Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/167/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SEE s. r. o., Gajová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 44 591 659, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s. r. o., Mlynské nivy 73/ a, 821 05 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Red Post, s. r. o., Pri starej prachárni 133/16, 831 04 Bratislava, IČO: 44 115 504, zastúpený: JUDr. Michal Mistrík, advokát, Dvořákovo nábrežie č. 8/ A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 8.485,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/15/2014 - 186 zo dňa 09.03.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/15/2014 - 186 zo dňa 09.03.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8.485,21 eur s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania žalobcu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia tejto sumy titulom neuhradenia ceny za distribúciu reklamných letákov vykonaných na základe mailového zadania 06.05. - 07.05.2013 zo dňa 02.05.2013, mailového zadania 09.05. - 10.05.2013 zo dňa 07.05.2013, mailového zadania DT 13. -14.05.2013 zo dňa 09.05.2013, mailového zadania RE: zadanie 20. - 21.05. zo dňa 18.05.2013. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca na základe ústnej dohody a e-mailových objednávok žalovaného zabezpečoval distribúciu reklamných letákov v mestských častiach Bratislava I - IV, Pezinok a Senec v období december 2012 až máj 2013. Jednotlivé zadania zasielal žalovaný žalobcovi výlučne formou - e-mailových objednávok. Prílohu každej e-mailovej objednávky tvoril dokument v elektronickej forme - „zadania akcie“, ktorý špecifikoval celkové počty letákov na roznos spolu s cieľovými lokalitami, termínmi roznosu ako aj návrh ceny za roznos. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v období od decembra 2012 až apríla 2013 bola prax medzi zmluvnými stranami nasledovná: zadanie e-mailovej objednávky, konkludentná akceptácia objednávky, odovzdanie letákov, realizácia distribúcie, kontrolný zápis zo spoločnej kontroly (navrhovateľ a klient), vystavenie výkazu činnosti RMD žalovaným, vystavenie faktúry žalobcom. Počas celého konania sa žalovaný bránil tým, že nevystavil výkaz činnosti RMD, ktorý predstavoval akceptáciu plnenia. Až vystavením výkazu činnosti RMD mohol žalobca vystaviť daňový doklad. Dňa 15.05.2013 žalovaný vykonal internú kontrolu vo vybranej lokalite a zistil, že žalobca nerealizoval roznos letákov. Žalobca v súčinnosti s poverenými zástupcami jednotlivých klientov žalovaného vykonávali kontrolu distribúcie reklamných letákov. O vykonaní kontroly sa vyhotovil „kontrolný zápis zo spoločnej kontroly“, ktorého správnosť vždy potvrdil aj príslušný zástupca klienta žalovaného. Na základe týchto kontrolných zápisov zo spoločnej kontroly mal možnosť žalovaný vyhodnotiť celkový výsledok a úspešnosť distribúcie reklamných letákov. Konajúci súd vypočul svedkov G. N., F. T., G. Z., ktorí vykonali internú kontrolu dňa

15.05.2013. Vo svojej výpovedi potvrdili, že kontrola prebiehala tým spôsobom, že vizuálne skontrolovali vchody, či sa v schránkach alebo na mieste na to určenom nachádzajú letáky. K tejto internej kontrole nebol prizvaný zástupca žalobcu, prípadne klienta. Konajúci súd skonštatoval, že svedkovia, ktorí vykonávali internú kontrolu, boli spriaznení so žalovaným.

2. Žalobca roznos letákov vykonal prostredníctvom tretej osoby spoločnosťou AMV facility services, spol. s r.o., s ktorou nemal uzatvorenú písomnú zmluvu. Na preukázanie spolupráce predložil daňové doklady. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz personálneho zabezpečenia spoločnosti AMV facility services, spol. s r.o., a to z toho dôvodu, že za obdobie december 2012 - apríl 2013 prostredníctvom tejto spoločnosti žalobca vykonával distribúciu a žalovaný kvalitu roznosu nenamietal. Súd považoval tvrdenie žalovaného, že až vystavením výkazu činností RMD vzniklo právo žalobcu na vystavenie daňového dokladu za neodôvodnené, na viacerých miestach uviedol, že výkaz nevystaví. Žalobca by nikdy nemohol požadovať zaplatenie ceny za poskytnuté plnenie.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný nereklamoval neplnenie povinností žalobcu. Cenu za roznos letákov mal celú uhradenú od klientov. Odôvodniť nevystavenie výkazu činností RMD na základe internej kontroly zo dňa 15.05.2013 súd považoval za účelové. Dňa 18.05.2013 zadal novú požiadavku na roznos letákov. Žalovaný neodôvodnil, prečo nepostupoval obdobne ako v predchádzajúcich mesiacoch. Súd považoval nárok žalobcu na vystavenie daňového dokladu, ktorým požadoval zaplatenie zmluvne dojednanej ceny za legitímny bez ohľadu na zaužívanú prax.

