho bankového účtu na účet poľských dodávateľov, pričom vedel o spoločnostiam zúčastnených na tomto obchode, mal vedomosť o smerovaní a dodávke tovaru, vedel, kedy poľskí dodávatelia dodajú tovar do Kežmarku, keďže preberanie tohto tovaru potvrdzoval. Spoločnosť Mima Market Plus s.r.o. nedodala tovar pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o. a tá si napriek tomu vyhotovila príjemky tovaru na sklad tohto deklarovaného dodávateľa a uplatnila si v rozpore so zákonom odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2017. Daňový subjekt HYDINA SK s.r.o. už pri dodaní tovaru vedel, že nadobúdateľom tovaru v tuzemsku nemohla byť spoločnosť Mima Market Plus s.r.o., lebo nebola skutočným príjemcom tovaru a nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný sa ďalej vyjadril aj k rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, pričom uvedené rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a podľa žalovaného boli v tomto konaní ohľadom daňového subjektu a jeho uplatnenia si odpočtu DPH za november 2017 jednoznačne preukázané podozrenia z daňového podvodu, preto nemohol byť aplikovaný uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ daňový subjekt namietal ustanovenie Daňového poriadku, že mu nebolo umožnené vyjadriť ku skutočnostiam a použitej judikatúre zo strán správcu dane, žalovaný nezistil v tomto smere žiadne pochybenie správcu dane a preto vyhodnotením všetkých zistení správcu dane dospel k záveru, že došlo k podvodnému konaniu, o ktorom daňový subjekt mal vedomosť a neboli preukázané reálne zdaniteľné obchody medzi daňovým subjektom HYDINA SK s.r.o. a Mima Market Plus s.r.o. Na základe uvedeného podľa žalovaného správne správca dane vyrubil za zdaňovacie obdobie november 2017 rozdiel dane v sume 15 193,52 eur z dôvodu, že nepriznal právo na odpočítanie dane.

II.

Žalobné návrhy

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. V rozsiahlej žalobe poukazuje na závery ostatného konania, ako aj na právny základ podanej správnej žaloby, cituje pritom príslušné ustanovenia Daňového poriadku, , Správneho poriadku, ak aj . V bode II. poukazuje na oznámenie relevantných skutočností pre konanie, teda jednotlivé ustanovenia Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V bode III. poukazuje na skutkový stav, pričom argumentuje nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nedodržaním lehoty na výkon daňovej kontroly a vadou protokolu ako podkladu napadnutých rozhodnutí, ako poukazuje na porušenie zásady prerušenia daňovej kontroly s poukazom na vyžiadanie MVI. Čo sa týka dĺžky daňovej kontroly, namieta nezákonné prerušenie daňovej kontroly, ako aj nezákonnú dĺžku daňovej kontroly s dôrazom na to, že nezákonne správca dane prerušil daňovú kontrolu, ktorá v zmysle príslušnej smernice mala byť prerušená iba na neobmedzenú dobu troch mesiacov, pričom protokol, ako aj samotné rozhodnutia v danej veci boli nezákonné. Uvedeným konaním správcu dane došlo k porušeniu práv daňového subjektu, na ktoré poukazuje žalobca v bode 3.3 žaloby, pričom argumentuje v bode 3.4 porušením procesných práv daňového subjektu a nedostatočne zisteným skutkový stavom veci a to opakovane. Čo sa týka pomenovania správcom dane „zmiznutého obchodníka“, „nárazníka“, „účelovo vloženej spoločnosti“, argumentuje porušením uvedených názvov, resp. poukazuje na to, že uvedené názvy použil správca dane na žalobcu neprávom a nezákonne. Ďalej v rozsiahlej žalobe poukazuje na neuvedenie dôvodov výkonu daňovej kontroly, ako aj na to, že podvodné konanie nemožno dospieť zo strany správcu dane zastúpením orgánov činných v trestnom konaní, teda nemôže správca dane použiť uvedené dôkazy z tohto konania. Ďalej v bode 3.8 poukazuje na personálne prepojené osoby, ktorými správca dane počas daňovej kontroly argumentoval.

