Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Cob-6-2016.pdf
PDF · 114.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov „RUMANČEK", Rumančeková 858/32, Bratislava, IČO: 31 783 201, zast. JUDr. Miroslav Budaj, advokát, Miletičova 71, Bratislava proti žalovanému: STAV - COLOR, s.r.o., Mierové nám. 2, Senec, IČO: 36 362 344, o zaplatenie 36.510,53 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 230/2014-143 zo dňa 25.11.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 230/2014-143 zo dňa 25.11.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.510,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.4.2014 až do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh zamietol. Súčasne žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 4.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 36.510,53 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.3.2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 22.2.2010 v znení jej dodatku zo dňa 28.12.2010 žalovaný ako dodávateľ (zhotoviteľ diela) fakturoval žalobcovi dodávku a montáž plastových okien a príslušenstva v celkovej sume 71.861,40 eura. Obe predmetné faktúry boli uhradené v plnom rozsahu. Dodatočne na základe vyjadrenia orgánu stavebného dozoru (A.. U. J. - firma CONZAS s.r.o.) zo dňa 26.3.2014 bolo zistené, že v skutočnosti žalovaný dodal a namontoval žalobcovi plastové okná s príslušenstvo len v hodnote 31.136,40 eura. Rozdiel predstavoval sumu 40.725,- eur, ktorá bola žalovaným bez právneho dôvodu a v rozpore so skutočnosťou fakturovaná. Na sumu 40.725,- eura žalobca započítal dve neuhradené pohľadávky (faktúra č. FO 2011088 na sumu 2.165,43 eura a č. FO 2012042 na sumu 2.049,04 eura) a tým sa uvedená suma znížila na 36.510,53 eura. Žalovaný bol žalobcom viac krát telefonicky a aj písomne upomínaný, pričom svoj dlh, ktorý vznikol bezdôvodným obohatením voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 50Rob 364/2014-33 zo dňa 4.8.2014, proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, že žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o dielo na
odstránenie systémových porúch vrátane zateplenia obytnej budovy v predpokladanej cene diela 366.900,43 eur. Žalovaný uviedol, že odstraňovanie systémových porúch je špecifická stavebná činnosť, ktorá sa riadi Výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. V-1/2004 zo dňa 23.12.2004. Spoločnosť, ktorá realizuje odstraňovanie systémových porúch obytných domov, vždy riskuje čo všetko nové (poruchy, závady) sa pri obnažení strechy, obvodového plášťa a základov domu ešte objaví. Žalovaný sa so žalobcom dohodol, že na svoje nebezpečenstvo žalovaný vykoná opravu obytného domu K. Č.. XX-XX (článok III. ods. 1 zmluvy) tak, aby pred kontrolným orgánom, ktorým je poskytovateľ štátnej dotácie (Štátny fond rozvoja bývania) žalovaný obhájil svoje náklady. Kontrolou postupu jednotlivých rekonštrukčných prác bol poverený stavebný dozor žalobcu A.. U. J.. Pri rekonštrukcii obytného domu sa vymieňa aj časť sklenených výplní obvodového plášťa. Žalovaný uviedol, že spor je v tom, prečo niekto má nové plastové okno a niekto nie. Tento drobný problém s vlastníkmi bytov sa vždy opakuje pri obdobných budovách ako je budova žalobcu. Máloktorý vlastník bytu si nechá vysvetliť, že obvodový plášť budovy vrátane okien a balkónov je ich spoločný majetok a ako taký sa opravuje zo spoločných finančných prostriedkov. To, kde žalovaný na obvodom plášti navrhol a vymenil okno a kde nie, je žalovaného kompetencia v zmysle článku III. ods. 1. zmluvy, nakoľko žalovaný nesie zodpovednosť (pred štátnym orgánom), že systémové poruchy v dome budú odstránené. Žalovaný dielo riadne a včas dokončil a cenu diela neprekročil. Žalovaný odmietol špekulácie o množstve dodaných plastových okien. Jednotlivé etapy rekonštrukcie obytného domu sa kontrolujú na tzv. kontrolných dňoch a až po ich odsúhlasení štátnym orgánom (Štátny fond rozvoja bývania) sa uhrádzajú zhotoviteľovi. Okná (ak je to treba) sa pri rekonštrukcii obytného domu vymieňajú ako prvé. Za rozsah ich výmeny, kvality prevedenia a celkovej potrebnosti pri tak špecifickej činnosti, akou je odstraňovanie systémových porúch, nesie zodpovednosť zhotoviteľ diela. Dňa 13.6.2014 žalovaný urgoval úhradu faktúr č. FO 2011088 a č. FO201204, nakoľko z ceny diela mu žalobca bezdôvodne zadržiava 4.214,47 eur.
4. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalovaný fakturoval dvomi faktúrami č. FO2011088 a č. FO2011064 dodávky a montáž okien a zárubní označených v prílohe. Z prílohy k faktúre č. FO2011064 vyplývalo, že žalovaný fakturoval žalobcovi pri položke dodávka a montáž plastových výplní otvorov vrátane vnútorných a vonkajších parapetov 200 m2 v celkovej sume 30.000,- eur (bez DPH). Spolu teda vyfakturoval dvomi faktúrami za túto položku sumu 59.884,50 eur plus 20 % DPH, t.j. celkom sumu 71.861,40 eur s DPH. Z písomného vyjadrenia stavebného dozoru A.. J. spoločnosť Conzas s.r.o. však vyplývalo, že žalovaný v skutočnosti dodal dodávku a montáž plastových výplní otvorov vrátane vnútorných a vonkajších parapetov len v rozsahu 172,98 m2, a nie ako bolo za túto položku fakturovaných žalovaným dvomi faktúrami uhradenými žalobcom spolu 399,23 m2. Žalovaný fakturoval žalobcovi viac, ako skutočne vykonal, teda fakturoval väčší počet sklených výplní ako reálne dodal. Žalobca akceptoval nižšiu výmeru, ktorú konštatoval súdny znalec vo svojom odbornom vyjadrení, pričom podľa jeho prepočtov ide o rozdiel medzi ním nameranej výmery a nameranej výmery súdneho znalca vo výške 400,- eur.
5. Žalovaný záverom ešte namietol premlčanie žalovaného nároku a uviedol, že svedeckou výpoveďou stavebný dozor osvedčil mechanizmus preberania jednotlivých etáp diela.
6. Súd vykonal dokazovanie ohliadkou, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, pracovníka povereného žalovaným, svedkov A.. C. L., A.. U. J. a C. L., a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o dielo zo dňa 22.2.2010, rozpočtami prác zo dňa 9.11.2009, dodatkom k zmluve zo dňa 28.12.2010, faktúrou žalovaného žalobcovi č. FO2011064 vrátane rozpočtu prác, faktúrou žalovaného žalobcovi č. FO2011088 vrátane rozpočtu prác, výmerou vymieňaných otvorov stavebného dozora zo dňa 26.3.2014, upomienkou právneho zástupcu žalobcu žalovanému zo dňa 31.3.2014, urgenciou žalovaného na úhradu faktúr zo dňa 13.6.2014, záznamom o kontrolnom meraní zo dňa 24.3.2015, dohodami o splácaní záväzku vlastníkov bytov, odborným stanoviskom Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o. zo dňa 29.9.2015, výpisom z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov navrhovateľa, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
7. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 548
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 456 Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka, § 387 Obchodného zákonníka, § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 768f Obchodného zákonníka, § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, § 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., § 120 ods. 1, ods. 3, ods. 4 O.s.p., § 153 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Žalobca ako právnická osoba - spoločenstvo založené za účelom správy spoločných časti a zariadení domu vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ uzatvorili dňa 22.2.2010 v znení dodatku zo dňa 28.12.2010 v písomnej forme zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo - t.j. dodať pre žalobcu kompletnú obnovu bytového domu pozostávajúcu zo zateplenia, odstránenia systémových porúch a dodávky plastových výplní (okien a dverí) a záväzok žalobcu ako objednávateľa zaplatiť za žalovaným vykonané dielo cenu diela podľa platobných podmienok uvedených v čl. VI. tejto zmluvy. Zo záverečných ustanovení zmluvy vyplývalo, že žalobca a žalovaný sa dohodli na aplikácii právneho režimu Obchodného zákonníka.
9. Podľa čl. VI. zmluvy cena diela bola stanovená na sumu 308.319,69 eur bez DPH, pričom cena za zateplenie bytového domu, pivníc a strechy predstavovala sumu 275.272,27 eur bez DPH a cena za ostatné práce vykonané na diele predstavovala sumu 33.047,42 eur bez DPH. Žalovaný mal fakturovať cenu diela podľa jednotlivých etáp dokončenia diela, ktoré mali byt potvrdené zástupcom vlastníkov bytov bez zálohovej faktúry a stavebným dozorom p. J., pričom žalobca sa zaviazal uhrádzať jednotlivé fakturácie vykonaného diela podľa faktúr vystavených žalovaným. Zmluvné strany sa taktiež dohodli na tom, že cena za dielo je maximálna, nemenná a konečná, pričom jediná povolená zmena sa mohla týkať len množstva a kvality skutočne vykonanej práce.
