Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Secapital s.á.r.L., so sídlom 9 rue du Laboratoire, L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. 108305, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanej: G. F., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXXX/XX, M., o zaplatenie 962,31 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, Q.: XXXXXXX sumu 185,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 185,14 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 30 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania 62 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 962,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 962,31 eur od 21.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku úveru na základe Dohody o urovnaní z 5.9.2013, ktorou mal byť nahradený záväzok pôvodne vzniknutý zmluvou o úvere č. 5000738 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu. 2. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil. 3. Súd vykonal dokazovanie dohodou o urovnaní z 5.9.2013, oznámením o zosplatnení dlhu z 11.1.2016, žiadosťou a zmluvou o poskytnutí pôžičky z 16.1.2008, podmienkami k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou výzvou žalobcu z 11.1.2016, písomným vyjadrením žalobcu (doplnením žaloby), listom z 26.3.2013 s oznamom o postúpení pohľadávky, ako i ostatným obsahom spisu, lekárskou správou o zdravotnom stave žalovanej, dokladmi preukazujúcimi príjmy a výdavky žalovanej, a zistil tento skutkový stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel s žalovanou, fyzickou osobou, dňa 16.1.2008 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanej reálne pôžičku v sume 59.631,77 Sk (1.979,41 eur). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 1.779 Sk(59,05 eur) v počte 52 splátok, celková suma pôžičky 92.508 Sk (3070, 70 eur). Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 24,001 %. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná

sumou 1.779 Sk (59,05 eur), čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky do určitej výšky a táto sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, splniť povinnosti podľa tejto zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu i obsahu prehľadu splátok a úhrad doložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaná celkovo vyčerpala 59.631,77 Sk (1.979,41 eur) a splatila 1794,27 eur. 5. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 07.3.2013 postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku na žalobcu. 6. Žalobca uzatvorili s žalovanou dňa 5.9.2013 písomnú dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha plnenia. Z obsahu predmetnej dohody mal súd preukázané, že je uzatvorená na predtlačenom formulárovom vzore bez možnosti, aby do nej mohol spotrebiteľ zasiahnuť. Predmetná dohoda je uzavretá v zmysle § 585 a nasl. OZ. V časti a dohody je uvedené, že na základe zmluvy č. 5000738 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou z 20.1.2008 ( na doloženej zmluve je dátum 16.1.2008) boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3070,70 eur, dlžník sa ich zaviazal vrátiť, zaplatiť úroky. V časti A dohody je v predtlačenej forme uvedené, že „ táto skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami sporná“. V časti B dohody je uvedené, že dlžník má voči veriteľovi ku dňu uzavretia tejto dohody dlh 1252,41 eur vrátane príslušenstva. V časti C dohody je uvedené, že veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy špecifikovanej v časti A dohody tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi čiastku 1202,31 eur s úrokovou sadzbou 7 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tu uvedená 1474,09 eur a dlžník ju mal uhradiť v pravidelných splátkach podľa priloženého splátkového kalendára po 20 eur mesačne po dobu 73 splátok a sume 14,09 eur ako splátke č. 74. 7. V časti C Dohody o urovnaní je v ods. 2 ( písané ako súčasť textu bez zvýraznenia) uvedené, že dlžník týmto svojím záväzkom uznáva dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v časti C. Ďalej je tu v ods. 6 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo inej povinnosti má veriteľ voči nemu právo na zaplatenie: všetkých jemu vzniknutých nákladov v súvislosti so súdnym a mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12 eur za odoslanie akejkoľvek upomienky poplatku 40 eur za odoslanie predžalobnej upomienky. 8. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že neeviduje po uzavretí Dohody o urovnaní od žalovaného žiadnu platbu. Preto bol žalovaný povinný uhradiť celú dlžnú sumu do 3 dní. Žalobca predĺžil lehotu na zaplatenie o 1 mesiac, dlžník i tak dlh neuhradil, preto bo dlh zosplatnený k 26.2.2014. od tohto dňa žiada žalobca i zákonné roky. Žalobca žiadal priznať žalovanú sumu z titulu urovnania v zmysle § 585 OZ, ale nie u titulu pôvodného záväzku. 9. Žalovaná k veci na pojednávaní uviedla že ju navštívil pán s dohodou o urovnaní bez toho, aby ho ona volala. Mala vedomosť , že si brala úver ale už nemala papier o evidencii platieb. Podľa jej slov si splátky dávala strhávať cez zamestnávateľa. K svojim zdravotným problémom uviedla, že mala infarkt, bola po chorobe. Ten pán jej podľa žalovanej povedal , že má dlh ale samotnú dohodu o urovnaní jej nevysvetlil. Žalovaná žiadala dlh splácať po 30 eur mesačne, lebo jej osobné a majetkové pomery jej neumožňujú jej sumu inak zaplatiť. Súdu preukázala, že má plný invalidný dôchodok 389,50 eur, je rozvedená. Býva v družstevnom byte. Má výdavky s bývaním po 237,14 eur, plyn a elektrinu platí mesačne 19 eur. 4 x denne si pichá inzulín, ktorý si musí kupovať sama. 10. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (t.j. 16.1.2008), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

14. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

15. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 3962,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 962,31 eur od 21.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky .

20. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom Dohody o urovnaní z 5.9.2013, doloženej zmluvy o pôžičke z 16.1.2008, podmienkami zmluvy, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy.

21. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

22. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 5.9.2013, kedy bola uzavretá dohoda o urovnaní), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 5.9.2013, kedy bola uzavretá dohoda o urovnaní),,s zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 5.9.2013, kedy bola uzavretá dohoda o urovnaní),, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 26. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 5.9.2013, kedy bola uzavretá dohoda o urovnaní),, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (účinný k 5.9.2013, kedy bola uzavretá dohoda o urovnaní),, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

28. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 585 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

31. Nakoľko sa žalobca domáha plnenia titulom Dohody o urovnaní a nie zmluvy úvere , pritom žalovaná vystupuje v pozícii spotrebiteľa, súd ex offo posudzoval ako predbežnú otázku platnosť Dohody o urovnaní. Súd posudzoval obsah predmetnej dohody a obsah zmluvy o úvere, na ktorý sa dohoda v časti a odvolávala a na ktorú sa odvolávala v súvislosti s nahradením záväzku. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom podmienok v dohode o urovnaní súd zistil, že podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 32. Súd zistil rozpor, lebo v zmluve o úvere je uvedená výška reálne poskytnutého úveru 59.631,77 Sk ( 1979,41 eur) ( takúto sumu i reálne vyčerpal) a v Dohode o urovnaní je uvedené, že dlžníkovi

