Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/174/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: Y. V., V.. L., J.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. L. - J. a otec - O. V., J.. XX.XX.XXXX, G. F.. G. XX, G., o návrhu starej matky V.. D. L., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XX, G., na zákaz styku otca s maloletou, takto

rozhodol:

Súd zakazuje styk otca s maloletou Y. V.Q., J.. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 05.05.2015 sa stará matka maloletej Y. domáhala zákazu styku otca s maloletou.

2. Svoj návrh odôvodnila okrem iného aj skutočnosťami známymi z predchádzajúcich súdnych konaní týkajúcich sa maloletej Y., poukázala na samotné konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a úpravu styku otca s maloletou ako i konaní týkajúcich sa zmeny priezviska maloletej a výkonu rozhodnutí o úprave styku otca s maloletou. Za rozhodujúci však označila prístup otca k maloletej, k budovaniu vzťahu s ňou, k osobe starej matky a celej jej rodiny a podrobne sa venovala i dlhodobému spôsobu samotnej realizácie styku otca s maloletou. Otec maloletej od roku 2009 dodnes nebol schopný zblížiť sa so svojou dcérou a v súčasnosti je vzťah maloletej k otcovi absolútne neakceptovateľný, každé stretnutie za posledný rok vyvoláva u maloletej vážne obavy pred nebezpečným a nevyspytateľným správaním otca, ktorý nie je schopný rozoznať následky svojho konania a závažnosť svojich úkonov vo vzťahu k maloletej. Pred stretnutiami s otcom má maloletá zdravotné problémy, a to až také, že jej zdravotný stav musela stará matka maloletej riešiť vyhľadaním detského psychiatra S.. M. H. L. O. I. G.. Stará matka poukazovala na to, že maloletá bola už v predchádzajúcom období v zdravotnej starostlivosti detskej psychiatričky S.. O. Š. 2009 - 2014, ktorá koncom roka 2014 ukončila výkon lekárskej praxe. Maloletá je v súčasnosti v stave, že má zo svojho otca strach a nechce sa s ním stretávať, čo mu oznamuje pri každom pokuse o realizáciu styku. Po incidente zo strany otca na stretnutí v januári 2015 bola maloletá úplne zdrvená z toho, akým spôsobom jej otec neustále útočí, že sa o ňu vôbec nezaujíma a že stretnutia prebiehajú osočovaním a urážkami starej matky. Filiálna terapia, na ktorej sa otec spolu s maloletou zúčastňovali, bola ukončená z dôvodov, že otcovi maloletej už nevyhovovalo stretávať sa za účasti psychológov so svojou dcérou. Nepáčilo sa mu, že odborné pracovníčky v priebehu dlhšieho obdobia odhalili jeho neprimerané správanie a napísali to aj v záverečnom posudku, ktorý bol zaslaný na tunajší súd aj na UPSVaR. Namiesto toho, aby sa otec zameral na prácu v oblasti získania citovej empatie, rodičovských zručností a správnej komunikácie s maloletou a využil skúsenosti a rady získané z odborných kruhov, zameral svoju aktivitu na neustále iniciovanie výkonu rozhodnutia, hrubé osočovanie členov rodiny maloletej a predovšetkým starej matky, podanie návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, (konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 38P/17/2011, návrh otca súd zamietol), vyvolanie strachu u maloletej, že bude odňatá zo starostlivosti starej matky, pričom o svojich aktivitách neželaným spôsobom oboznamuje priamo maloletú, čím vyvoláva u nej ešte väčší odpor a strach. Otec ani po šiestich rokoch nemal záujem zmeniť svoj vzťah k maloletej, nezmenil svoje správanie k nej, k rodine v ktorej žije, vo svojich návrhoch účelne a lživo používa vykonštruované tvrdenia s cieľom dosiahnuť vybudovanie vzťahu s Y. a nevyhne sa ani osobnostným útokom na starú matku maloletej, ktoré prekračujú hranice právom chráneného okruhu osobnostných práv starej matky. V minulosti bolo nekontrolované, neurotické a cynické správanie, fyzické a psychické útoky otca voči maloletej počas styku a urážlivé a hrubo osočujúce vyjadrenia na starú matku maloletej dôvodom na asistenciu kolízneho opatrovníka pri realizácii styku otca s maloletou. Otec svojim konaním marí všetky možnosti nadviazať s maloletou citový kontakt, keď jeho správanie je odpudzujúce k možnej osobnej väzbe s Y., sám svojim konaním vyvoláva aj dnes situáciu, ktorá je od základu kontraindikovaná deklarovaným vyhláseniam otca, že má ozajstný záujem o stretávanie sa so svojou dcérou. Otec prichádza na stretnutia s provokatívnymi slovami, útokmi na starú matku maloletej, pritom si svoju dcéru vôbec nevšíma a neprejaví o ňu „ozajstný záujem". Vyslovením zákazu styku otca s maloletou sa preto sleduje legitímny cieľ, ktorým je ochrana zdravého vývinu a práv a slobôd maloletej, keďže zo všetkých dostupných dôkazných materiálov je zrejmé, že nie je možné trvať na pokračovaní v ďalších pokusoch nadväzovať styk otca s maloletou, nakoľko tieto pokusy zo strany otca predstavujú pre maloletú Y. výraznú stresovú záťaž, ktorá ohrozuje jej psychickú integritu. Poukázala na to, že správanie otca hrubým spôsobom zasahuje do zdravotného stavu maloletej, jej psychiky, úmyselne ju zraňuje a vyvoláva v nej pocity strachu, viny a úzkosti. Otec po celé predchádzajúce roky neakceptoval odporúčania súdu, kolízneho opatrovníka, odborníkov z filiálnej terapie i zo strany iných osôb, aby zmenil svoje nevhodné správanie k maloletej, ktoré skutočnosti sú podrobne popísané v konaniach vedených pod sp. zn. 38P/90/2009 a 38Em/2/2011. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu rodič - dieťa, v ktorom vzťahu je rodič silnejším účastníkom, a v prípade potreby vyvodiť dôsledky, ktoré majú vplyv na ďalší vývin maloletého dieťaťa. Rozhodujúcou je intenzita takéhoto správania, ktoré musí byť závažné. Rozhodnutie súdu o zákaze styku rodiča s dieťaťom je vo svojej podstate rozhodnutím vylučujúcim možnosť rodiča starať sa o dieťa a vychovávať ho, takýto zásah preto musí byť v záujme dieťaťa a sledovať jeho blaho. Stará matka taktiež poukázala na znenie Dohovoru o právach dieťaťa ako i Všeobecné stanovisko Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 14. Súd je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení povinný prihliadať na najlepší záujem dieťaťa a na názor maloletej Y., ktorá mala v čase podania návrhu XX,X V., bola dostatočne rozumovo vyspelá, aby pochopila význam konania a vo svojom postoji k otcovi bola jednoznačná a zreteľná, pričom neustále vyhlasuje, že sa so svojim otcom stretávať nechce za žiadnych okolností a žiadnou formou. Počas konania založila stará matka do súdneho spisu výťah z e-mailovej komunikácie s otcom maloletej ohľadom realizácie styku s maloletou, z ktorej je zrejmé správanie sa otca voči starej matke a jej vtedajšej právnej zástupkyni.