10. Žalovaný dňa 19.9.2011 vystavil navrhovateľovi faktúru č. FO2011064 na sumu 97.221,21 eur bez DPH, ktorou žalovaný fakturoval vykonané práce na diele, okrem iných aj dodávku a montáž plastových výplní otvorov vrátane vnútorných a vonkajších parapetov v počte 200 m2 v celkovej sume 30.000,- eur bez DPH (cena za 1 m2 predstavovala sumu 150,- eur bez DPH a 180,- eur s DPH).
11. Následne žalovaný dňa 10.12.2011 vystavil žalobcovi faktúru č. FO2011088 na sumu 43.459,18 eur bez DPH, ktorou žalovaný fakturoval vykonané práce na diele, okrem iných aj dodávku a montáž plastových výplní otvorov vrátane vnútorných a vonkajších parapetov v počte 199,23 m2 v celkovej sume 29.884,50,- eur bez DPH (cena za 1 m2 predstavovala sumu 150,- eur bez DPH a 180,- eur s DPH).
12. V zmysle vyššie uvedeného si žalovaný vyúčtoval dodávku a montáž plastových výplní v celkovej sume 71.861,40 eur za 399,23m2, pričom žalobca túto sumu žalovanému aj uhradil.
XX. A.. U. J. ako stavebný dozor dňa 26.3.2014 v písomnej forme uviedol, že skutočná výmera dodaných plastových výplní na bytovom dome predstavovala spolu 172,98 m2.
14. Právny zástupca žalobcu v liste zo dňa 31.3.2014 adresovanom konateľovi žalovaného uviedol, že ohliadkou bytového domu a vyjadrením stavebného dozoru bolo zistené, že žalovaný v skutočnosti dodal a namontoval žalobcovi plastové okná s príslušenstvom len v hodnote 31.136,40 eur (s DPH), a preto zvyšná suma 40.725,- eur (s DPH) bola žalovaným fakturovaná bez právneho dôvodu. Okrem toho na zvyšnú sumu žalobca započítal aj dve neuhradené pohľadávky žalovaného v sume 2.165,43 eur za faktúru č. FO2011088 a sumu 2.049,04 eur za faktúru č. FO 2012042 a vzhľadom na to požadoval od žalovaného vrátenie sumy 36.510,53 eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného.
15. Žalovaný listom zo dňa 13.6.2014 urgoval žalobcu na zaplatenie sumy 4.214,47 eur s príslušenstvom vyplývajúcej z faktúr č. FO 2011088 a FO 2012042.
16. Z dohôd o splácaní záväzkov vlastníkov bytov vyplývalo, že:
- v byte č. 340835 boli menené 2 ks okien s rozmermi 2100x1500 a 1 ks balkónových dverí s rozmerom 1500x2400,
- v byte č. 320209 boli menené 2 ks okien s rozmermi 2100x1500, 1 ks okna s rozmerom 1200x1450 a 1 ks balkónových dverí s rozmermi 1500x2400,
- v byte č. 340419 boli menené 2 ks okien s rozmermi 2100x1500 a 1 ks balkónových dverí s rozmerom 1500x2400,
- v byte č. 340108 boli menené 2 ks okien s rozmermi 2100x1500, 1 ks balkónových dverí s rozmerom 1500x2400 a 1 ks stenovej zostavy s rozmermi 2640x3000,
- v byte č. 320420 boli menené 2 ks okien s rozmermi 2100x1500, 1 ks balkónových dverí s rozmerom 1500x2400 a 1 ks stenovej zostavy s rozmermi 2640x3000,
- v byte č. 320419 boli menené 2 ks okien s rozmermi 2100x1500 a 1 ks balkónových dverí s rozmerom 1500x2400,
- v byte č. 320108 boli menené 2 ks okien s rozmermi 2100x1500 a 1 ks balkónových dverí s rozmerom 1500x2400,
- v byte č. 320001 boli menené 1 ks okna s rozmermi 2100x1500 a 1 ks okna s rozmerom 1500x1500, teda celkovo bolo v týchto bytoch dodaných a namontovaných 92,28 m2 plastových výplní.