13. V bode IV. žaloby žalobca argumentuje vadami konania, nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutí, pričom argumentuje v bode 4.1 neobstaraním nedostatočného množstva podkladov a

neúplného zistenia skutkového stavu pre rozhodnutia vo veci samej, ako aj v bode 4.2 neodôvodnením prenesenia dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu. V bode 4.3 argumentuje účelovým spochybnením predložených dokladov, ktoré žalobca počas daňovej kontroly predložil. V bode 4.4 žaloby argumentuje prekročením medze zákonom dovolenej správnej úvahy zo strany tak správcu dane, ako aj žalovaného. V bode 4.5 žaloby argumentuje žalobca nevydaním rozhodnutím obsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. V konkretizácii dôvodov a kritérií je podľa žalobcu ako podklad, z ktorých správca dane a žalovaný v konaní vychádzali, pritom musí tvoriť podľa neho obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutí vydaných v predmetnej veci. Inak nemôžu spĺňať požiadavky preskúmateľnosti a takéto rozhodnutia je nevyhnutné považovať vo vzťahu k žalobcovi za arbitrárne. Na základe uvedeného, ako už súd konštatoval vyššie, navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad na ďalšie konanie a priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania. V bode VI. žaloby podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pričom argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove v iných veciach, ktoré sa týkajú jednak žalobcu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.07.2020 vyjadril žalovaný, ktorý trval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

15. K podanému stanovisku žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý zaslal krajskému súdu 20.05.2020 plnomocenstvo vo veci samej a následne dňa 25.05.2022 zaslal právny zástupca žalobcu k výzve žalovaného súdu, či trvá na nariadení pojednávania žiadosť o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

V.

Závery správneho súdu

16. Správny súd s poukazom na , ktorý je účinný od 01.07.2016, postupoval v intenciách uvedených ustanovení a preskúmal rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v podanej žalobe.

17. Uznesením pod sp. zn.: -130 z 28.08.2020 rozhodol o odklade vykonateľnosti podanej žaloby.

18. Uznesením pod sp. zn.: -136 z 29.10.2020 prerušil správny súd konanie vo veci do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach podaných Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn.: .

19. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 15 193,52 eur za zdaňovacie obdobie november 2017, nakoľko neuznal odpočítanie na dani z pridanej hodnoty žalobcu na základe faktúr spoločnosti Mima Market Plus s.r.o.

24. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový' subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

31. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

32. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole; daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

33. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (veta prvá až piata).

34. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.

35. Podľa Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu ( napr. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH).

36. Podľa § 68 ods.1(veta prvá a druhá) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.8 a § 49 ods.1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods.8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods.8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.

37. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (veta prvá a druhá).

38. Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

39. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

40. Podľa § 69 ods.1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

44. v ustanovení upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania) na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a tiež úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Predmetné ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 zo dňa 23.02.2011).

45. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj absenciu správnej úvahy, ďalej dĺžku trvania daňovej kontroly a nezákonné prerušenie daňovej kontroly za účelom získania MVI informácií, ako aj porušenia procesných a subjektívnych práv žalobcu v daňovom konaní.

46. Zároveň sa správny súd vyjadril k podstatným žalobným námietkam žalobcu uvedených v podanej žalobe, pričom pokiaľ žalobca spochybňoval zákonnosť vykonaného dokazovania využitím inštitútov miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných správcov dane z Poľskej republiky, ako aj Českej republiky v rámci medzinárodnej výmeny informácií, správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaných správcov dane, ako aj medzinárodnou výmenou informácií sú zákonnými prostriedkami získania informácií správcom dane na preverovanie skutočností potrebných pre správne určenie alebo preverovanie základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovým subjektom. Zápisnica z miestneho zisťovania a získané informácie sú daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly vždy prístupné, tak tomu bolo aj v danej veci a k ním má právo sa vyjadrovať, navrhovať dôkazy, rovnako má právo vyjadriť sa k zákonom stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly, ako aj podávať námietky proti postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Z uvedeného vykonaného dokazovania a z priebehu daňovej kontroly správny súd však nezistil, že by došlo k porušeniu procesných práv žalobcu ako daňového subjektu počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2017 zo strany správcu dane. Preto považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú. Čo sa týka MVI, správny súd poukázal na v súčasnosti platnú judikatúru NS SR a NSS SR.

47. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, uvedenú žalobnú námietku takisto vyhodnotil správny súd za nedôvodnú, pretože tak rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, boli vydané v súlade so zákonom. Správny súd poukázal bezpochyby na vyrubovacie konanie, ktoré je súčasťou daňového konania, pričom v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku tak žalovaný, ako aj pred ním správca dane postupovali v súlade s uvedeným ustanovením. Správny súd konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.03.2020 rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil. Podľa správneho súdu rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako to upravuje ustanovenie §63 Daňového poriadku.

