Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-7-2016.pdf
PDF · 136.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/7/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.4.2017, v trestnej veci proti obž. M.. I. Y. a spol., pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 6 písm. a/ Tr. zák., v konaní o odvolaní obžalovaných M.. I. Y. a C. M. proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T 77/2011 zo dňa 2.12.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú M.. I. Y., rod. I., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., Ul. N. č. 8, vinnú z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. v bode 1/ a v bode 2/ rozsudku spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obž. C. M., nar. X.XX.XXXX v T. D., trvale bytom D. D. č. XX, okr. C., v bode 2/ až 5/ rozsudku uznal za vinného z pokračujúceho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 3/ až 5/ rozsudku z pokračujúceho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na tomto skutkovom základe:
obž. M.. I. Y.
1/ dňa XX.X.XXXX v presne nezistenom čase na G. námestí č. X v Y. ako konateľka spoločnosti I.., s.r.o., C., D. č. 1, V.: XXXXXXXX v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nemá možnosť zrealizovať projekt, uzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Y., G. námestie č. 9, dohodu č. XX/opX-XXXX-Ps o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej formy na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“ podľa § 54 ods. 2 písm. a) Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, kde na základe tejto dohody bol spoločnosti MK-J., s.r.o., poskytnutý zo zdrojov štátneho rozpočtu SR nenávratný finančný príspevok na tvorbu 6 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím v celkovej výške 1.343.346,- Sk (44.590,92,- Eur), pričom tieto finančné prostriedky nepoužila v zmysle uzatvorenej dohody ako mala a ani ich nevrátila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y., čím takto Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. spôsobila škodu v celkovej výške 1.343.346,- Sk (44.590,92,- Eur),
obž. M.. I. Y. a C. M.
2/ dňa XX.X.XXXX v C., T. N. C. II. č. XXX/XX obžalovaná M.. I. Y. po vzájomnej dohode s obžalovaným C. M. v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nezrealizuje projekt uzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. Dohodu č. 17/§54/2006/PS o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“ podľa § 54 ods. 2 písm. a) Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 51 Občianskeho zákonníka v platnom znení, kde na základe tejto dohody jej bol poskytnutý zo zdrojov štátneho rozpočtu SR nenávratný finančný príspevok na tvorbu 12 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím v celkovej výške 2.686.692,- Sk (89.182,- Eur), pričom tieto finančné prostriedky nepoužila v zmysle uzatvorenej dohody a ani ich nevrátila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C., ale po vzájomnej dohode ich v C. v čase od XX.X.XXXX do X.X.XXXX odovzdala obžalovanému C. M., ktorý ich použil na doposiaľ nezistený účel a takto svojim spoločným konaním spôsobili Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C. škodu v celkovej výške 2.686.692,- Sk (89.181,84,- Eur),
obž. C. M.
3/ po tom ako v pozícii konateľa obchodnej spoločnosti C., s.r.o. so sídlom v C. na ul. R. č. XX, V.: XX XXX XXX uzavrel v C. s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., G. č. XX dňa XX.X.XXXX Dohodu č. 04/§56/2005/II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na ich zachovanie s dodatkami, v úmysle vylákať finančné prostriedky predložil dňa 14.11.2005 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C. (ďalej len ÚPSVaR C.) žiadosť o platbu č. 1 za obdobie 11/05, prílohou ktorej bola faktúra číslo 2805 vystavená dňa 24.10.2005 dodávateľom spoločnosťou J., N. I., W. č. XX, C. pre odberateľa C., s.r.o., R. č. XX C. znejúca na sumu 367.550,- Sk (12.200,42,- Eur), z ktorej 75% vo výške 275.662,50,- Sk (9.150,32,- Eur) predstavuje čiastka tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25% vo výške 91.887,50,- Sk (3.050,11,- Eur) tvorená zo štátneho rozpočtu SR a príjmové pokladničné doklady spoločnosti J. C. číslo X/XX/XX zo dňa 24.10.2005 so sumou 150.000,- Sk (4.979,09,- Eur) a číslo 2/10/05 zo dňa 26.10.2005 so sumou 217.550,- Sk (7.221,34,- Eur) prijatých od spoločnosti C., s.r.o., R. č. XX, C. za vykonané stavebné práce a súpis vykonaných prác a dodávok, pričom ÚPSVaR C. z predloženej faktúry uznal za oprávnené náklady vo výške 175.770,- Sk (5.834,50,- Eur), ktoré boli dňa 1.12.2005 poukázané spolu s ďalšími oprávnenými nákladmi na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, hoci C. M. mal vedomosť o tom, že žiadne stavebné práce neboli spoločnosťou J. C. vykonané a táto spoločnosť príjmové pokladničné doklady nevystavila, čím spoločnosť C., s.r.o. C. takýmto konaním obž. C. M. získala neoprávnené finančné prostriedky a spôsobila tak A. C. škodu vo výške 175.770,- Sk (5.834,50,- Eur) z čoho 75% tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 131.827,50,- Sk (4.375,87,- Eur) a 25% tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 43.942,50 Sk (1.458,62,- Eur), pričom spoločnosť C. , s.r.o. C. do zmluvného termínu 16.1.2006 chránenú dielňu nezriadila,