3. Otec maloletej žiadal návrh starej matky v celosti zamietnuť. Rovnako ako stará matka sa vyjadroval k priebehu jeho kontaktu s maloletou Y. a jeho nerealizáciu pripisoval výlučne na vrub konaniu a správaniu sa starej matky od času, kedy je maloletá v jej výlučnej starostlivosti. Pokiaľ ide o priebeh stretnutí s maloletou tak, ako ich popísala stará matka uviedol, že vo väčšine sa zhodujú s realitou, ozrejmil však ako jeho stretnutia s maloletou prebiehajú a poukázal na to, že všetko, čo starej matke povedal v čase, kedy mal mať styk s maloletou, počula iba stará matka a bolo to určené iba jej; maloletá pri tom nikdy nebola a nič z toho nepočula. Taktiež sa vyjadroval k situácii v domácnosti starej matky v čase, kedy ešte žila matka maloletej. K správam o psychickom stave maloletej, ktoré stará matka založila do súdneho spisu mal výhrady, keďže uvedené s ním nebolo konzultované a ani nebol kontaktovaný za účelom spolupráce či vyjadrenia svojho názoru na celú záležitosť. Bola to práve stará matka, ktorá nepodporila pokračovanie filiálnej terapie, na ktorej sa zúčastňoval spolu s maloletou, keďže prinášala svoje výsledky. Výchovné opatrenie nariadeného súdom v konaní o výkon rozhodnutia považoval za vhodné, podľa jeho názoru je tu reálna šanca, že maloletá zistí, že ako jej otec je démonizovaný a veci sa majú plne inak. Svoje postoje k starej matke maloletej nepopieral, vo svojom vyjadrení podrobne uviedol dôvody, pre ktoré je tomu tak, pričom tieto sa týkali predovšetkým správania sa a vplyvu starej matky vo vzťahu k matke maloletej a samotnej maloletej Y.. (č. l. 112 a nasl.) Počas konania uviedol, že stará matka maloletej je čistý sociopat.

4. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 22.11.2016 boli účastníci konania oboznámení so správou VÚDPaP v Bratislave zo dňa 04.11.2016, v ktorej bola popísaná dovtedajšia spolupráca s maloletou a otcom a kde bol v záveroch, okrem iného konštatovaný aj negativistický vzťah maloletej k otcovi s tým, že v jej prežívaní momentálne absentujú vyjadrenia pozitívnych emócii voči nemu. Na poslednom stretnutí v 10/2016 si maloletá odmietla prevziať list, ktorý jej otec zanechal u psychologičky a vyjadrila aktuálny hnev na otca za to, že poslal e-mail jej novej triednej učiteľke na strednú školu, ktorú začala navštevovať a táto ju s touto správou nepríjemne konfrontovala. Pre maloletú to boli dva protichodné signály od otca

- na jednej strane posolstvo od otca, že je tu pre ňu a na strane druhej neprimerané zasahovanie do jej významného sociálneho prostredia. Doporučili preto rešpektovať záujem Y. nestretávať sa osobne s otcom a styk ponechať na jej aktivite. Považovali za vhodné uprednostniť iné formy realizácie vzťahu otec - dcéra (napr. e-mail), ktoré by vychádzali z vyjadrovania výhradne pozitívnych prejavov otca voči maloletej, bez otvárania a kritizovania minulosti a osoby starej matky. Maloletá by tým mohla dostať od otca signál akceptácie jej vlastných potrieb a rozhodnutí a mohlo by dôjsť k zníženiu negatívneho emočného napätia v ich vzťahu.

5. Stará matka v priebehu konania označila správanie otca ako despotické, arogantné a osočujúce, ktoré vedie a aj v minulosti viedlo k odcudzovaniu sa maloletej od otca, ktorý nemal snahu sa maloletej ani rodičovsky ani ľudsky priblížiť. Poukázala na to, že maloletá dovŕšila počas konania vek XX.Y. rokov, v ktorých už vie zrozumiteľne vyjadriť svoju vôľu nestýkať sa s otcom, pretože má z neho panický strach, ktorý prerástol až do zdravotných problémov. Obraz otca u maloletej Y. má už v súčasnosti vážny dopad na vytváranie citových a vzťahových väzieb maloletej do budúcnosti pri budovaní vlastného partnerského života. V správaní otca je zrejmá stupňujúca sa agresivita, napr. aj pri zasielaní výživného napíše na zloženku ako označenie starej matky „K.. L. M. N.“. Poukázala tiež na situáciu ohľadom nariadeného výchovného opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia, ktoré sa začalo realizovať až v roku 2016 a neviedlo k náprave vzťahov medzi maloletou a otcom, otec svojou agresivitou neustále zhoršuje už aj tak vyhranený vzťah s maloletou. Od podania návrhu pritom nedošlo k žiadnemu zlepšeniu v celkovej situácii, otec sa nesnažil k maloletej priblížiť ako k svojej dcére, plnil svoju úlohu v tom, že sa jej vyhrážal, psychicky ju terorizoval a neprihliadal na to, že je krátko pred dovŕšením XX. V. veku života. Snažil sa poškodiť maloletú aj na strednej škole, ktorú začala maloletá navštevovať v 09/2016 a kde e-mailom kontaktoval triednu učiteľku a informoval ju o rodinnej situácii maloletej Y. z jeho pohľadu, čo maloletá niesla veľmi ťažko. Otec tak pritom robil i v minulosti, keď maloletá navštevovala základnú školu.