4. Dôkazom o realizácii roznosu letákov boli záznamy z kontrolných zápisov zo spoločnej kontroly, ktorej sa zúčastnil klient. Klientom bola tá osoba, pre ktorú sa roznos letákov vykonal, bol oprávnený určiť kontrolované miesto. Tak ako vyplynulo z výpovede žalovaného, klient mu uhradil celý roznos letákov za posudzované obdobie, a tým nenamietal nesplnenie záväzku žalovaného, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu. Roznos letákov nemal byť pokrytý v rozsahu 100 %. Sám žalovaný vo všeobecných obchodných podmienkach platných v roku 2013 v článku VI. bod 6. uvádzal, že jediným podkladom pre uplatnenie akýchkoľvek nárokov objednávateľa voči Red Post z dôvodu porušenia povinností Red Post pri vykonávaní distribučnej akcie je výsledok spoločnej kontroly. Preto súd na dôkaz z internej kontroly vykonaný poverenými osobami žalovaného zo dňa 15.05.2013 neprihliadol, nakoľko tejto kontroly sa nezúčastnil zástupca žalobcu, prípadne zástupca klienta. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie vyúčtovanej ceny za roznos letákov daňovým dokladom faktúrou č. 602013 vo výške 8.485,21 eur, splatnou 25.06.2013 spolu s úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplýva záver súdu prvej inštancie, že žalobca vykonal roznos letákov prostredníctvom tretej osoby - spoločnosti AMV facility services spol. s r.o.. Ako dôkaz vykonania spornej distribúcie totiž žalobca v konaní predložil len faktúry spoločnosti AMV facility services spol. s r.o. vystavené voči žalobcovi ako odberateľovi za „distribučné služby a interné kontroly“ za mesiace december 2012 až apríl 2013, pričom predmetom konania je distribúcia, ktorá mala byť vykonaná v období 01. - 21.05.2013. Žalobca nikdy žalovaného neinformoval o tom, že distribúciu vykonával prostredníctvom tretej spoločnosti, túto skutočnosť prvýkrát žalobca tvrdil až pred súdom. Preto požadoval predložiť dôkazy preukazujúce vykonanie distribúcie zo strany tohto subdodávateľa, čo však súd nepripustil.

6. Tiež namietal, že konajúci súd nesprávne konštatoval, že žalovaný nikdy nereklamoval neplnenie povinností žalobcu. Súd prvej inštancie opomenul reklamácie žalovaného, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a ktoré doň založil žalobca, a to reklamáciu z 15.05.2013, reklamáciu zo 17.05.2013, reklamáciu z 21.05.2013 a reklamáciu z 28.05.2013. Poukázal na to, že tiež predložil súdu sťažnosť klienta Exisport z 13.02.2013, ohľadne zavádzajúceho postupu žalobcu pri vykonávaní spoločnej kontroly distribúcie.

7. Odvolateľ nepovažoval za správny záver súdu, že roznos letákov v obytných domoch mal byť 60 %

- ný a v prípade rodinných domov sa vyžadoval 100 % - ný roznos letákov. Žalovaný vždy vyžadoval roznos všetkých poskytnutých letákov, t.j. cca 180 tisíc letákov (cca 140 tisíc pre BA I. - IV. a ďalších 40 tisíc pre Pezinok a Senec) na každú distribučnú akciu. Tento celkový počet letákov bol vypočítaný podľa počtu domácností v Bratislave I. - IV., Pezinku a Senci podľa údajov Štatistického úradu SR tak, aby každý vchod každého obytného domu bol pokrytý v rozsahu 60 % domácností (schránok) a rodinné domy boli pokryté 100 % - ne. Nie je správny záver súdu, že žalovaný vyžadoval len 60 % - né doručenie

poskytnutých letákov do obytných domov, žalovaný vyžadoval, aby boli doručené všetky letáky, ktoré žalobcovi poskytol, t.j. vždy všetkých 180 tisíc letákov.

