Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v spore žalobkyne: Dr. Janka Fedorová FK METAL, miesto podnikania Oravská Poruba č. 280, IČO: 32 277 369, v zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského č. 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: Electrosell,s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 27, IČO: 31 608 001 trvale bytom Oravská Poruba č. 252, v zast. JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Horná ul. č. 35, Banská Bystrica o zaplatenie 12.786,90 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 1.826,70 €. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.982,- €. III. Súd zamieta žalobu žalobkyne v zostávajúcej časti. IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,68 %. V. Súd prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vracia žalobkyni časť súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 102,80 €. VI. Súd prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vracia žalovanému časť súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 102,80 €.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde dňa 24.03.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 12.786,90 €, zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa odôvodňovala svoj nárok v žalobe ako aj na pojednávaniach (č.l. 89, 127, 132) tým, že žalovaný užíval nebytové priestory v budove obchodného domu zv. MEX, súpisné č. XXXX v čase od 01.09.2015 do 29.02.2016 bez riadnej nájomnej zmluvy, čím došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu vo výške inak obvyklého nájomného.

3. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej budovy len v jednej polovici, a preto od žalovaného požaduje len polovicu zo sumy zodpovedajúcej obvyklému nájomnému nebytových priestorov. 4. Žalobkyňa poukazovala na existenciu nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou MEX 3, s.r.o. a žalovaným, ktorá medzi nimi platila v období od 01.09.2010 do 31.08.2015. Išlo de iure o podnájomnú zmluvu, keďže firma MEX 3, s.r.o. mala od spoluvlastníkov budovy (fyzické osoby) v nájme všetky jej nebytové priestory, a tie následne dávala do podnájmu jednotlivým podnikateľom. Spoluvlastníkom budovy je okrem žalobkyne aj konateľ žalovaného. 5. Žalovaný teda na základe nájomnej zmluvy s firmou MEX 3, s.r.o. užíval nebytové priestory v obchodnom dome od 01.09.2010 do 31.08.2015, a to na prízemí budovy nebytové priestory o výmere 250,50 m2 (miestnosť č. 1.3.2), na I. poschodí budovy priestory o výmere 39 m2 (miestnosť č. 2.3) a na II. poschodí budovy dva nebytové priestory o výmere 71,50 m2 (miestnosti č. 3.1 a 3.2).

6. Po ukončení účinnosti nájomnej zmluvy (31.08.2015) žalovaný odmietol uzavrieť novú nájomnú zmluvu, ktorej uzavretie mu navrhla priamo žalobkyňa ako spoluvlastníčka budovy. Napriek tomu však pokračoval v užívaní nebytových priestorov v nezmenenom rozsahu. 7. Navrhované nájomné zo strany žalobkyne za priestory na prízemí budovy zodpovedalo sume 2.505,- € mesačne (10,- €/m2), za priestory na I. poschodí budovy sume 253,50 € mesačne (6,50 €/m2) a za priestory na II. poschodí budovy sume 286,- € mesačne (4,- €/m2). Celková výška ňou navrhovaného mesačného nájomného od 01.09.2015 by teda predstavovala sumu 3.444,50 € bez DPH. Žalobkyňa (podielová spoluvlastníčka) však žiadala od žalovaného zaplatenie len pomernej časti (1/2) nájomného vo výške 1.522,25 € + DPH (304,45 €). 8. Pri určovaní výšky navrhovaného nájomného žalobkyňa vychádzala z výšky nájomného dohodnutého v tejto budove s ostatnými nájomcami, s prihliadnutím na výšku nájomného v susedných objektoch. Uviedla, že žalovaný (firma druhého spolumajiteľa budovy) mal hneď od začiatku t.j. od r. 2010 dohodnuté nižšie, než trhové nájomné, len vo výške cca 3,50 €/m2. Žalovaný pritom užíval najlukratívnejšie priestory na prízemí obchodného domu. Aj preto nebol dôvod zohľadňovať rozsah výmery užívaných priestorov a kvôli tomu znižovať cenu nájomného. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný užíval všetky nebytové priestory aj vo februári 2016, kedy mal v predajni na prízemí svoje veci a užíval i kancelárske priestory na II. poschodí obchodného domu, do ktorých stále chodievala aj jeho účtovníčka, ktorú tam vídavala. 9. Žalobkyňa svoj nárok v žalobe preukazovala výpisom z LV (č.l. 3), nájomnou zmluvou (č.l. 4-6), oznámení o ukončení nájmu (č.l. 7), návrhom zmluvy (č.l. 8-10), prehľadom nájomcov (č.l. 12), zmluvami s inými nájomníkmi (č.l. 13-14) a správami o nájomnom v iných budovách (č.l. 15-17). 10. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 (č.l. 89) žalobkyňa predložila pokladničné bločky (č.l. 50 - 51) ako dôkaz o vykonávaní maloobchodného predaja v prevádzke žalovaného na prízemí obchodného domu. Zároveň predložila viacero fotografií, tvrdiac, že ide o fotografie preukazujúce užívanie nebytových priestorov v obchodnom dome zo strany žalovaného v dobe kedy ich tento podľa vlastných tvrdení, už údajne nevyužíval (č.l. 52-63). Žalobkyňa predložila aj doklady o odpojení vodomeru ako dôkaz, že dodávka vody do budovy obchodného domu bola ukončená až v januári 2016 (č.l. 64-65). Zároveň predložila aj nájomnú zmluvu so spoločnosťou Komunálna poisťovňa, a.s., ktorá stále užíva priestory na prízemí obchodného domu s výškou mesačného nájomného 12,- €/m2 bez DPH a bez energií (č.l. 73).