6. Otec maloletej v priebehu konania poukázal na to, že sa s maloletou viac menej 4,5 roka nestretol a je mu aktívne bránené v kontakte s ňou. Od 07/2016 osobne maloletú nekontaktoval, nakoľko v tom období sa začalo realizovať nariadené výchovné opatrenie a na doporučenie psychologičky smeroval komunikáciu k maloletej prostredníctvom VÚDPaP. Pokiaľ ide o správu VÚDPaP túto nemal k dispozícii, avšak mal vedomosť o tom, že si maloletá odmietla prevziať list, ktorý jej napísal a zanechal u psychologičky. Poukázal na to, že maloletá je niekoľko rokov podporovaná v nenávisti voči nemu a jej vzťah k nemu teda nie je z jej strany žiadny. Vôbec nemá možnosť sa s maloletou rozprávať, pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu s triednou učiteľkou maloletej Y., táto mu odpovedala, že maloletú s obsahom tohto e-mailu nekonfrontovala. Mal preto za to, že vyjadrenia maloletej Y. sú účelové a riadené starou matkou a bol presvedčený, že tak koná zo strachu pred starou matkou, keďže s ňou žije. So závermi správy predloženej VÚDPaP sa nestotožnil, nakoľko mal za to, že je to celé postavené na tom, že maloletá je uisťovaná, že ak bude s úsmevom hovoriť „nie“ na styk s otcom, stretnutia sa uskutočňovať nebudú.

7. Súd pristúpil k pohovoru s maloletou Y., ktorý bol vykonaný dňa 01.02.2017 za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá bola oboznámená s postupom ohľadom pohovoru, na základe čoho vyjadrila súhlas s tým, aby bol pohovor zvukovo zaznamenaný. K osobe otca sa vyjadrila, že je to pre ňu cudzí človek a že sa s ním nechce už nikdy stretávať a ani s ním mať kontakt, a to z dôvodu toho, čo všetko jej urobil. Uviedla, že s tým nie je doposiaľ vysporiadaná a spontánne poukázala napr. na otázku svojho priezviska. Nemá záujem vôbec o nič, čo súvisí s osobou jej otca, končí to u nej tým, že je jej biologický otec. Chce sa sústrediť na budúcnosť, nechce sa vracať do minulosti a nechce, aby ju otec akýmkoľvek spôsobom kontaktoval. Pokiaľ ide o list, ktorý jej otec napísal a nechal k dispozícii u psychologičky vo VÚDPaP tento nemala a nemá záujem si prečítať, jeho obsah ju nezaujíma a vôbec to nepovažuje za dôležité, doslova to považuje za „stratu času“. Posledné obdobie, kedy nedochádza k snahám o realizáciu styku označila za lepšie, než to predchádzajúce, cíti sa oveľa lepšie, je kľudnejšia, lepšie spáva a celkovo je spokojnejšia. Záverom uviedla, že nemá záujem už v súvislosti s touto situáciu nikam chodiť, ani na súd ani na žiadne sedenia k psychológom, nikam. Chce sa sústrediť na školu, svoje záujmy a život.

8. Stará matka v závere uviedla, že ani v rámci nariadeného výchovného opatrenia a za spolupráce VÚDPaP v Bratislave nedošlo k žiadnej zmene vo vzťahu maloletej k otcovi, maloletá otca odmieta, všetky tie veci z jeho strany považuje za príkoria voči svojej osobe. Záverom poukázala na to, že otec sa o maloletú nezaujímal 9,5 roka, aktívnym začal byť až po smrti matky maloletej a aj vtedy to robil tak ako to robil. Nesnažil sa nadviazať kontakt s maloletou, vždy to bolo z jeho strany násilné a sebecké. Od smrti matky sa otec voči maloletej dopustil všetkých negatív, aké sú len možné, ponížil ju, psychicky zdeptal a z pohľadu starej matky mu v skutočnosti o maloletú vôbec nejde. Maloletá bude mať v XX/ XXXX XX. V., začala navštevovať strednú školu a potrebuje sa sústrediť na svoj život, učenie, aktivity, nemá zmysel niečo nadväzovať, keďže to z dôvodu správania sa otca nie je možné.

9. Otec maloletej v závere uviedol, že názor maloletej mu je v zásade známy, vie, že sa s ním dcéra nechce stretávať a bolo mu tlmočené jej stanovisko aj v rámci spolupráce s VÚDPaP, kde mu bolo doporučené hľadať alternatívne možnosti komunikácie, keďže ani to výchovné opatrenie, ktoré bolo nariadené súdom v rámci konania o výkone rozhodnutia sa nerealizuje z dôvodu, že to maloletá odmieta. Poukázal na to, že sa o dcéru začal zaujímať po smrti jej matky, keďže mu to jednak ukladá Zákon o rodine a jednak má záujem sa o svoju dcéru starať a v rámci možností ju vychovávať. Starú matku maloletej nepovažoval za svojho rovnocenného partnera, považoval ju za ženu, ktorá vlastnej dcére ukradla dieťa. Mal za to, že jeho dospievajúca dcéra potrebuje v živote mužský vzor a že otec je v jej živote najdôležitejšia osoba, dokonca dôležitejšia ako matka, nakoľko v nej buduje profil budúceho muža a rodiny, ktorú si raz maloletá vybuduje. Mal za to, že je potrebné vynaložiť akékoľvek úsilie, aby s maloletou k sebe našli cestu.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že rodinná anamnéza maloletej je poznačená negatívnymi vplyvmi na ňu samotnú a jej rodinu. Prípad maloletej Y. je smutným prípadom toho, keď dvaja dospelí ľudia, ktorí jej mali byť najbližší, nezvládli zložitú rodinnú situáciu, ktorá nastala po smrti matky maloletej a po tak traumatizujúcej okolnosti smrti primárneho vychovávateľa maloletej - jej matky - nebol dosiahnutý najlepší záujem maloletej. Podľa názoru kolízneho opatrovníka bol príčinou tohto stavu prístup a správanie sa otca maloletej a starej matky. Bolo prirodzené, že dieťa vo veku, v ktorom bola Y. v čase smrti matky, má potrebu sa k niekomu pripútať. Vzhľadom na to, že od svojho narodenia žila v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou bola tou osobou ona. Otec svojim prístupom a správaním túto vzťahovú väzbu maloletej nerešpektoval a vyvíjal kroky k tomu, aby vykonával osobnú starostlivosť o maloletú bez ohľadu na to, aké bolo citové prežívanie jeho dcéry. Hoci bolo pochopiteľné, že ako jediný žijúci rodič sa chcel o maloletú starať, prístup a prostriedky neboli z jeho strany zvolené v súlade s najlepším záujmom maloletej. Následne potom i správanie sa starej matky bolo také, ktoré taktiež nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletej, keď vyššie uvedenú vzťahovú väzbu medzi ňou a maloletou vehementne bránila. Ako maloletá rástla, konfliktná rodinná situácia prerástla do stavu, keď už je len ťažko možno cestou opatrení súdu alebo sociálnoprávnej ochrany detí dosiahnuť najlepší záujem maloletej tak, aby bol tento v súlade s právami otca. Ak už neexistujú dostupné možnosti na nápravu vzťahov medzi maloletou a otcom a ani prostriedky na zmenu postoja otca k záujmom maloletej a nie sú dostupné také možnosti, ktoré by maloletú nezaťažovali a neubližovali jej, je zbytočné ju ďalej zaťažovať návštevou psychológov v smere nadväzovania kontaktu s otcom.