4/ po tom, ako pôvodne konateľ spoločnosti Z., s.r.o., so sídlom v C. na ul. R. č. XXX, V.: XX XXX XXX Y. M. st. uzavrela v C. Dohodu č. 11/§56/2006/II s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., G. č. XX dňa XX.X.XXXX o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na ich zachovanie v úmysle vylákať finančné prostriedky podal dňa 27.6.2007 obžalovaný C. M. na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C. žiadosť o platbu č. 5 za obdobie 06/07, prílohou ktorej bola faktúra číslo 3107 vystavená dodávateľom spoločnosťou J., N. I., W. č. XX, C. pre odberateľa Z., s.r.o., C. a príjmový pokladničný doklady spoločnosti J. C. zo dňa 19.6.2007 znejúce na sumu 415.224,- Sk (13.782,91,- Eur), z ktorej 75% vo výške 311.418,- Sk (10.337,18,- Eur) predstavuje čiastka tvorená z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a čiastka 25% vo výške 103.803,- Sk (3.445,73,- Eur) tvorená zo štátneho rozpočtu SR, prijatej od spoločnosti Z. s.r.o. C. za vykonané stavebné a elektroinštalačné práce spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, pričom ÚPSVaR C. z predloženej faktúry uznal za oprávnené náklady vo výške 240.579,- Sk (7.985,76,- Eur), ktoré boli dňa 18.7.2007 poukázané na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXXX, hoci obž. C. M. mal vedomosť o tom, že deklarované stavebné a elektroinštalačné práce spoločnosťou J. C. neboli vykonané, čím spoločnosť Z., s.r.o. C. takýmto konaním obž. C. M. v rozpore s § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení získala neoprávnene finančné prostriedky a spôsobila ÚPSVaR C. škodu vo výške 240.579,- Sk (7.985,76,- Eur) z čoho 75% tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 180.434,25,- Sk (5.989,32,- Eur) a 25% tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo výške 60.144,75,- Sk (1.996,44,- Eur),
5/ po tom, ako Y. M. st. v postavení konateľky spoločnosti Z., s.r.o. so sídlom v C. na ul. R. č. XXX, V. XX XXX XXX uzatvorila v C. Dohodu č. 11/§ 56/2006/II s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., G. č. XX, dňa XX.X.XXXX o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na ich zachovanie (ďalej len Dohoda) a zaviazala sa dňom 15.8.2006 zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom 10 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím a udržať pracovné miesta, na ktoré bol poskytnutý príspevok a podľa tejto Dohody po dobu najmenej troch rokov, od 1.12.2006, kedy sa stal konateľom spoločnosti Z., s.r.o. C. obžalovaný C. M. a zároveň kedy bolo zmenené miesto sídla spoločnosti na adresu ul. R. XX, C., obžalovaný C. M. podmienky Dohody nesplnil a to tým, že neudržal pracovné miesta po dobu troch rokov, pretože pracovné miesto číslo 1 bolo obsadené od 15.8.2006 do 2.3.2007 a od 2.4.2007 do 30.11.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 653 dní, pracovné miesta 4, 5, 6, 7, 8, 9 boli obsadené od 15.8.2006 do 30.112007 teda do splnenia záväzku chýbalo 623 dní, pracovné miesta číslo 2, 3 a 10 boli obsadené od 15.8.2006 do 30.9.2007 - do splnenia záväzku chýbalo 684 dní, čím bol porušený čl. II. písm. A/ bod 5 Dohody a zároveň čl. II psím. A) bod 13 Dohody, pretože nebola vrátená na účet ÚPSVaR C. pomerná časť príspevku v lehote do 1 mesiaca po uplynutí 30 dňovej lehoty na preobsadenie pracovného miesta, pričom nesplnením tohto bodu Dohody vznikla povinnosť pre spoločnosť Z., s.r.o. podľa čl. II písm. A) bodu 14 Dohody vrátiť na účet úradu celú sumu príspevku, ktorý bol poskytnutý na podporné pracovné miesta, pričom poskytnutý príspevok vo výške 1.698.572,- Sk (56.382,26,- Eur) doposiaľ nebol vrátený a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. tak bola spôsobená škoda vo výške 1.273.929,- Sk (42.286,70,- Eur) z finančných prostriedkov tvorený Európskym sociálnym fondom a týmto konaním čiastočne spôsobil a čiastočne sa pokúsil spôsobiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny škodu v celkovej výše 82.365,60,- Eur (2.481.346,- Sk) z čoho 75.869,76,- Eur (2.285.652,39,- Sk) bolo z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a 6.495,84,- Eur (195.693,68,- Sk) bolo z prostriedkov štátneho rozpočtu SR.
