Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-2562-2006.pdf
PDF · 73.36 KB
Case nature
Subarea
21Er/2562/2006
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného v rade 1.): S. K., J.. X.X.XXXX, oprávnenému v rade 2.): I. K., J.. XX.X.XXXX, Q. G. XXX XX G. XXX, proti povinnému: I. K., J.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX XX G. XXX, ktorý zomrel dňa 9.1.2011,o vymoženie výživného a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi: JUDr Peter Krištofík Mucha, so sídlom Exekútorského úradu Martin, E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin sa priznáva právo na náhradu trov exekúcie v sume 99,58 €.
III. Súdu sa právo na náhradu trov exekúcie a to vyplateného preddavku v sume 99,58 € n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin poverením č. 5506 044231* zo dňa 27.11.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na uspokojenie pohľadávky oprávneného vymožením zameškaného výživného spolu v sume 557,66 € a bežného výživného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Martin č. k. 14C 80/2003 zo dňa 2.7.2003.
2. Súdny exekútor zaslal súdu dňa 2.10.2012 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa 9.1.2011. Súd uznesením č. k. 17D 42/2011 zo dňa 7.9.2011 dedičské konanie po povinnom zastavil, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd uznesením č. k. 17D 42/2011 zo dňa 7.9.2011 dedičské konanie po povinnom zastavil, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
6. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
7. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch za 8 hodín 8 x 6,64 € spolu 53,12 €. Súdny exekútor si správne vyúčtoval odmenu a súd mu časovú odmenu priznal.
8. Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu za jednotlivé úkony odmenu súdneho exekútora za 7 úkonov exekučnej činnosti a to žiadosť o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia, 2 x zisťovanie účtu povinného, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy, zisťovanie majetku povinného, spolu 7 x 3,32 € t. j. 23,24 €.
9. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
10. Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 10,43 € za poštovné, za kancelársky materiál v sume 3,32 €. Spolu 13,75 €.
11. Súdny exekútor si k odmene uplatnil aj položku DPH. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zák. o DPH) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2 a 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je v zmysle ust. § 22 ods.1 a ods.2 písm. b) Zák. o DPH tvorený protihodnotou, ktorú súdny exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnená) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie), za dodanie služby (teda odmenou súdneho exekútora) a súvisiacimi nákladmi (hotovými výdavkami súdneho exekútora vzniknutými pri vykonávaní exekúcie). Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty a to vo výške 18,02 €( 20% zo sumy 90,11 €)
13. Súd po preštudovaní exekútorského spisu priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 108,13 € ( 53,12 € + 23,24 € + 13,75 € + 18,02 € DPH).
14. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
17. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 108,13 €. Pri výkone exekúcie bola dobrovoľne na trovy exekúcie uhradená suma 8,55 €. Súd určil uznesením č. k. 21Er 2562/2006-15 zo dňa 27.7.2009 preddavok na trovy súdneho exekútora v sume 99,58 €, ktorý mu bol Okresným súdom Martin vyplatený. Exekúcia sa viedla na vymoženie zameškaného a bežného výživného a bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Povinný zomrel bez zanechania majetku. Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Trovy exekúcie v sume vyplateného preddavku vo výške 99,58 € znáša súd.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. a III. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.