Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-19-2017.pdf
PDF · 76.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2017 prejednal odvolanie obžalovaného
Z. G.,
nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom J. č. XXX, prechodné bydlisko L. H., kpt. W. E. XXX/XX, zamestnaného vo firme SaarGummi Slovakia, s.r.o., Dolné Vestenice, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/123/2016 zo dňa 21. novembra 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/ Tr.zák., 56 ods. 1, 2 Tr.zák. k peňažnému trestu vo výške 2.500 € (dvetisícpäťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Z. G. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože dňa 27. 12. 2015 v čase okolo 05:30 hodine v obci Dolné Vestenice na ulici Gumárenskej na parkovisku pred spoločnosťou VEGUM, a. s.; fyzicky napadol poškodeného S. G., a to tým spôsobom, že po tom, čo k nemu zozadu pristúpil ho bez varovania udrel rukou zovretou v päsť do hlavy, a to konkrétne do pravého spánku, na čo poškodený nezareagoval a chcel sa ďalšiemu konfliktu s obvineným vyhnúť tým, že nasadol do osobného motorového vozidla a následne obvinený rukou zovretou v päsť udrel do ľavého líca aj poškodenú V. G., ktorá sa snažila predchádzajúci konflikt ukľudniť a zabrániť obvinenému v ďalšom útoku a ktorá po jeho ataku spadla na zem, pričom obvinenému bolo v jeho ďalších útokoch zabránené tam prítomnými osobami.
Bol za to odsúdený podľa §§ 364 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 4 mesiace nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. Obhajca uviedol, že obžalovaný predmetný prečin spáchal v dôsledku nezvládnutia situácie vzhľadom na postoj jeho vtedajšej partnerky k svojmu bývalému priateľovi. Po fyzickom útoku obžalovaného, tento bol následne zbitý a bolo mu ublížené na zdraví. Obhajca vyslovil názor, že skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, bol minimálne na hranici s priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. K osobným pomerom obžalovaného obhajca uviedol, že tento je síce slobodný, ale žije so svojou partnerkou a pomáha jej v starostlivosti o jej dve maloleté deti (k tomuto na verejnom zasadnutí predložil aj písomné čestné prehlásenie S. O.). Obžalovaný pracuje od 12.1.2017 v spoločnosti SaarGummi Slovakia, s.r.o., ako lisér. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje obhajca za neprimerane prísny, keď súd mohol vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu obžalovanému tomuto uložiť iný druh trestu, a to trest domáceho väzenia. Obhajca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. s tým, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol o uložení peňažného trestu, prípadne trestu povinnej práce alebo domáceho väzenia.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca obžalovaného navrhol uloženie alternatívneho trestu obžalovanému, a to peňažného trestu. Obžalovaný uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo. Uviedol tiež, že zarába vyše 600 €, ešte aj brigáduje a má úspory. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. K napadnutému výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. K trestu uloženému súdom prvého stupňa je predovšetkým potrebné uviesť, že ak odhliadneme od kritéria primeranosti trestu, potom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v sebe nesie prvky zákonnosti. Z ustanovenia § 49 ods. 2 Tr.zák. pritom výslovne vyplýva, že pri ukladaní trestu odňatia slobody v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nemôže dôjsť k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa pritom v odôvodnení rozsudku správne odôvodnil, že v tejto veci ide o takýto prípad.
Na druhej strane z hľadiska skúmania aj „primeranosti“ nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom súdu prvého stupňa (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.), musel senát odvolacieho súdu prihliadať aj na nasledovné okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného.
Predovšetkým z pohľadu naplnenia sledovaného účelu trestu platí určité „obmedzenie“ (ustálená súdna prax), podľa ktorého by k ukladaniu krátkodobých trestov odňatia slobody nepodmienečne malo dochádzať len veľmi výnimočne. V takýchto prípadoch má súd dôslednejšie skúmať, či neprichádza do úvahy uloženie alternatívneho trestu nespojeného s obmedzením osobnej slobody. To platí o to viac, ak má byť obžalovanému uložený krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom tento doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Aj keď súd prvého stupňa uviedol, že podľa jeho názoru obžalovaný má sklony k násilnej trestnej činnosti, nie bez významu je aj tvrdenie obhajcu na verejnom zasadnutí v tom, že obžalovaný bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/88/2015 zo dňa 9.6.2015) pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.zák. K tomu naviac je potrebné uviesť, že tohto prečinu sa obžalovaný Z. G. dopustil ešte v roku 2008, pričom skúšobná doba mu začala plynúť až v roku 2015. Od spáchania trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný v skúšobnej dobe, po
spáchanie trestného činu, ktorý je premetom tohto trestného stíhania, uplynula teda doba viac ako 7 rokov.
Vychádzajúc z týchto veľkých časových odstupov potom možno posudzovať nepodmienečný trest odňatia slobody, prakticky uložený v súvislosti s prečinmi spáchanými s tak veľkým odstupom, za neprimerane prísny.
Z hľadiska naplnenia účelu trestu je potrebné významne v prospech obžalovaného prihliadnuť aj na to, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal, túto oľutoval. Naviac na hlavnom pojednávaní urobil aj vyhlásenie o svojej vine.
Naviac senát odvolacieho súdu je toho názoru, že aj uvádzaná motivácia trestnej činnosti obžalovaného („žiarlivosť“ na priateľku) nie je síce ospravedlniteľná, ale je ju možné vnímať ako dosť častý spúšťací mechanizmu na konanie, ktoré sa potom vymyká z medzí obvyklého riadneho správania páchateľa.
Senát odvolacieho súdu preto dospel k názoru, že na prevýchovu obžalovaného bude postačujúce vplývať aj alternatívnym trestom v podobe trestu peňažného. Výmera uloženého trestu sa pritom prakticky rovná sume, ktorú obžalovaný (podľa jeho vyjadrenia) zarobí za 4 mesiace. Úmyselné zmarenie vykonania tohto trestu by pritom tiež mohlo mať za následok vykonanie uloženého náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.