11. V súvislosti s výškou obvyklého nájomného žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že konateľ žalovaného (ako druhý spoluvlastník budovy) v inom (obdobnom) súdnom spore vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9Cb/51/2016 (č.l. 70) požaduje od inej firmy za užívanie nebytových priestorov na prízemí tohto obchodného domu bez nájomnej zmluvy bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce obvyklému nájomnému, ktorého výšku sám určil tiež v presne takej istej výške ako žalobkyňa (10,- €/m2 mesačne). 12. Žalovaný voči podanej žalobe namietal v podanom odpore (č.l. 32) ako aj na pojednávaní (č.l. 89, 127, 132), že neužíval predmetné nebytové priestory v takom rozsahu, ako tvrdí žalobkyňa a neužíval ich ani po celý čas žalovaného obdobia. 13. Tvrdil, že miestnosť (predajňu) č. 1.3.2 na prízemí obchodného domu užíval len do 31.01.2016. Miestnosť č. 3.1. na II. poschodí užíval len do 31.12.2015. Žalovaný spočiatku tvrdil, že miestnosť č. 2.3 na I. poschodí a miestnosť č. 3.2 na II. poschodí užíval len do 30.09.2015. V priebehu pojednávania však žalovaný uznal, že miestnosť č. 2.3 na I. poschodí a miestnosť č. 3.2 na II. poschodí užíval až do 31.10.2015, kedy vypratal svoje skladové zásoby a vysťahoval účtovníčku (č.l. 94). 14. Okrem toho namietal výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia, ktorá podľa neho nezodpovedala obvyklému nájomnému. Nebola totiž zohľadnená skutočnosť, že nebytové priestory boli v tom čase nevykurované a odpojené od prívodu vody. Poukazoval pritom aj na veľkú výmeru ním užívaných priestorov a žiadal, aby to bolo zohľadnené v jeho prospech v zmysle zásady - čím vyššia výmera, tým nižšie nájomné. Žalovaný tiež namietal, že v tom istom období dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu aj zo strany iného subjektu, ktorého spoločníčkou a konateľkou je žalobkyňa. Táto firma užívala priestory na prízemí obchodného domu, kde prevádzkovala lekáreň. 15. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie tejto žaloby, keďže ju podávala ako živnostníčka, hoci v katastri nehnuteľnosti je zapísaná ako spoluvlastník súkromná fyzická osoba, t.j. bez IČO. 16. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.01.2017 namietol výpovednú hodnotu predložených fotografií z č.l. 52-63, keďže nebol preukázaný čas ich vyhotovenia. Odhliadnuc od toho rozsvietenie svetiel samo o sebe nepreukazuje užívanie priestorov.

17. V súvislosti s výškou obvyklého nájomného uplatňovaného v obdobnom súdnom konaní (9Cb/51/2016) uviedol, že ide len o jeho reakciu na už skôr platnený nárok žalobkyne v tomto sporovom konaní. Žalovaný predložil podnájomnú zmluvu za r. 2013 medzi ním a vtedajším správcom budovy (MEX 3, s.r.o.), ktorou preukazoval, že v tom období bola výška nájomného pre neho podstatne nižšia (č.l. 77 - 80). Predložil tiež doklady o výške nájomného v iných nebytových priestoroch nachádzajúcich sa v iných budovách v Dolnom Kubíne (č.l. 81-83). Zároveň predložil návrh podnájomnej zmluvy zo dňa 01.05.2014, ktorým preukazoval, že v tom čase mu bolo ponúkané nižšie nájomné, než teraz žaluje žalobkyňa (č.l. 87-88). 18. Predložil aj vyjadrenie realitnej kancelárie o výške obvyklého mesačného nájomného v rozsahu 3,80 € až 5,- €/m2 (č.l. 126). K vystavenému potvrdeniu bola následne vypočutá svedkyňa B. I. (č.l. 133), ktorá potvrdila, že prevádzkuje tzv. realitnú kanceláriu. V okolí tohto obchodného domu však nesprostredkúvala žiaden nájom nebytových priestorov, a tak výšku obvyklého nájomného určila len vlastným odhadom. Cenu predpokladaného nájomného pritom ešte znížila, keďže z vyjadrenia objednávateľa (žalovaný) vedela, že by malo ísť o prenájom väčšej plochy. Napokon cenu obvyklého nájomného znížila aj preto, že predmetná budova je t.č. nevyužívaná.

19. Na pojednávaní konanom dňa 14.02.2017 (č.l. 127) boli na návrh žalovaného vypočuté svedkyne X. H. a T. L., ktoré potvrdili, že na I. poschodí obchodného domu prevádzkovali svoje maloobchodné predajne, pričom v priebehu r. XXXX z budovy odišli. Nájomné mali dohodnuté vo výške 6,50 €/m2 bez DPH a bez energií. Potvrdili, že z budovy odišli kvôli nesúhlasu so spôsobom rozúčtovania energií medzi jednotlivých nájomcov, a tiež kvôli vznikajúcim problémom s dodávkou niektorých energií. 20. Svedkyňa D. A. (vypočutá na návrh žalovaného) na pojednávaní (č.l. 132) uviedla, že za nájom nebytových priestorov na I. poschodí obchodného domu platila mesačné nájomné vo výške cca 9,- €/ m2, vrátane DPH a ceny energií. Na jeseň 2015 svoju predajňu presťahovala do inej budovy v Dolnom Kubíne, kde platí približne rovnaké nájomné. 21. Svedkyňa W. S. (vypočutá na návrh žalobkyne) na pojednávaní (č.l. 128) potvrdila, že pracovala pre žalobkyňu v jej lekárni na prízemí obchodného domu až do konca januára 2016, kedy lekáreň presťahovali do iných priestorov v inej budove. Počas sťahovania videla, že žalovaný naďalej prevádzkuje svoju predajňu na prízemí. Jeho konateľ bol v januári 2016 v budove každý deň, pričom sedával vo svojej kancelárii na II. poschodí. V druhej kancelárii na II. poschodí sedávali jeho účtovníčky. Tieto tam boli aj v januári 2016, keďže ich bola sporadicky navštíviť. Účtovníčka žalovaného, Q. J., ju ešte aj vo februári 2016 pozývala, aby ju prišla navštíviť do kancelárie na II. pochodí, kde „stále sedia“. Vtedy svedkyňa videla, že v predajni žalovaného na prízemí budovy sa stále nachádza tovar v regáloch. 22. Svedkyne Q. J. a X. S.I. na pojednávaní (č.l. 134) potvrdili, že pracujú pre žalovaného ako jeho účtovníčky. Pracovali v kancelárii na II. poschodí obchodného domu a vedľa nich mal kanceláriu žalovaný. V októbri 2015 sa však z tejto kancelárie presťahovali do inej budovy v Dolnom Kubíne a koncom r. 2015 sa odtiaľ odsťahoval aj žalovaný. Svedkyňa J. potvrdila, že po presťahovaní chodievali do obchodného domu už len sporadicky, keďže v pôvodnej účtovníckej kancelárii im zostali kvety a archívne účtovné doklady. 23. Okresný súd najskôr vydal v tejto veci platobný rozkaz (č.l. 31), voči ktorému podal žalovaný odpor (č.l. 32). Po dokazovaní vykonanom na pojednávaní konanom v dňoch 12.01.2017 (č.l. 89), 14.02.2017 (č.l. 127) a 23.03.2017 (č.l. 132) súd ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne: 24. V danom prípade išlo o spor medzi žalovanou (jedna z dvoch podielových spoluvlastníkov budovy) a žalovaným, ktorý v žalovanom období užíval nebytové priestory patriace žalobkyni bez právneho titulu. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť užívaním cudzích nebytových priestorov bez právneho titulu. 25. V zmysle § 451 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 26. V zmysle § 456 prvá veta Obč. zák. sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Obč. zák.).

27. Plnenie bez právneho dôvodu je teda jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by obvykle zakladal právny nárok na predmetné plnenie. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské

oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Keďže taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie (výkon „práva“ užívania cudzej veci) vrátiť (v pravom slova zmysle), je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho titulu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastke vynakladanej obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované, ani či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, t.j. či priniesla konzumentovi zisk (rozh. NS SR č. 4 Cdo 104/2008). 28. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný počnúc dňom 01.09.2015 užíval nebytové priestory bez právneho dôvodu, t.j. bez riadnej nájomnej, či podnájomnej zmluvy. 29. Rovnako nebolo medzi nimi sporné, že žalovaný v budove obchodného domu zv. MEX užíval nebytové priestory tak, ako bolo označené v podanej žalobe, t.j. na prízemí miestnosť č. 1.3.2 (predajňa) o výmere 250,50 m2, na I. poschodí miestnosť č. 2.3 (sklad) o výmere 39 m2 a napokon na II. poschodí dve miestnosti č. 3.1 a 3.2 (kancelárie) o výmere 71,50 m2. 30. Napokon sporným nebol ani spôsob určenia nároku žalobkyne, ktorá výšku bezdôvodného obohatenia žiadala určiť podľa výšky obvyklého nájomného v danom čase a v danej lokalite. 31. Súd neakceptoval námietku žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie takejto žaloby (č.l. 32). Žalobkyňa ako živnostníčka (č.l. 18) je totožným právnym subjektom ako je fyzická osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník budovy obchodného domu (č.l. 3), čo napokon žalovaný mohol zistiť z predloženého návrhu nájomnej zmluvy na obdobie od 01.09.2015 (č.l. 8). 32. Spor sa týkal doby trvania neoprávneného užívania jednotlivých priestorov (miestností) a výšky obvyklého mesačného nájomného. 33. Žalovaný v priebehu súdneho konania uznal užívanie nebytových priestorov len za časť žalovaného obdobia, a to:

- miestnosť č. 1.3.2 na prízemí o výmere 250,50 m2 (predajňa) v čase od 01.09.2015 do 31.01.2016

- miestnosť č. 2.3 na I. poschodí o výmere 39 m2 (sklad) v čase od 01.09.2015 do 31.10.2015

- miestnosť č. 3.2 na II. poschodí o výmere 36,50 m2 (účtovná kancelária) v čase od 01.09.2015 do 31.10.2015

- miestnosť č. 3.1 na II. poschodí o výmere 35 m2 (kancelária žalovaného) v čase od 01.09.2015 do 31.12.2015. 34. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o dlhšej dobe užívania niektorého z týchto nebytových priestorov po dlhšie, než žalovaným uznané obdobie. Predložené fotografie (č.l. 52 - 63), ktoré mali preukazovať údajné užívanie nebytových priestorov zo strany žalovaného nemožno považovať za hodnoverný dôkaz v tomto smere. Možno prisvedčiť námietke žalovaného, že z predložených fotografií nemožno bez ďalšieho

ustáliť, kedy boli tieto zábery vyhotovené. Odhliadnuc od toho však treba uviesť, že samotné osvetlenie nebytových priestorov ešte (samo osebe) nijako nepreukazuje ich reálne užívanie zo strany žalovaného. Oproti tvrdeniu žalobkyne, ktoré bolo podporené len výpoveďou jej zamestnankyne (p. S.), stojí kontra tvrdenie žalovaného a jeho dvoch zamestnankýň (J., S.). 35. Súd preto priznal žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za takto preukázané (žalovaným uznané) obdobie užívania jednotlivých nebytových priestorov. 36. Ohľadom výšky obvyklého mesačného nájomného požadovaného ako náhrada za bezdôvodné obohatenie súd akceptoval tvrdenia žalobkyne o výške obvyklého nájmu na jednotlivých podlažiach obchodného domu. 37. Vyššia výška nájomného na prízemí logicky odzrkadľuje vyššiu lukratívnosť priestorov, ktoré sú pre potenciálnych zákazníkov najprístupnejšie. V tomto smere žalobkyňa predložila platnú nájomnú zmluvu so spoločnosťou Komunálna poisťovňa, a.s. o prenájme nebytových priestorov na prízemí obchodného domu s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 12,- €/m2 bez DPH a bez energií (č.l. 73), zatiaľ čo od žalovaného požaduje len 10,-€/m2. 38. Obvyklosť výšky nájomného na I. poschodí obchodného domu vo výške 6,50 €/m2 je preukázaná výpoveďami nájomníčok (svedkyne O., H., A.), ktoré potvrdili, že v r. 2015 platili mesačné nájomné v tejto výške, pričom priestory obchodného domu neopustili kvôli výške nájomného, ale kvôli problémom s dodávkou energií, resp. so spôsobom ich rozúčtovania. Svedkyňa A. priznala, že v súčasnosti (iných priestoroch) platí rovnaké nájomné (č.l. 133).

39. Napokon obvyklosť výšky nájomného za užívanie priestorov na II. poschodí (4,- €/m2) žalovaný priamo ani nepoprel, keďže ide o výšku spadajúcu do limitu, v rámci ktorého určil primeranosť nájomného (č.l. 90). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie svedkyne I., ktorá uviedla, že konateľ žalovaného mal záujem prenajať priestory na najvyššom podlaží obchodného domu práve za túto cenu (č.l. 133). 40. Potvrdenie vystavené p. B. I. (č.l. 126) nemožno akceptovať ako listinný dôkaz s vyššou výpovednou hodnotou, keďže táto svedkyňa priznala, že pri určovaní výšky obvyklého nájomného vychádzala len z vlastného odhadu, bez adekvátnych empirických poznatkov, keďže v okolí tohto obchodného domu nikdy nesprostredkúvala žiaden nájom nebytových priestorov a nemala vedomosť ani o výške nájomného, aké dovtedy platili nájomcovia priamo v obchodnom dome MEX (č.l. 133). 41. Doklady o výške nájomného v iných priestoroch a v iných budovách v Dolnom Kubíne, ktoré v priebehu súdneho konania predkladali striedavo obidve sporové strany, súd nepovažoval za účinný dôkaz ohľadom výšky obvyklého nájomného, keďže nebola preukázaná obdobnosť podmienok jednotlivých nebytových priestorov (lokalita, časové obdobie, dostupnosť, ...). 42. Vzhľadom na objektívne existujúcu rôznorodosť a špecifickosť jednotlivých nebytových priestorov nemožno umelo zužovať rozsah (limity) obvyklého mesačného nájomného, a následne (podľa takto vytýčených mantinelov) striktne určovať jeho obvyklosť. Ide predsa o jeden z najtypickejších znakov neregulovanej oblasti trhovej ekonomiky (popri kúpnej cene), kde je otázka výšky nájomného určovaná výlučne systémom ponuky a dopytu.