11. Súd sa oboznámil s návrhom starej matky zo dňa 05.05.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, prehľadom realizácie niektorých stykov otca s maloletou v roku 2015, výberom e-mailovej komunikácie medzi otcom a starou matkou maloletej, vyjadrením otca zo dňa 07.05.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, lekárskou správou maloletej Y. Q. S.. M. H. zo dňa 22.05.2015, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.05.2014, č. k. 38Em/2/2011 - 272, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.10.2014, č. k. 21CoE/297/2014 - 294, čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 05.05.2015, č. k. 38Em/2/2011 - 323, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.06.2015, č. k. 51P/174/2015 - 65, podaním starej matky maloletej zo dňa 29.06.2015, e-mailovou komunikáciou medzi otcom a starou matkou maloletej, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2015, č. k. 11CoP/491/2015

- 102, podaním otca zo dňa 18.05.2016, podaním starej matky zo dňa 09.06.2016, podaním starej matky zo dňa 16.06.2016, podaním otca zo dňa 27.06.2016 a odborným vyjadrením VÚDPaP zo dňa 04.11.2016, Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

12. Rozsudkom zo dňa 25.05.2010, č. k. 38P/90/2009 - 396, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2010, č. k. 11CoP/238/2010 - 448 tunajší súd zveril maloletú Y. V., J.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V.. D. L., ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a v bežných veciach ju zastupuje a spravuje jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Euro mesačne, počnúc dňom 01.06.2010, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám starej matky maloletej, vždy do 15-ho dňa v mesiaci. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou, a to tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletou každý pondelok a stredu v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod, s tým, že si otec maloletú prevezme v tieto dni za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Junácka 1, Bratislava, pričom odovzdávanie maloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka prebiehal v trvaní šesť mesiacov od vyhlásenia rozsudku; každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09,00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v súdom stanovenom čase v mieste bydliska starej matky. Súd nariadil nad výchovou maloletej Y. V. výchovné opatrenie formou dohľadu, ktorý vykonával Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava.

13. Rozsudkom zo dňa 09.09.2014, č. k. 37P/267/20014 - 38 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2015, č. k. 11CoP/523/2014 - 74 tunajší súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. V., J.. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám starej matky maloletej V.. D. L. vždy do 15- dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.07.2014.

14. Rozsudkom zo dňa 13.05.2014, č. k. 38Em/2/2011 - 272 tunajší súd návrh na výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/90/2009 - 396, zo dňa 25.05.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/238/2010 - 448, zo dňa 09.11.2010 zamietol.

15. Uznesením zo dňa 21.10.2014, č. k. 21CoE/297/2014 - 294 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.05.2014, č. k. 38Em/2/2011 - 272 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Čiastočným rozsudkom zo dňa 05.05.2015, č. k. 38Em/2/2011 - 323 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2015, č. k. 21CoE/167/2015 - 386 tunajší súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil povinnosť maloletej Y. V., J.. XX.XX.XXXX a otcovi maloletej O. V., J.. XX.XX.XXXX, podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava v rozsahu 25 hodín, za účelom nápravy vzťahov medzi maloletou a oprávneným.

17. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

18. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

21. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

22. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

23. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

24. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

25. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

26. Podľa čl. 5 písm. g) Zákona o rodine Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny.

27. Podľa čl. 5 písm. c) Zákona o rodine Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.

28. Podľa č. 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

29. Podľa § 38 ods. 1 ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

30. Podľa § 38 ods. 2 názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

31. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh starej matky na zákaz styku otca s maloletou je v plnom rozsahu dôvodný a tomuto vyhovel, nakoľko sa ním sledoval legitímny cieľ, ktorým je ochrana maloletej, keď bolo vykonaním dokazovaním preukázané, že nie je možné trvať na pokračovaní v pokusoch nadväzovať styk otca s maloletou, nakoľko tieto pokusy zo strany otca predstavujú pre maloletú výraznú stresovú záťaž, ktorá ohrozuje jej psychickú integritu, ako aj citové a psychické prežívanie.