bola poskytnutá suma 3070,70 eur, čo nie je pravda. V dohode u urovnaní sa taktiež uvádza, že dlžník uznáva dlh čo do dôvodu a výšky bez toho, aby bol nejakým spôsobom tento záväzok dlžníka osobitne zvýraznený. Súd konanie žalobcu spočívajúce v nepravdivých údajoch v dohode o urovnaní ( vo výške poskytnutého úveru a tým pádoch i výške príslušenstva) a taktiež v predtlačenej forme zakomponované uznanie záväzku považuje za nekalú obchodnú praktiku. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda obchádza zákon č. 258/2001 Z.z. ( osobitne §4 ods. 2 písm. i)., ods. 3), na ktorý by sa inak súd opieral pri rozhodovaní. Súd je toho názoru, že dohoda o urovnaní tak ako je koncipovaná i so zakomponovaným textom o uznaní dlhu dlžníkom čo do dôvodu a výšky sa prieči dobrým mravom, keďže toto uznanie bolo súčasťou jednoliateho textu bez toho , aby bol text aspoň nejako zvýraznený. Čiže vzhľadom na všetky vyššie uvádzané dôvody súd kvalifikoval Dohodu o urovnaní za absolútne neplatnú v zmysle § 39 v spojení s § 3 OZ. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba je podaná dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal podporne i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 33. V závere k § 585 uvádza, že urovnanie (transakcia) je vo všeobecnosti dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť alebo pochybnosť celkom subjektívnej povahy. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné. Z listín od žalobcu ale súdu nevyplynulo, že by bolo medzi stranami sporu niečo sporné. Súd je názoru, že žalobca pristúpil k uzatváraniu Dohôd o urovnaní s dlžníkmi až po tom, čo súdu na území Slovenskej republiky vyhodnocujú zmluvy o pôžičke úvere) pôvodne uzavreté z právnym predchodcom žalobcu na základe § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bez úročne a bez poplatkov. Preto i uzatváranie dohody o urovnaní pri existencii zmluvy o pôžičke súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku žalobcu. 34. Súd je vždy viazaný v žalobe žalovanou sumou a nie titulom, z ktorého sa žalobca domáha plnenia a preto i v tomto konkrétnom prípade uplatnené zaplatenie sumy súd posudzoval titulom bezdôvodného obohatenia. Súd mal z listín žalobcu objektívne preukázané, že žalovaná reálne vyčerpala v roku 2008 sumu 59.631,77 Sk ( 1.979,41 eur) a celkovo splatila 1794,27 eur. Nakoľko došlo k čerpaniu v roku 2008, súd aplikoval v konaní ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 16.1.2008. 35. Súd sa v rámci konania ( z opatrnosti a hospodárnosti konania) vyporiadal aj s písomnou zmluvou o pôžičke z 16.1.2008. Právny predchodca žalobcu je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 16.1.2008 ( predmetom bolo poskytnutie pôžičky/úveru) súd posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky ( ako súčasť zmluvy) mal právny predchodca žalobcu už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava ( v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou ( ) je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 36. Z jej obsahu a predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej reálne pôžičku (úver) 59.631,77 Sk ( 1.979,41 eur) . Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 1779 Sk, celková suma pôžičky na splatenie v sume 3070,70 eur ( to ale nie je reálne poskytnutá suma), počet mesačných splátok 52, RPMN vo výške 24,001 %. Žalovaná nezaplatila splátky riadne a včas, zaplatila len sumu 1794,27 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 21.10.2014. Z obsahu zmluvy o pôžičke si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. podľa

ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. 37. Súd na základe vyššie uvádzaných dôvodom odčítaním zaplatenej sumy 1794,27 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1979,41 eur zistil, že žalovaná doposiaľ neuhradila sumu 185,14 eur, ale titulom bezdôvodného obohatenia, keďže súd kvalifikoval dohodu o urovnaní za absolútne neplatnú. Súd priznal žalobcovi ním uplatnený zákonný úrok z omeškania od dátumu, ako požadoval. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 38. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

39. Podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. Súd povolil žalovanej splácať pohľadávku vzhľadom na jej aktuálne majetkové a zárobkové pomery, ktoré vyhodnotil ako odôvodnený prípad na zaplatenie v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Súd pri určovaní samotnej mesačnej splátky vychádzal z zaužívanej súdnej praxe povoliť dlh splácať maximálne na dobu 36 mesiacov a aj s návrhu žalovanej splácať sumu po 30 eur mesačne. Súd povolil splácať pohľadávku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 44. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p., posudzoval úspešnosť strán sporu. Žalovaná bola v konaní úspešnejšia, mala čistý úspech vo výške 62 %, preto i v takomto percentuálnom vyobrazení jej priznal náhradu trov konania. Čistý úspech žalovanej súd vypočítal nasledovne: 1/ vychádzal z uplatnenej sumy 962,31 eur a priznanej sumy 185,14 eur. Žalobca mal úspech 19,23 % ( 185,14 x 100/962,31), úspech žalovanej bol 80,76 eur ( 100 - 19,23), čistý úspech žalovanej: 80,76-19,23 = 61,53, zaokrúhlene 62 %.

45. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).