48. Ďalej sa správny súd bezpochyby zaoberal žalobnou námietkou o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ako aj na poukaz žalobcu na nedodržanie ustanovení Smernice č. 904/2010, na základe ktorej bolo vykonané MVI dožiadanie poľskou daňovou správou, ako aj českou daňovou správou. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.: zo dňa 31. marca 2022, z ktorého správny súd argumentuje citáciou bodov 36, 37, 38, 39 uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého: bod 36: „Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality a nezákonnosti rozhodnutí, keď mal za to, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie

daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku v súvislosti s podanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií kasačný súd poukazuje na to, že uznesením sp .zn. zo dňa 5.marca 2020 bolo konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k. -284 zo dňa 18.januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p. prerušené a Súdnemu dvoru Európskej únie boli kasačným súdom predložené prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení:

- Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení a poskytnutie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?

- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

- Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?“ Bod 37: „Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol o predložených prejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Bod 38: „Kasačnému súdu bolo dňa 15. októbra 2021 doručené podanie sťažovateľa zo dňa 4. októbra2021, označené ako vyjadrenie k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-186/20, v ktorom vyslovil názor o nutnosti opätovného predloženia (ním nanovo formulovaných, resp. modifikovaných)prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie s odôvodnením, že v rozsudku vydanom vo veciC-186/20 uspokojivým spôsobom nebolo zodpovedané na predložené otázky.“ Bod 39: „Rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora Európskej únie dospel kasačný súd k záveru, že lehoty stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Kasačný súd nevzhliadol dôvod na opätovné prerušenie kasačného konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, nakoľko právny názor vyslovený v rozsudku vo veci C-186/20 považoval za dostačujúci a zrozumiteľný pre vyvodenie záveru, že nejde o lehoty, nedodržanie ktorých by malo vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, resp. zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov ako takých..“

49. Na základe uvedenej citácie z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR mal správny súd bezpochyby za to, že boli splnené všetky kritéria postupu správcu dane pri dožiadaní o MVI a na základe uvedeného preto rešpektujúc právny názor Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR, správny súd, ktorý je viazaný právnym názorom vyššieho súdu, dospel jednoznačne k záveru, že lehoty stanovené Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o MVI nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy § 46 ods. 10 Daňového poriadku a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Preto uvedenú žalobnú námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

50. Správny súd poukazuje na uvedené závery Najvyššieho správneho súdu SR v rozhodnutí sp. zn.: a rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora EÚ tak, ako dospel k záveru kasačný súd, aj správny súd, ktorý je týmto záverom viazaný, argumentuje tým, že lehoty stanovené Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 zo 7.októbra 2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o MVI nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku a vo

väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Na základe uvedeného preto s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-186/2020 zo dňa 30. septembra 2021, ako aj s poukazom na závery Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn.: zo dňa 31. marca 2022 považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú.

51. Čo sa týka ostatných námietok, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, tieto sa opakujú rovnako vo viacerých žalobách podávaných voči rozhodnutiach daňových orgánov v prevažnej miere v každom jednom konaní, ktoré je vedené na Krajskom súde v Prešove. S poukazom na uvedené skutočnosti preto má správny súd za to, že v uvedenom konaní správca dane bezpochyby preukázal, že uplatnením nároku na odpočítanie DPH v sume 15 193,52 eur za zdaňovacie obdobie november 2017 na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti Mima Market Plus s.r.o. si uplatnil žalobca v rozpore so zákonom, nakoľko z vykonaného dokazovania správcom dane bolo bezpochyby preukázané, že žalobca sa dopustil týmto postupom podvodného konania, na základe ktorého si uplatnil uvedený odpočet DPH v rozpore so zákonom.

52. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správcu dane má správny súd za preukázané, že tak správca dane, ktorý na základe vykonaného dokazovania v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj prijal z tohto dokazovania správny právny záver a svoje rozhodnutie tak správca dane, ako aj žalovaný náležite odôvodnili, pričom žalovaný sa dôsledne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Na základe týchto skutočností správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

53. Čo sa týka návrhu žalobcu zo dňa 25.05.2022 ohľadom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, s poukazom na tie skutočnosti, ktoré boli predmetom konania vo veci predloženia prejudiciálnych otázok Najvyšším súdom SR v konaní má správny súd za to, že v tomto konaní Súdny dvor EÚ sa venoval prejudiciálnym otázkam v rozsahu, v akom boli položené Najvyšším súdom SR, preto považuje uvedenú žiadosť o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ za nedôvodnú a preto predmetnú žiadosť zamietol.

54. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ustanovenia s dôrazom na tú skutočnosť, že žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný podľa správneho súdu nemal nárok na priznanie trov konania podľa , preto správny súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).