32. Opatrenia, ktoré rodiča pozbavia akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom možno použiť len za výnimočných okolností a môžu byť ospravedlnené len vtedy ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky, týkajúcej sa nadradeného záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu rodič - dieťa a v prípade potreby vyvodiť dôsledky, ktoré majú vplyv na ďalší život maloletého dieťaťa. Všeobecná podmienka pre takýto krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade, z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovských práv a povinností, prevážiť nad právom dieťaťa byť v kontakte so svojim rodičom, byť ním vychovávaný, či byť v jeho starostlivosti. Rozhodnutie súdu o zákaze styku rodiča s dieťaťom je vo svojej podstate rozhodnutím vylučujúcim možnosť rodiča starať sa o dieťa a vychovávať ho, je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv vo vzťahu k dieťaťu a svojim obsahom a dôsledkami veľmi výrazným zásahom do ich výkonu, a preto jediným kritériom vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je preto jedinou okolnosťou, ktorá je schopná svojim významom prelomiť ústavnú garanciu ochrany rodičovstva a rodiny a v nevyhnutnom prípade vysloviť zákaz styku rodiča s dieťaťom, buď v tom prípade ak sa samotný rodič dopustil voči dieťaťu priameho zneužitia svojej rodičovskej zodpovednosti, alebo došlo k iným skutočnostiam, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú, predovšetkým správanie a konanie tohto rodiča vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Na tomto mieste súd odkazuje na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), ktorý vydal Výbor pre práva dieťaťa Organizácie spojených národov ako výkladové pravidlo k čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.). Cieľom a snahou tohto komentára je zabezpečiť uplatňovanie a rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa zmluvnými stranami Dohovoru, pričom definuje požiadavky, na ktoré je potrebné klásť dôraz najmä v súdnych konaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí a na ktorý komentár je nevyhnutné prihliadať i v tej súvislosti, že Dohovor o právach dieťaťa má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Podľa bodu 1 Všeobecného komentára čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére. Znamená to, že každý postup týkajúci sa dieťaťa alebo detí musí prednostne prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Súd ako inštitúcia, ktorá rozhoduje o dieťati a svojim rozhodnutím v mnohých prípadoch určuje smer života maloletého dieťaťa a jeho ďalší vývoj, musí viac než ktokoľvek iný mať na zreteli práva maloletého dieťaťa a predovšetkým jeho najlepší záujem.

33. Stará matka a otec maloletej Y. odôvodňovali svoje postoje skutočnosťami, o ktorých boli presvedčení, že sú spôsobilé ich názor podporiť a odôvodniť v dostatočnom rozsahu tak, aby sa s ním súd stotožnil a pritom poukazovali najmä na správanie sa toho druhého, ktoré považovali za tak závažné, že sa prieči záujmu maloletej Y. a je potrebné ho eliminovať. Skutočnosti, na ktoré obaja vo svojich návrhoch a vyjadreniach poukazovali pritom nevychádzali z momentálnej situácie, tá bola už následkom predchádzajúcej dlhotrvajúcej a stupňujúcej sa disharmónie v ich vzťahoch, ktorej počiatok je možné datovať do roku 2009, kedy skonala matka maloletej Y. a kedy došlo medzi otcom a starou matkou k iniciovaniu súdnych konaní, ktorých obsahom bol výkon osobnej starostlivosti o maloletú a ktorých priebeh je podrobne zaznamenaný v súdnych spisoch tunajšieho súdu. Od tohto obdobia prebehlo niekoľko konaní, týkajúcich sa maloletej Y., z ktorých posledným bolo konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, v rámci ktorého bol vyhlásený čiastočný rozsudok na základe ktorého bola otcovi a maloletej uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (čiastočný rozsudok zo dňa 05.05.2015, č. k. 38Em/2/2011 - 323 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2015, č. k. 21CoE/167/2015 - 386)

34. Z uvedených dôvodov sa tento súd musel vysporiadať so zásadným konfliktom, kde na jednej strane stojí dlhodobé odmietanie otca zo strany maloletej Y., ktorá svojho otca absolútne odmieta rovnako ako každého, kto je nositeľom čo i len potenciálnej možnosti, ktorá by viedla k tomu, že by so svojim otcom nadviazala akýkoľvek kontakt a na strane druhej stoja práva otca ako rodiča maloletej, ktoré tvoria ucelený, komplexný a zložitý systém, ktorý je možné v danom prípade vyjadriť ako právo na kontakt so svojim dieťaťom a ktorý odmietanie maloletej považuje za bezdôvodné, vyvolané systematickým negatívnym ovplyvňovaním maloletej zo strany starej matky. Práva maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem verzus práva otca ako jediného žijúceho rodiča stáli v danom prípade v konflikte, ktorého rozsah bol tak veľký, že nebolo možné ho žiadnym spôsobom zmierniť a nájsť iný spôsob riešenia situácie, než obmedzenie rodičovských práv otca maloletej tak, že mu bude zakázaný styk s maloletou, keďže ani snahy smerujúce k sanácii vzťahov medzi otcom a maloletou neviedli k žiadnej, ani len čiastočnej, náprave (výchovné opatrenie nariadené v rámci konania o výkon rozhodnutia). Všeobecný komentár k Dohovoru o právach dieťaťa v tejto súvislosti uvádza, že „najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích opatrení, pričom výraz „prvoradé hľadisko“ znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami. Najlepší záujem dieťaťa - po posúdení a určení - môže byť v rozpore s inými záujmami alebo právami, napr. rodičov tak, ako je tomu v tomto prípade. Všeobecný komentár č. 14 (2013) k tomu uvádza, že potenciálne konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a právami iných osôb (napr. rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od prípadu, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich zosúladiť, príslušné orgány a rozhodujúci činitelia musia zanalyzovať a posúdiť váhu práv všetkých zúčastnených, pamätajúc na to, že najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko znamená, že najlepší záujem dieťaťa má prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán. Tomu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, preto treba pripísať omnoho väčšiu váhu.“ Z uvedeného je zrejmé, že právam maloletého dieťaťa prináleží jednoznačne väčšia miera ochrany než právam rodiča a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa a právami rodiča sú práva dieťaťa jednoznačne silnejšie a práva rodiča im v prípade konfliktu musia ustúpiť. 35. V danom prípade je postavenie otca ako jediného žijúceho biologického rodiča maloletej Y. nepochybné, napokon otec naň opakovane v priebehu súdnych konaní poukazoval. Ani táto skutočnosť, hoci veľmi smutná, nie je spôsobilá k tomu, aby bolo bez ďalšieho možné konštatovať, že jeho správanie a konanie vo vzťahu k maloletej bude automaticky považované za súladné s jej záujmom, a teda že záujem maloletej má ustúpiť či prispôsobiť sa výkonu rodičovských práv otca voči maloletej. Skutočnosť, že otec je jediným žijúcim rodičom maloletej neznamená, že jeho rodičovská moc vo vzťahu k maloletej je absolútna a že jeho správanie vo vzťahu k maloletej nepodlieha žiadnym obmedzeniam či pravidlám; takéto vnímanie je skreslené. Otec je, rovnako ako iný rodič, povinný vyvarovať sa vo vzťahu k svojmu dieťaťu správania a konania, ktorého následkom by bolo utrpenie dieťaťa v akejkoľvek jeho forme a svoje správanie korigovať v súlade so záujmom maloletej, ktoré povinnosti si otec vo vzťahu k maloletej nesplnil. Práve preto, že otec je jediným žijúcim rodičom maloletej, pri nadväzovaní a budovaní vzťahu so svojou dcérou (keďže od jej narodenia až do 8,5. roku veku jej života s ňou nemal prakticky žiadny vzťah) mal zvoliť prostriedky a formy, ktoré by rešpektovali prežívanie maloletej a jej citové a sociálne zázemie, v ktorom vyrastala od svojho narodenia a ktoré bolo prirodzeným prostredím jej matky. Prístup otca mal byť, vzhľadom k traumatizujúcej situácii, za ktorej došlo k nadväzovaniu ich vzájomných vzťahov o to citlivejší, trpezlivejší a súcitnejší, otec však zvolil opačný prístup. Napriek svojmu deklarovanému prístupu svoj hnev a frustráciu z toho, že veci nepostupujú smerom a rýchlosťou, ktorú predpokladal, obrátil nielen voči starej matke a jej rodine, ale aj voči maloletej, ktorú absolútne nevhodným spôsobom a opakovane konfrontoval s tvrdeniami, ktoré boli pre ňu neznáme, kruté a nepochopiteľné. Skutočnosť, že otec nebol ochotný nazrieť na svoje správanie objektívne situáciu v priebehu času len zhoršovalo. 36. Maloletá absolútne odmieta akýkoľvek kontakt s otcom bez ohľadu na jeho prípadnú formu a v súčasnosti je už, vzhľadom k svojmu veku, schopná si tento svoj postoj presadiť i v prípade priamej konfrontácie či so samotným otcom alebo s kýmkoľvek iným, kto má snahu tento jej postoj zmeniť. Postoj maloletej Y. je zrejmý nielen z dôkazov založených do spisu starou matkou a otcom maloletej, ale aj zo záverov realizovaného odborného poradenstva a v neposlednom rade z pohovoru, vykonanom s maloletou na pôde súdu. Svoje stanovisko ku kontaktovaniu sa s otcom pritom maloletá prezentuje niekoľko rokov, a to aj po tom, čo boli v iných súdnych konaniach využité dostupné a pre prípad čo i len čiastočne použiteľné prostriedky, ktorých úlohou bolo sanovanie vzťahov medzi maloletou a otcom. Je nevyhnutné konštatovať, že všetky tieto prostriedky boli neúspešné. Ani odborné poradenstvo realizované VÚDPaP sa nerealizuje tak, ako bolo jeho pôvodným účelom (otec a maloletá sa ho postupom času mali zúčastňovať spoločne), keďže to maloletá jednoznačne odmieta, čo je zrejmé aj zo správy datovanej v 11/2016. Prirodzenou reakciou otca maloletej je, že nechce prijať tento stav, kedy je potrebné konštatovať, že napriek vynaloženej snahe nedošlo vo vzťahu maloletej k otcovi k žiadnemu pozitívnemu posunu, práve naopak. Riešenie tejto situácie pritom v súčasnosti trvá už 8 rokov, čo predstavuje už polovicu celého doterajšieho života maloletej Y.. Rodič maloletého dieťaťa sa upína k akejkoľvek možnosti, ktorej účelom je napraviť vzťahy s jeho maloletým dieťaťom a od každej takejto možnosti očakáva, že bude tou, ktorá spôsobí obrat v celom vzťahu a vyrieši problém. Je však nevyhnutné konštatovať, že existujú i prípady, kedy k uvedenému nedôjde; kedy všetci zúčastnení využijú a vyčerpajú všetky možnosti, ktoré sa dali v danom prípade, pri daných okolnostiach a účastníkoch a v danom čase použiť a žiadna z týchto možností nepriniesla želaný a očakávaný výsledok. Nie je pritom možné opomenúť ani fakt, že maloletá všetky tieto kroky, ktoré mali viesť k sanácii jej vzťahu k otcovi, vnímala a vníma ako nasmerované voči jej osobe, zaťažujúce a nepríjemné, pričom za vinníka tohto stavu označuje otca, ktorý sa neustále domáha kontaktu s ňou, hoci ho ona absolútne odmieta a uvedené mu aj pri každej takejto príležitosti zreteľne a jednoznačne komunikuje. Všetky tieto kroky, ktoré mali pre maloletú a otca predstavovať podporu a pomoc pri sanácii vzťahov medzi nimi, vníma maloletá presne opačne a tieto mali pre vzťah maloletej k otcovi kontraproduktívny vplyv, kedy ich maloletá vníma nie ako pomoc, ale ako ďalšie situácie, ktorým je proti svojej vôli vystavovaná z dôvodu, že to chce jej otec. V súčasnosti je už postoj a vnímanie maloletej Y. nepriateľské aj voči všetkým inštitúciám, s ktorými za celé tie toky prišla do kontaktu, keďže ich konanie voči nej vníma ako bezcitné a nezohľadňujúce jej želania, keď neustále opakuje, že sa so svojim otcom nechce stretávať a doposiaľ ju nikto nevypočul a jej názor nezohľadnil. Svoj názor pritom maloletá demonštruje bezo zmeny už niekoľko rokov, s pribúdajúcim vekom sa menili len vyjadrovacie prostriedky a ich forma, čo je prirodzene spôsobené pribúdajúcou vyspelosťou a samostatnosťou, ktoré so sebou vek prináša.

37. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré spôsobili súčasný stav veci je nutné uviesť, že tieto spôsobili obaja zúčastnení, tak otec ako aj stará matka maloletej, avšak na strane otca spočívali v jeho aktívnom správaní a konaní vo vzťahu k maloletej a jej rodinnému zázemiu a ich charakter a závažnosť dosiahli intenzity, ktorá u maloletej vyvolala voči osobe otca aktívny odpor. Otec bol pritom počas všetkých predchádzajúcich súdnych konaní upozorňovaný na potrebu zmeny svojho prístupu vo vzťahu k maloletej a jej rodinnému prostrediu, v nadväznosti na prípadné vyústenie takéhoto správania v prežívaní maloletej, k čomu napokon aj došlo. Tieto upozornenia a výzvy smerom k osobe otca maloletej realizoval predovšetkým súd, ktorý nielen počas prebiehajúcich konaní, ale aj v odôvodneniach svojich rozhodnutí apeloval na otca, aby svoj postoj a správanie zmenil a snažil sa mu veľmi podrobne vysvetliť, ktoré aspekty jeho správania nie sú vhodné a pri nadväzovaní jeho vzťahu s maloletou sú kontraproduktívne a z akých dôvodov je tomu tak. Aj zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, odborných pracovníkov, ktorí viedli v minulosti filiálnu terapiu či súčasné odborné poradenstvo, ale aj zo strany súdu druhej inštancie, ktorý na otca apeloval vo svojich rozhodnutiach, dochádzalo smerom k otcovi k výzvam ohľadom zmeny jeho správania a konania nielen vo vzťahu k maloletej, ale aj k osobe starej matky a celej jej rodiny, avšak neúspešne. Dlhodobo je problémom predovšetkým správanie a postoj otca k starej matke, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú a kde invektívy otca na jej osobu dosahujú takej intenzity, že skutočne nie je možné ho prehliadať ani opomínať a nie je možné ho pri rozhodovaní nebrať do úvahy. Otec pritom svoje správanie voči starej matke nespochybňuje, naopak považuje ho za správne a v plnom rozsahu opodstatnené, v jeho ponímaní zaslúžené. V danom prípade sa súd nemohol stotožniť ani s tvrdením otca, že maloletá nebola svedkom jeho správania k osobe starej matky. Ak by aj súd prijal to, že maloletá nevie, čo je obsahom e-mailovej, resp. SMS komunikácie medzi otcom a starou matkou (hoci aj toto je možné vzhľadom k veku maloletej spochybniť) otec sa nevhodného a neprimeraného správania k starej matke dopúšťal aj v prítomnosti maloletej Y., napr. pri snahách o realizáciu styku s maloletou. Taktiež bola maloletá s niektorými prejavmi správania sa otca vo vzťahu k starej matke konfrontovaná aj v priebehu súdnych konaní, ktoré prebiehali medzi zúčastnenými v minulosti, nakoľko nie je objektívne možné maloletú od toho úplne izolovať. Odhliadnuc od zmýšľania otca, ktorý má zjavne za to, že takéto správanie k osobe starej matky je dôvodné a oprávnené, otec nedokázal od neho upustiť ani vtedy, keď mu bolo jasne (aj maloletou) tlmočené, že tým ubližuje priamo maloletej Y., ktorá to niesla veľmi ťažko a priala si, aby toho nemusela byť svedkom a aby sa to nedialo. Na strane jednej teda otec deklaruje záujem o maloletú Y., snahu výchovne na ňu vplývať, mať s ňou plnohodnotný kontakt a byť súčasťou jej života, na strane druhej počas celého toho obdobia nie je schopný oprostiť sa od výrazne negatívneho prežívania vo vzťahu k osobe starej matky a skorigovať svoje správanie v súlade so želaniami maloletej Y.. Reakcia maloletej v podobe odmietania osoby otca, ktorý sa takýmto spôsobom správa k starej matke, ktorá je pre ňu primárnou vzťahovou väzbou, bola bohužiaľ prirodzená. Prístup otca je do značnej miery nepochopiteľný, keďže mu bol fatálny vplyv jeho správania sa k osobe starej matky na budovanie jeho vzťahov s maloletou opakovane demonštrovaný, a to aj zo strany špeciálnych psychológov, otec však neprejavil počas tohto obdobia žiadnu schopnosť ustúpiť a zmeniť sa.

38. Súd nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať nevhodné tvrdenia otca na adresu života a úmrtia matky maloletej, ktoré samé o sebe spôsobovali maloletej traumu znásobenú tým, že ich počula od svojho otca, ktorý pritom deklaroval svoj záujem na výkone osobnej starostlivosti o maloletú, keďže tieto boli predmetom predchádzajúcich súdnych konaní a súd prvej aj druhej inštancie sa s nimi v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne vysporiadaval, je ale nutné konštatovať, že otec od uvedeného v priebehu času neupustil, práve naopak. Voči maloletej Y. otec prezentuje výrazne negatívne vyjadrenia a názory na jej život so starou matkou a jej rodinou, ktoré sú v konečnom dôsledku urážlivé a dehonestujúce, zjavne pritom neberie do úvahy, že je to prostredie, v ktorom maloletá žije od svojho narodenia, teda priamo uráža aj ju a čo je pre maloletú najmenej stráviteľné, uráža jej nebohú matku. Hoci to tak otec nevníma (ako už opakovane deklaroval) nie je dôležité, ako to vníma on, ale maloletá. Na tomto mieste sa súd musí stotožniť s tvrdením starej matky, že konanie otca voči maloletej je sebecké a v zásade vychádzajúce z jeho zákonných práv a nie z citového a psychického prežívania maloletej. Otec sa maloletú snažil o „správnosti svojho postoja“ presvedčiť de facto násilne, kedy nepovažoval za potrebné prihliadať na celkové vnímanie maloletej a považoval za samozrejmé, že maloletá bez ďalšieho prijme jeho názory a stanoviská a odvráti sa od starej matky a jej rodiny. Keď sa tak nestalo, hnev otca sa obrátil aj priamo voči maloletej, v komunikácii s ňou bol vyčítavý, cynický, sarkastický a často krutý, čo sa následne prejavilo v postoji maloletej k jeho osobe. Otec tak priamo vystavil maloletú Y. konfliktu lojality vo vzťahu k starej matke, kedy ju vyslovene nútil, aby si vybrala medzi starou matkou (s ktorou žije od svojho narodenia) a ním ako jej otcom (ktorý o ňu do smrti jej matky nejavil prakticky žiadny reálny záujem) a dával jej najavo, že stará matka nemá v ich životoch miesto, na čo by dôsledne dbal, ak by bola maloletá v jeho osobnej starostlivosti. Správanie otca bolo v tomto smere v priamom rozpore so záujmom maloletej.