17. Okrem toho žalovaný dodal a namontoval 40 ks okien s rozmermi 2100x900 umiestnených na chodbe a 24 ks pivničných okien s rozmermi 600x350, čo spolu predstavovalo dodanie a namontovanie 80,64 m2 plastových výplní.
18. Na základe vyššie uvedeného bolo možné konštatovať, že žalovaný dodal a namontoval žalobcovi celkom 172,92 m2 plastových výplní.
19. Z odborného stanoviska Ústavu stavebnej ekonomiky vyplývalo, že namerané hodnoty znaleckým ústavom sa približujú k rozmerom okien nachádzajúcich sa na ponukových listoch (dohodách o splácaní záväzku vlastníka), z čoho možno usúdiť, že osadené plastové okná boli dodané v dohodnutých rozmeroch.
20. Na základe zisteného skutkového stavu bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy zo dňa 22.2.2010 v znení jej dodatku zo dňa 28.12.2010 obchodno-záväzkový vzťah s odkazom na dohodu zmluvných strán o použití Obchodného zákonníka na daný zmluvný vzťah podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
21. Predmetom zmluvy bol okrem iné aj záväzok žalovaného ako zhotoviteľa dodať a namontovať plastové výplne (okná a dvere) na bytovom dome pre žalovaného a záväzok žalobcu ako objednávateľa zaplatiť žalovanému za túto dodávku a montáž cenu diela stanovenú v sume 180,- eur s DPH za 1m2 dodaných a namontovaných plastových výplní, pričom celkové množstvo dodaných a namontovaných plastových výplní sa v konaní ukázalo ako sporné.
22. Súd považoval dohodami o splácaní záväzkov vlastníkov bytov za preukázané, že na základe zmluvy došlo k výmene plastových výplní v bytoch č. 340835, č. 320209, č. 340419, č. 340108, č. 320420, č. 320419, č. 320108 a č. 320001, čo predstavovalo dodávku a montáž 92,28m2 plastových výplní a k výmene plastových výplní na chodbe bytového domu a v pivnici, čo predstavovalo dodávku a montáž 80,64 m2 plastových výplní, pričom výmena, resp. dodávka a montáž ďalších plastových výplní žalovaným pre žalobcu nebola žalovaným preukázaná, dokonca ani tvrdená. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalovaný v rámci plnenia svojho záväzku zo zmluvy dodal a namontoval žalobcovi plastové výplne v rozsahu 172,92 m2, čo vzhľadom na dohodnutú cenu za 1m2 v sume 180,- eur s DPH predstavovalo cenu za dielo (dodanie a montáž plastových výplní) v sume 31.125,60 eur, a preto zvyšná časť zo sumy 71.861,40 eura s DPH, t.j. 40.735,80 eur, ktorú žalobca žalovanému za dodávku a montáž plastových výplní vyplatil, bola žalovanému vyplatená bez právneho dôvodu, teda bez existujúceho nároku žalovanému na vyplatenie takejto sumy, keďže žalovaný vykonal dielo len v rozsahu dodania a montáže 172,92m2 a nie v rozsahu 399,23m2, ako si žalovaný vyfakturoval. Na základe toho suma 40.735,80 eur, ktorá bola žalobcom žalovanému vyplatená za dodávku a montáž plastových výplni predstavovala podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie žalovaného, keďže ten získal na úkor žalobcu majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný v zmysle ust. § 451 ods. 1 v spojení s ust. § 456 ods. 1 a 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobcovi.
23. Žalobca si však uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 40.725,- eur, teda v sume o 10,80 eur nižšej ako vyplývala z priložených dôkazov, čo bolo spôsobené tým, že žalobca vychádzal z vyššieho rozsahu dodaných a namontovaných plastových výplní o 0,06 m2 . Aby súd nerozhodol nad rámec petitu podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd ustálil sumu bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 40.725,- eur, čiže vo výške uplatnenej žalobcom.
24. K námietke odporcu ohľadom premlčania nároku žalobcu súd uviedol len toľko, že vzhľadom obchodno-právnu povahu záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného sa na posúdenie premlčania akéhokoľvek práva alebo nároku z tohto záväzku použije právna úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku vzhľadom na jej komplexnosť, čím je vylúčené použitie právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka.
25. Dĺžku premlčacej doby, platí, že táto dĺžka premlčacej doby je podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka štvorročná a začala plynúť podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, keď mohol žalobca toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde, k čomu možno priradiť obdobie konca marca 2014, kedy stavebný dozor žalobcovi oznámil skutočný rozsah dodaných a namontovaných plastových výplní a kedy si žalobca mimosúdne uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Vzhľadom na to, že žalobca si toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným uplatnil na súde dňa 4.6.2014, teda pred uplynutím premlčacej doby, ktorá by márne uplynula najneskôr v marci 2018, mal súd za to, že nárok nie je premlčaný.