8. Spochybnil tiež tvrdenie súdu, že žalovaný prijal od klientov plnenie v celom rozsahu. Z vyjadrenia konateľa nevyplýva, či plnenie od klientov žalovaného nebolo len čiastočné, ani aké všetky kroky musel podniknúť, aby za distribúciu, ktorú mal vykonať žalobca, prijal od klientov žalovaný nejaké plnenie. Žalovaný opakovane počas konania pred súdom navrhoval, aby súd zaviazal žalobcu preukázať akými personálnymi, materiálnymi a technickými prostriedkami vykonal predmetnú spornú distribúciu. Súd tento návrh na dokazovanie zamietol, napriek tomu, že podľa jeho názoru je kľúčovým dôkazom pre preukázanie poskytnutia plnenia zo strany žalobcu.

9. Namietol tiež, že kontrolné zápisy zo spoločných kontrol so zákazníkmi žalovaného nemôžu tvoriť dôkaz o riadnom vykonaní distribúcie, keďže žalobca prostredníctvom týchto kontrol kontroloval de facto sám seba. Bolo preukázané, že žalobca v rámci tzv. „spoločných kontrol“ vyberal ulice aj vchody, ktoré majú byť predmetom kontroly a tiež vypĺňal tlačivá o výsledku týchto kontrol. Tieto formuláre okrem toho zahŕňajú len nepatrný zlomok z celkového počtu ulíc a lokalít, v ktorých mala byť vykonaná distribúcia v zmysle e-mailových objednávok a predstavuje len cca 1 % celého územia, ktoré malo byť distribúciou pokryté.

10. Letáky sa na kontrolovaných miestach vôbec nenašli, čo vyplynulo z výpovedí svedkov G. N., F. T. K. G. Z., ako aj z výpovede samotného konateľa žalovaného. Ak by žalobca distribúciu riadne vykonal, vedel by predložiť akékoľvek pracovné zmluvy alebo iné obdobné zmluvy s distribútormi. Podľa neho nie je vierohodné tvrdenie žalobcu, že distribúciu vykonával sám prostredníctvom svojho konateľa a spoločnosti AMV facility services, s.r.o. (rovnako 1 osoba konateľa), pričom žiadna z týchto spoločností neeviduje ani jedného zamestnanca.

11. Opakovane zdôraznil, že medzi stranami sa vytvorila taká prax, že plnenie žalobcu potvrdzoval žalovaný v dokumente „Výkaz činnosti RMD“. Jediným dokladom, ktorý zmluvné strany považovali za potvrdenie riadneho vykonania distribúcie, bolo vystavenie výkazu činností RMD, v ktorom žalovaný akceptoval plnenie žalobcu ako aj jeho rozsah a výšku odmeny za poskytnuté služby. V prípade nevystavenia tohto dokladu znáša žalobca dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o riadnom vykonaní distribúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/6/2010 a 5Obo/52/2010.

12. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie riadneho vykonania distribúcie súdu nepredložil, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o riadnom poskytnutí plnenia, súd jeho žalobe nemal vyhovieť. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Stranami sporu sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra, a teda sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ,,ObZ“). Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a žalovaného a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, a preto je tento ich vzťah upravený a v súlade s § 1 ods. 2 aj zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalovaný potvrdil uzavretie zmlúv medzi ním a žalobcom, predmetom ktorých malo byť roznesenie letákov v určitých oblastiach vopred uvedených miest. Ide o zmluvy nepomenované podľa § 269 ods. 2

Obchodného zákonníka, ktoré vznikli na základe e-mailovej objednávky žalovaného a jej konkludentnej akceptácii zo strany žalobcu, ktorý návrh na uzavretie zmluvy prijal faktickým plnením. Žalovaný mal za to, že žalobca nevykonal distribúciu letákov riadne, nakoľko z internej kontroly vykonanej osobami s ním spriaznenými vyplynulo, že letáky neboli roznesené na požadované miesta.