39. V tejto súvislosti je však potrebné pristaviť sa aj pri konaní starej matky, ktoré sa vyznačovalo výraznou pasivitou pri zmene postoja maloletej vo vzťahu k osobe otca, hoci stará matka deklarovala svoju aktívnu snahu a účasť na sanácii vzťahov medzi maloletou a otcom, táto bola zo strany súdu evidovaná len spočiatku, počas prvého súdneho konania. Následne už stará matka nevyvíjala aktívnu snahu smerom k náprave vzťahov medzi maloletou a otcom, čo bolo nepochybne spôsobené aj správaním sa otca tak, ako to bolo uvádzané aj vyššie. Hoci súd nespochybňuje prirodzené negatívne nastavenie starej matky voči osobe otca, odôvodnené jeho nevhodným správaním, predsa len mohla stará matka prejaviť väčšiu mieru schopnosti povzniesť sa nad postojom otca a povzbudzovať v maloletej pozitívne pocity vo vzťahu k otcovi, a to aj pri zohľadnení toho rizika, že tieto by následne sám otec svojim správaním negoval, k čomu i dochádzalo.

40. V čase rozhodovania súdu maloletá prekročila vek 16. rokov, v súlade s Trestným zákonom je už dva roky trestne zodpovedná a v súlade so Zákonom o rodine by jej súd mohol povoliť uzavrieť manželstvo. Jedná sa teda o jedinca, ktorého rozumová a vôľová vyspelosť so sebou prináša už značnú dávku autonómie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je kreovanie a deklarovanie svojho názoru a faktická nemožnosť v tomto veku dieťa prinútiť cítiť a myslieť v príkrom rozpore s jej prežívaním a pocitmi. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí, okrem vyššie uvedených skutočností, zahŕňať i rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a brať do úvahy jeho požiadavky v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. Vo veku maloletej Y. nielen že názor dieťaťa nie je bezvýznamný a je potrebné ho rešpektovať, ale prípadné odchýlenie sa od tohto názoru by bolo možné iba za predpokladu, že by mal súd za preukázané, že maloleté dieťa, napriek tomuto veku, nie je schopné posúdiť obsah vyjadreného názoru a jeho dôsledky (či už s ohľadom na zdravotný stav dieťaťa, či úroveň jeho psychických a mentálnych schopností a pod.). Uvedené však u maloletej nie je prítomné, táto je vo vzťahoch so svojim otcom i starou matkou dobre zorientovaná a jej názor je nevyhnutné rešpektovať, nakoľko jeho nerešpektovanie by vzhľadom k jej veku bolo neudržateľné. Názor dieťaťa samozrejme nemusí byť totožný s jeho najlepším záujmom a tento názor môže byť často so záujmom dieťaťa v rozpore a v takom prípade je potrebné, aby súd rozhodol v najlepšom záujme dieťaťa a od názoru dieťaťa sa súd odchýlil a posúdil ho v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu a vykonaným dokazovaním tak, že rozhodne v rozpore s týmto názorom. V danom prípade však k uvedenému postupu súdu nie sú dané žiadne dôvody. Vo veku maloletej Y. už názor dieťaťa je nutné považovať za totožný s jeho najlepším záujmom, keďže v tomto veku už nie je možné, v tak závažnej otázke aká sa rieši v tomto súdnom konaní, posúdiť situáciu tak, že názor dieťaťa je v rozpore s jeho najlepším záujmom a rozhodnúť presne opačne, než aký je názor a želanie maloletého dieťaťa, ak i ostatné okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie názor dieťaťa podporujú. Na uvedené poukazuje i Všeobecný komentár v bode 44, keď vraví, že „čím viac dieťa vie, zažilo a chápe, tým väčšmi rodič, právny zástupca a iné za dieťa právne zodpovedné osoby musia zmeniť svoje príkazy a riadenie dieťaťa do formy pripomienok a rád a neskôr sa snažiť spolupracovať s dieťaťom ako s rovnocenným partnerom....Postupne ako dieťa dozrieva sa v posudzovaní jeho najlepšieho záujmu pripisuje väčšia váha aj jeho názorom.“ Na uvedené poukazuje vo svojich záveroch aj K.. M. H.J., K.. psychologička VÚDPaP, v ktorom prebiehalo odborné poradenstvo a ktorá uviedla, že na základe komplexného posúdenia Ústav doporučil rešpektovať záujem mladistvej Y. nestretávať sa osobne s otcom a styk s ním ponechať na jej aktivite. Túto aktivitu Y. odmieta, jej želaním je vyslovenie zákazu styku, aby otec za ňou už nechodil a ona nemusela prežívať situácie ohľadom realizácie styku.

41. Pokiaľ ide o odborné poradenstvo, na ktoré sa otec maloletej počas konania odvolával a v ktorom videl šancu, aby maloletá pochopila ako sa veci v skutočnosti majú, na tomto mieste súd odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa, okrem iného, aj veku maloletej, ktorý okrem rešpektovania jej názoru ohľadom stretávania sa s otcom v sebe zahŕňa aj určitú nemožnosť prinútiť maloletú k nejakej terapii. Maloletá prekročila vek XX. V., kedy akékoľvek forma nútenia podrobiť sa odbornému poradenstvu je z praktického hľadiska nemožná. Y. sa síce týchto sedení zúčastňuje, ale výlučne individuálne, čo je pre naplnenie účelu tohto poradenstva nedostatočné. Súdu pritom nie je zrejmé, ako by maloletú k realizovaniu spoločných sedení s otcom v rámci tohto poradenstva, prinútil. Ani starú matku, ktorá vykonáva náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú, nemožno zaviazať povinnosťou, aby sa samotná maloletá aktívne na tomto poradenstve podieľala, čo je základným predpokladom realizovania akejkoľvek terapie - aby sa človek na nej aktívne podieľal a terapia tak mohla plniť svoj účel. K uvedenému súd uvádza, že v danom prípade došlo k snahám nadviazať styk otca s maloletou za pomoci odborníkov a terapie aj v minulosti, rovnako bez úspechu. Otec zlyhanie všetkých týchto opatrení pričítal starej matke, avšak je nutné objektívne poznamenať, že maloletá sa na všetky tieto stretnutia dostavovala, stará matka účasť maloletej na týchto sedeniach ani v minulosti ani teraz neblokovala. V minulosti sa dokonca niektoré tieto sedenia realizovali aj za účasti otca, no ani tie napokon neviedli k želanej sanácii vzťahov.

42. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže stará matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).