26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a žalobcom uskutočnené jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka v sume 4.214,47 eur (žalobcom neuhradené faktúry č. FO 2011088 a č. FO 2012042) voči vyššie uvedenej pohľadávke žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 40.725,- eur súd návrhu žalobcu v celom rozsahu ako dôvodnému vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 36.510,53 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
27. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni, kedy si žalobcu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému uplatnil, t.j. odo dňa 1.4.2014, keďže list žalobcu, ktorým si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, bol datovaný ku dňu 31.3.2014 a jeho doručenie žalovaný nesporoval.
28. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
29. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí a to s časťou, v ktorej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku vrátane trov konania. Odvolanie podáva z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci, keď má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to nezaoberal sa podmienkami určenými Štátnym fondom rozvoja bývania, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že dohodnutá vzájomná zmluva sporných strán je podmienená špecifickými podmienkami predmetného štátneho orgánu, ktorý v skutočnosti formou výhodného úveru celé dielo prefinancoval. Žalovaný bol počas realizácie diela kontrolovaný nielen stavebným dozorom objednávateľa, ale aj povereným pracovníkom ŠFRB. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť ŠFRB napriek tomu, že celú cenu o dielo refinancoval. Čo sa týka tvrdenia stavebného dozoru A.. U. J. uvádza, že predseda spoločenstva vlastníkov pán K. požiadal v marci 2014 A.. J., aby určil plochu okien 8 bytoch, ktoré on sám určil. Znova zdôrazňuje, že požiadavka na A.. J. nebola, aby zmeral plochu všetkých okien 16 bytoch, ktoré inštalovala v dome firma žalovaného, ale iba plocha okien určená predsedom spoločenstva. Uviedol, že A.. J. mal pokyn zamerať iba niektoré byty a nie všetky byty, kde sa spoločnosťou žalovaného menili okná. Poukázal na pojednávanie zo dňa 15.4.2015 kde svedok A.. U. J. na otázku žalovaného, či si pamätá rozsah inštalačných prác pri výmene plastových výplní stavebných otvorov odpovedal, že rozsah si pamätá, práce podľa projektu boli realizovaní ním skontrolované a faktúry žalovaného obsahovo správne, následne opatrené pečiatkou a potvrdené jeho podpisom. Sám svedok vo výpovedi deklaroval, že spor o zvyšnú časť ceny diela 10% nevznikol v bytových oknách, ale vo vzťahoch medzi vlastníkmi bytov. Obytný dom žalobcu má 94 bytov, ktoré pred začiatkom prác na diele vykazovali značné systémové poruchy a preto sa na nich vzťahovali podmienky poskytnutia výhodného stavebného úveru zo strany ŠFRB. Žalobca a súd sa upriamili iba
na údajných 8 bytov, kde sa vraj menili okná žalovaným. Žalovaný nevedel o tom, že niekto v dome bude splácať okná ním inštalované a pre tento zmluvný vzťah je nepodstatné. Žalovaný uvádza, že chápe nespokojnosť vlastníkov bytov, že v dome niekto má refinancované okná zo ŠFRB a niekto ich spláca osobne. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo odhadovali vymeniť 400m2 a to sa aj realizovalo. Odborné stanovisko znaleckej organizácie opäť chybne vychádzalo len z údajov žalobcu, že žalovaný menil okná iba v 8 bytoch, čo nie je pravda, nakoľko sa menili výplne stavebných otvoroch 16 bytoch a spoločných chodbách a pivniciach. Znalecká organizácia na mieste ohliadky K. XX-XX na otázku žalovaného, prečo zameriava iba niektoré byty, tvrdila, že ju požiadal súd, aby zistil rozmery výplní typických bytov. Následne presný počet rekonštruovaných bytov už neskúmali, nakoľko ich o to súd nepožiadal a ich stanovisko nemá považovať za znalecký posudok, nakoľko oni sú obchodná spoločnosť. Zmluvná cena za dielo bola dohodnutá ako nemenná a končená a jediná povolená zmena je množstvo a kvalita vykonanej práce. Pri opravách systémových porúch je vždy ťažké určiť presný rozsah budúcich potrebných prác. Súd podľa názoru žalovaného interpretoval znenie zmluvy ohľadom ceny za dielo chybne, ak v odôvodnení rozsudku uviedol, že spomínaná podmienka na zmenu ceny diela sa vzťahuje iba na montáže plastových okien. Na zmenu vzájomnej zmluvy o dielo v zmysle čl. IX., ods. 3 treba, aby zmluvné strany spísali dodatok. Samozrejme zníženie ceny za dielo o 10% je zásadná zmena a bolo treba pri preberaní diela, ak bola pochybnosť o jej rozsahu a kvalite spísať príslušný dodatok, k čomu však žalobca žalovaného nevyzval, dielo osobne prevzal a cenu za dielo prostredníctvom úveru zo ŠFRB uhradil. Táto skutočnosť v odôvodnení rozsudku absentuje. Aj projektant a zároveň stavebný dozor A.. J. nacenil, ale uhrádzala sa čiastka 71.861,40 eur, nakoľko žalovaný poskytol na sklené výplne zľavu, ktorú získal u svojho subdodávateľa. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie sa dopustil chyby v procese dokazovania a keďže došlo k vadám konania navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
30. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
31. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 13.4.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.
32. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu v akom dospel dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam.
33. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s ust. § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
34. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.
35. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
36. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku, a k odvolacím dôvodom odvolateľa pre správnosť záverov súdu prvej inštancie dodáva.
37. Z obsahu spisu ako i predložených listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že na základe zmluvy o dielo došlo k výmeny plastových výplní v bytoch č. 340835, č. 320209, č. 340919, č. 340108, č. 320420, č. 320419, č. 320108 a č. 320001, čo predstavovalo dodávku a montáž 99,28 m2 plastových výplní a k výmene plastových výplní na chodbe bytového domu a v pivnici, čo predstavovalo dodávku a montáž 80,64 m2 plastových výplní, pričom výmena, resp. dodávka a montáž ďalších plastových výplní žalovaným pre žalobcu nebola žalovaným preukázaná dokonca ani tvrdená. Žalovaný v priebehu provinštančného konania následne i v odvolacom konaní svoje tvrdenia v súvislosti s fakturovanou sumou uvádza len veľmi všeobecne, bez bližšej konkretizácie a možnosti preskúmania jeho tvrdení. Naopak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný fakturoval žalobcovi viac ako skutočne vykonal, teda reálne dodal to znamená, že bolo preukázané, že žalovaný fakturoval množstvo dodaných okien podľa zmluvy a nie podľa ich reálneho dodania. Túto skutočnosť napokon ani samotný žalovaný nespochybnil, keď v tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že projektant navrhoval výmenu 399,23 m2 vzhľadom na podmienku obdržania úveru od ŠFRB. Je potrebné uviesť, že táto skutočnosť je z pohľadu súdu irelevantná, nakoľko medzi stranami sporu bola nepochybne uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej sa zaviazal zhotoviteľ vykonať dielo pre objednávateľa, teda žalobcu a žalobca ako objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že predmetné okná boli osadené v 8 bytoch, v spoločných chodbách a pivničných priestoroch a žalovaný namietal túto skutočnosť a uvádzal, že tento počet je nepresný, takéto tvrdenie je však ničím nepodložené a preto z pohľadu súdu irelevantné bez náležitého preukázania. Teda súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď mal za to, že žalovaný v rámci plnenia svojho záväzku zo zmluvy dodal a namontoval žalobcovi plastové výplne v rozsahu 172,92 m2, čo vzhľadom na dohodnutú cenu za jeden m2 v sume 180,- eur s DPH predstavovalo cenu za dielo dodania, montáž plastových výplní v sume 31.125,65 eur a preto zvyšná časť zo sumy 71.861,40 eur s DPH, t.j. 40.735,80 eur, ktorú žalobca žalovanému za dodávku a montáž plastových výplní vyplatil, bola žalovanému vyplatená bez právneho dôvodu, teda bez existujúceho nároku žalovaného na vyplatenie takejto sumy, keďže žalovaný vykonal dielo len v rozsahu dodania montáže 172,92 m2 a nie v rozsahu 399,23 m2 ako si žalovaný vyfakturoval. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvedené bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý získal na úkor žalobcu, zaviazal žalovaného vydať žalobcovi, avšak v rozsahu 40.725,- eur, tak ako odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle petitu žaloby.
38. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
39. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
40. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
41. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.
42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolací konaní plne úspešný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške ako ho uviedol odvolací súd v napadnutom rozsudku.
43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).