16. V zmysle „Zadania akcie“, ktoré tvorili prílohu mailového zadania 06.05. - 07.05.2013 zo dňa 02.05.2013, mailového zadania 09.05. - 10.05.2013 zo dňa 07.05.2013, mailového zadania DT 13. - 14.05.2013 zo dňa 09.05.2013, mailového zadania RE: zadanie 20. - 21.05. zo dňa 18.05.2013, sa po ukončení distribúcie mali realizovať spoločné kontroly. Žalobca predložil kontrolné zápisy zo spoločnej kontroly, ktorými preukazoval riadne splnenie svojej povinnosti. Žalovaný nepovažoval tieto zápisy za vierohodné, pretože mal za to, že žalobca určil ulice, na ktorých bola vykonaná kontrola za prítomnosti klientov žalovaného, v prospech ktorých sa mali letáky distribuovať. Žalovaný neakceptuje tieto listiny ako relevantný dôkaz. Na druhú stranu však interné kontroly vykonané ním považuje za dôkaz o tom, že distribúcie neboli vykonané riadne. Odvolací súd má za to, že ide o jednostranne vykonanú kontrolu bez prítomnosti žalobcu, prípadne klientov žalovaného, ktorá nepreukazuje nedostatočné plnenie zo strany žalobcu.

17. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na reklamácie klientov zo dňa 15.05.2012, 17.05.2013, 21.05.2013, odvolací súd má za to, že z nich nie je zrejmé, ktorých objednávok sa mali týkať, ide len o všeobecné tvrdenia, že na niektorých miestach je nedostatok letákov. Nemožno však uzavrieť, že ide o letáky, na ktorých distribúciu sa zaviazal žalobca a za ktoré si uplatňuje odmenu v tomto konaní.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že žalobca znáša dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o riadnom vykonaní distribúcie. Nemožno však od žalobcu spravodlivo požadovať preukázanie vykonania distribúcie letákov vo všetkých miestach uvedených v objednávke. Práve na to mali slúžiť spoločné kontroly len v niektorých oblastiach. Žalobca v tejto súvislosti predložil zápisy zo spoločnej kontroly, ktoré sú podpísané aj klientami žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca postupoval pri vykonávaní spoločnej kontroly zavádzajúco a zámerne vyberal miesta, o ktorých vedel, že letáky v nich sú roznosené, odvolací súd má za to, že ide len o domnienky žalovaného, ktoré ničím nepreukázal. Žalovaný poukazoval na sťažnosť klienta Exisport z 13.02.2013, pričom však ide o sťažnosť z iného obdobia, než ktorého sa týkala sporná distribúcia a navyše jeden e-mail nemožno považovať za listinu, ktorá by zakladala presvedčenie o nečestnom konaní žalobcu. Klienti žalovaného sa spoločných kontrol zúčastnili a v prípade, ak mali výhrady k výberu kontrolovaných oblastí, tieto skutočnosti mohli namietať, prípadne zápis z kontroly nepodpísať, ak s ich výkonom nesúhlasili. To sa však nestalo. Riadne vykonanie distribúcie letákov je potvrdené treťou osobou, ktorá nie je spriaznená ani so žalobcom ani so žalovaným, a preto o jej pravdivosti nemal súd dôvod pochybovať.

19. Ďalej žalovaný namietal, že súd nepripustil dôkazy preukazujúce vykonanie distribúcie zo strany spoločnosti AMV facility services, s.r.o.. Podľa jeho názoru sa možno len ťažko domnievať, že táto spoločnosť, resp. spoločnosť žalobcu, ktorá ani jedna neeviduje žiadneho zamestnanca, mohla riadne vykonať distribúciu letákov v požadovanom počte. Odvolací súd má za to, že ani preukázanie určitého počtu zamestnancov týchto spoločností by nebolo pre posúdenie nároku žalobcu relevantné. Takýto dôkaz by nepreukazoval, že distribúcia bola skutočne vykonaná. Existencia pracovnej alebo obdobnej zmluvy upravujúcej pracovnoprávny vzťah sama o sebe nie je dôkazom o uskutočnení prác. Odvolací súd za rozhodujúci dôkaz považoval zápis zo spoločných kontrol, a to z dôvodov vyššie uvedených.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

22. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

24. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .