Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-21-2021.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu D. N., bytom D. F. XX, D. (aktuálna korešpondenčná adresa Q. A., D. 2, pošta D. XXX XX) proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 05. septembra 2021 č. XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 07.06.2021 číslo: XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť žalobcu podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 18.05.2021 je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60%.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na svoje zdravotné ťažkosti a žiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu, pripojil fotokópiu lekárskej správy z neurologického vyšetrenia.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie ústredia, priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup ústredia bol správny a preto rozhodnutie potvrdil.
5. Ďalej citoval § 153 ods. 5, § 71 ods.1 - 9 zákona a uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania (žalobcu) opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov dňa 13.07.2021 so záverom, že účastník je od roku
2017 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % pre cukrovku závislú na inzulíne, so stavom dekompenzácie cukrovky v roku 2017 a syndrómom závislosti od alkoholu a benzodiazepinov.
6. V januári 2021 prekonal cievnu mozgovú príhodu s ischemickým ložiskom v oblasti talamu, pričom v mozgových štruktúrach sú dokumentované mnohopočetné lézie demyelinizácie v bielej mozgovej hmote. V objektívnom neurologickom náleze (marec 2021) je postoj s titubáciami, chôdza je ataktická, šetriaca, v kombinácii ľahkej až stredne ťažkej ľavostrannej hemiparézy a poškodenia periférnych nervov dolných končatín vplyvom chronického alkoholizmu, overeným elektromyografickým vyšetrením. Stav po cievnej mozgovej príhode s ľavostranným postihnutím ľahkého až stredne ťažkého stupňa je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, v hornej hranici referenčného rozmedzia pre stredne ťažké formy cievnej mozgovej príhody v kombinácii s poškodením periférnych nervov dolných končatín exotoxického pôvodu a cukrovky. Cukrovka je ďalším závažným ochorením, ktorá sa posudkovým hodnotením rovná hodnoteniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a má vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto zvýšenie o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., je odôvodnené. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 %. Psychiatrická liečba chronického návyku na alkohol bola naposledy poskytnutá na Psychiatrickom oddelení v Prešove - v júli 2020. Boli dokumentované poruchy psychiky a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu a benzodiazepinov, vrátane depresívnej epizódy, v stredne ťažkom stupni závažnosti. Ochorenie má vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
7. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania, stav po cievnej mozgovej príhode s ľavostranným postihnutím ľahkého až stredne ťažkého stupňa, zaradený do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod ), písmena b) - stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 50 %. Za iné zdravotné postihnutia účastníka konania - diabetes mellitus závislý na inzulíne diabetická polyneuropatia, bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 60 %.
8. Generálny riaditeľ v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že účastník konania je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, konkrétne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 60%. V odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Účastník konania v odvolacom konaní neuviedol relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, nepredložil žiadne také odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu.
II.
9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa. Zdôraznil, že bol už 3x na neurologickom oddelení v nemocnici, raz na psychiatrii, po hospitalizácii mu zasiahlo ľavú stranu, hlavne končatiny, neskôr sa to ešte zhoršilo do stredne ťažkého stupňa, ťažko chodí, zle robí jednoduché úkony, nemá cit v ruke, neboli vzaté v úvahu jeho ostatné postihnutia z cukrovky, opakovane bol na psychiatrii kvôli stredne ťažkej depresii. Záverom žiadal o rozhodnutie o svojom zdravotnom stave. Priložil nálezy z nemocnice a z vyšetrenia neurológa.
III.
10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2021 k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázala na ustanovenie § 71 ods. 4, 5, 6, § 153 ods. 5 zákona a uviedla, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom
zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov, Zdravotný stav žalobcu bol posúdený bez jeho prítomnosti, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, resp. ak k správnej žalobe (t. j. po vydaní napadnutého rozhodnutia) doložené lekárske správy potvrdzujú jeho zhoršenie, má žalobca možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenia jeho sumy. Žalovaná žiadala, aby krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, zároveň uviedla, že nežiada aby vo veci nariadil pojednávanie.
IV.
11. Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
19. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, lebo má naďalej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. S poukazom na obsah žaloby žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia, a to vzhľadom na len všeobecne opísaný zdravotný stav, popísanú niekoľkonásobnú hospitalizáciu, aktuálne zdravotné ťažkosti aj psychiatrického charakteru, namietol nezohľadnenie následkov cukrovky ako ostatných postihnutí.
21. Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo
alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
22. Podľa § 71 ods. 1 zákona , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
27. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
29. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
30. Podľa § 218 ods. 1 zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
31. Podľa § 218 ods. 2 zákona, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
32. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
33. Podľa prílohy č. 4 zákona, kapitola VI.- choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 9, Stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty
a pod. písmeno b) stredne ťažké formy podmieňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% - 50%.
34. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z posudkov posudkových lekárov, má správny súd za preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári správne zaradili pod príslušnú kapitolu VI. oddiel A položka 9 písm. b/ prílohy č. 4 zákona a určili maximálnu 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné zdravotné postihnutia žalobcu (t.j. diabetes mellitus závislý na inzulíne, diabetická polyneuropatia) navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, pričom aj tento svoj postup v posudkoch náležite vysvetlili.
35. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
36. Z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný od 3.8.2020 do 12.8.2020, bola predložená správa z interného vyšetrenia, bol hospitalizovaný od 05.01.2021 do 12.1.2021, priložená je hospitalizačná správa z neurológie, absolvoval neurologické vyšetrenie dňa 18.3.2021, 21.6.2021, 17.6.2021, 5.5.2021, diabetologické vyšetrenie dňa 18.2.2021, 31.5.2021, kardiologické vyšetrenie dňa 18.3.2021, hematologické vyšetrenie dňa 1.3.2021, bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení od 23.7.2021 do 30.7.2021. Podľa predmetného posudku psychiatrická liečba chronického návyku na alkohol bola poskytnutá naposledy na psychiatrickom oddelení v Prešove v júli 2020. Záverom bolo konštatované, že priznaná výška MPSVZČ je adekvátna posudkovému hodnoteniu ochorenia so zreteľom na jeho etiológiu a posudok posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov zo dňa 18.5.2021 je naďalej správny.
37. Žalobca okrem listín zohľadnených pri vypracovaní posudku zo dňa 23.9.2021 predložil lekársku správu z 30.8.2021 z neurologickej ambulancie, v ktorej okrem dovtedy prítomných diagnóz bolo konštatované, že bol privezený RZP (po predchádzajúcej hospitalizácii pred mesiacom) pre bolesti hlavy v oblasti záhlavia s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny, prítomný dermatóm C6, vystupňovaná bolesť, vertigo charakteru neistoty v priestore, prechodné zahmlievanie pred očami, diagnostikovaný bol cervikobrachiálny syndróm s iritačnými radikul. sy C5/C6 1. sin.
38. Tiež predložil novú prepúšťaciu správu z psychiatrického oddelenia z hospitalizácie od 24.9.2021 do 7.10.2021 s diagnostickým záverom F32.1 epizóda stredne ťažkej depresie, F10.2 porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (syndróm závislosti - v abstinencii). Novšia lekárska správa - nález z neurologickej ambulancie z 8.10.2021 potvrdzuje dovtedajšie neurologické závery z 30.8.2021 aj z psychiatrie.
39. Z týchto lekárskych správ doručených žalobcom vyplývajú ďalšie opakované zdravotné komplikácie rôzneho charakteru.
40. Dňa 8.3.2022 žalovaná oznámila správnemu súdu, že žalobca dňa 25.2.2022 podal novú žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Dňa 7.4.2022 oznámila, že žalobca je (v tom čase) hospitalizovaný s predpokladanou dobou hospitalizácie 2-3 mesiace, pričom jeho zdravotný stav ešte nebol vydiferencovaný, a tak nie je možné viesť nové konanie. Dňa 14.6.2022 žalovaná správnemu súdu oznámila, že hospitalizácia žalobcu bola ukončená, je umiestnený v sociálnom zariadení a na základe nových doručených lekárskych správ bude možné posúdiť jeho zdravotný stav na účely jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
41. Keďže žalobca aj žalovaná netrvali na ústnom pojednávaní vo veci, správny súd v zmysle § 137 ods. 4 SSP verejne vyhlásil rozhodnutie na úradnej tabuli súdu dňa 16.06.2022.
42. Z obsahu administratívneho spisu, z predloženého posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie je zrejmé, že u žalobcu bol jeho zdravotný stav v čase rozhodovania o jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku posúdený správne na základe dostupných lekárskych záverov, podkladov. Správny súd argumentuje, že ak žalobca predložil súdu novšie lekárske správy, tieto môžu byť podkladom pre prípadné zvýšenie invalidného dôchodku v správnom konaní na základe novej
žiadosti (viď vyššie citovaný § 135 ods.1 SSP), čo je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozsudku sp.zn. 9So/16/2015 zo dňa 25.01.2017.
43. Spôsob výpočtu invalidného dôchodku a jeho výšku žalobca v žalobe nenamietal, len všeobecne konštatoval svoj zdravotný stav a absolvované vyšetrenia, hospitalizácie. Toto je podľa názoru správneho súdu vzhľadom na vyššie uvedené nedostatočné pre rozhodnutie správneho súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovanej, keďže žiadna z námietok nesmeruje k nesprávnemu posúdeniu zdravotného stavu žalovanou i prvostupňovým orgánom.
44. Posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/246/2016 zo dňa 28.03.2018).
45. Správny súd má na to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami doloženými žalobcom. Správny súd nemal dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení.
46. Na základe vyššie uvedených skutočností, po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
47. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v prípade akejkoľvek zmeny zdravotného stavu žalobcu a jeho zhoršenia, môže žalobca opätovne požiadať žalovanú o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, alebo o zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za predpokladu preukázania týchto skutočností novými lekárskymi správami odborných lekárov. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca tak aj urobil, podal dňa 25.2.2022 novú žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na základe nového posúdenia jeho zdravotného stavu, čo podporil predložením nových lekárskych správ, ktoré aj vyššie správny súd konštatoval. Teda vo veci zvýšenia sumy jeho invalidného dôchodku bude prebiehať v Sociálnej poisťovni nové konanie.
48. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
49. Na základe uvedeného správny súd nemal inú možnosť a žalobu podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol ani naplnený dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).