43. Vychádzajúc z týchto úvah a z dokladov predložených sporovými stranami, potom možno učiniť záver, že žalobkyňou požadované nájomné, nie je nijako neobvyklé oproti nájomnému požadovanému za užívanie nebytových priestorov v Dolnom Kubíne. 44. Nemožno prehliadať poznámku žalobkyne, že konateľ a majiteľ (spoločník) žalovaného aj sám v obdobnom súdnom spore požaduje od iného subjektu vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov na prízemí obchodného domu za to isté obdobie v rovnakej výške (10,- €/m2). V tomto inom súdnom spore teda konateľ a majiteľ (spoločník) žalovaného priznáva, že aj podľa jeho úsudku ide o sumu zodpovedajúcu výške obvyklého nájomného. Isteže ide o spor vedený iným právnym subjektom, než je žalovaný, ale do istej miery to potvrdzuje správnosť úsudku žalobkyne o obvyklej výške nájomného. 45. Súd teda priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v ňou požadovanej výške za užívanie nebytových priestorov nasledujúcom rozsahu a období:

- za užívanie nebytových priestorov č. 1.3.2 na prízemí o výmere 250,50 m2 (predajňa) v čase od 01.09.2015 do 31.01.2016 náhrada vo výške 10,- €/m2 mesačne, t.j. 12.525,- €, z toho podiel patriaci žalobkyni (1/2) predstavuje sumu 6.262,50 €

- za užívanie nebytových priestorov č. 2.3 na I. poschodí o výmere 39 m2 (sklad) v čase od 01.09.2015 do 31.10.2015 náhrada vo výške 6,50 €/m2 mesačne, t.j. 507,- €, z toho podiel patriaci žalobkyni (1/2) predstavuje sumu 253,50 €

- za užívanie nebytových priestorov č. 3.2 na II. poschodí o výmere 36,50 m2 (účtovná kancelária) v čase od 01.09.2015 do 31.10.2015 náhrada vo výške 4,- €/m2 mesačne, t.j. 292,- €, z toho podiel patriaci žalobkyni (1/2) predstavuje sumu 146,- €

- za užívanie nebytových priestorov č. 3.1 na II. poschodí o výmere 35 m2 (kancelária žalovaného) v čase od 01.09.2015 do 31.12.2015 náhrada vo výške 4,- €/m2 mesačne, t.j. 560,- €, z toho podiel patriaci žalobkyni (1/2) predstavuje sumu 280,- €. 46. Celková výška priznanej náhrady pomerne zodpovedajúcej výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne teda predstavuje sumu 6.942,- €. V zostávajúcej časti istiny súd zamietol žalobu žalobkyne. 47. Okrem toho súd priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie tzv. paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 369c ods. 1 Obch. zák., v spojení s § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z.) vo výške 40,- €, ktorá tvorí príslušenstvo žalovanej istiny (§ 121 ods. 3 Obč. zák.). 48. Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.826,70 €, keďže v tomto rozsahu žalobkyňa vzala späť podanú žalobu ešte pred prvým pojednávaním (č.l. 47). V ďalšom konaní sa už teda žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy (istiny) len vo výške 10.960,20 €. 49. Súd preto rozhodol aj o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu späť žalobkyni v zmysle § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, pričom tento krátil o sumu 6,70 €. Po tohto výroku rozsudku Slovenská pošta, a.s. vráti žalobkyni krátený súdny poplatok vo výške 102,80 €. 50. Z tých istých dôvodov súd rozhodol i o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor späť žalovanému v zmysle § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení per analogiam,

pričom tento krátil o sumu 6,70 €. Po tohto výroku rozsudku Slovenská pošta, a.s. vráti žalovanému krátený súdny poplatok vo výške 102,80 €.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 63,34 % (po zohľadnení späťvzatia žaloby), zatiaľ čo žalovaný dosiahol úspech v rozsahu 36,66 %. Celkovo bola teda v spore úspešnejšia žalobkyňa, ktorej výsledný pomer (rozdiel) úspechu je 29,68 %. 52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 53. Keďže súd vo výroku rozsudku neurčil žalovanému osobitnú lehotu na plnenie uloženej povinnosti, platí zákonom určená lehota troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 2, ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

- sa týkajú procesných podmienok

- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

- ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.