Obž. I. Y. podľa § 225 ods. 6 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. súd prvého stupňa uložil spoločný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. ju pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, uložený jej rozsudkom Okresného súdu Košice I., sp. zn. 4T 10/11 zo dňa 5.2.2014. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
B.. C. M. podľa § 225 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a existencii priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody v trvaní 7,5 (sedem a pol) roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, uložený mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK- 2T/23/2010 zo dňa 14.6.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1To 11/11 zo dňa 29.2.2012.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C., so sídlom C., T. N. C. II č. XXX/XX, V.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obž. I. Y. i obž. C. M. odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj následne písomne zdôvodnili.
Obž. I. Y. v podanom odvolaní namietala, že z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že nesplnila podmienky na poskytnutie nenávratného finančného príspevku a nevyplýva to ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Príspevok získala po splnení zákonom predpokladaných podmienok, takže nemohla naplniť skutkovú podstatu trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by neoprávnene získala príspevok tak, ako to predpokladá Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, ba opak je pravdou, že príspevok jej bol poskytnutý po splnení zákonom požadovaných podmienok. Súd prvého stupňa sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, teda nie je zrejmé, či pri rozhodovaní vychádzal zo súčasne platnej právnej úpravy ku dňu
rozhodovania alebo účinnej ku dňu spáchania skutku, čo spôsobuje nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku. Skutočnosť, že bola zaviazaná vrátiť poskytnutý príspevok, resp. nedodržala niektoré ustanovenia zmluvy o poskytnutí príspevku, však samo o sebe nezakladá potrebu trestnoprávneho postihu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj keď sa uzatvorila dohoda o postúpení práv a povinností so spoločnosťou C. s.r.o. ako postupníkom, bolo to v súlade s predmetom zmluvy s úradom práce a v dobrej viere, že spoločnosť C. s.r.o. vykoná činnosť podľa dohody s úradom práce. Za uvedeným účelom sa začali vykonávať stavebné práce, ako to vyplýva z výpovedi N. O., V.. I. R., V.. N. C., N. C., Y. M. a V.. V. G.. To, že spoločnosť C., s.r.o. nevykoná dohodnuté práce nemohla ani len tušiť ani ovplyvniť. Z odôvodnenia rozsudku s poukazom na výpoveď súdnej znalkyne V.. H. vyplýva, že z poskytnutého príspevku bolo prefinancovaných 21 480,65 eur a uhradených 14 509,92 eur. Mala za to, že uvedená istina má vplyv aj na výšku škody, ktorú mal súd zobrať na zreteľ, čo do spôsobu spôsobenej škody, avšak v odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa s uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal, takže nemá vedomosť, či uvedené malo vplyv na výšku škody a bolo by to pre ňu priaznivejšie, čo do výšky spôsobenej škody i čo do výšky trestu. Ďalej namietala, že aj keď sa cíti nevinnou, súd pri úvahe o druhu a výške trestu nevyhodnotil komplexne stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, jej osobu, mieru zavinenia, možnosti jej nápravy vplyvom výchovného trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť - dĺžku trestného konania. Podľa jej názoru boli splnené všetky podmienky (vzhľadom na okolnosti prípadu a jej pomery) pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 39 Tr. zák. Poukázala v tomto smere na prieťahy v konaní, keďže od spáchania skutku uplynulo cca 10 rokov, samotné trestné stíhanie je voči nej vedené viac ako 9 rokov, pričom v tejto dobe sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Poukázala tiež na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C 14/2007 bola zaviazaná vrátiť poskytnutý príspevok a rozsudkom Okresného súdu Košice II bola spoločnosť C., s.r.o. sp. zn. 15C 120/2008 zaviazaná jej vrátiť plnú výšku príspevku, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Z jej strany nedošlo k žiadnemu obohateniu, naopak, prišla o všetky prostriedky a nehovorí o všetkých úsporách celej jej rodiny a známych, ktorí jej pomohli. Mala tiež za to, že súd viedol konanie jedným smerom a neprihliadol na okolnosti, ktoré jej bránili v dodržaniu podmienok zmluvy, čím neboli dodržané jej práva na obhajobu. Podotkla, že všetky súdne pojednávania bola pod liekmi, ktoré ju mali udržať v stave „neplačlivosti“, ale nebola v stave okamžitého reagovania na otázky, či výpovede svedkov. Jej zdravotný stav si neprivodila sama, ale dostala sa doň po násilnom útoku obž. C. M. na jej život. V podanom odvolaní ďalej pripojila celú synchronizáciu a postupy jednotlivých úkonov súvisiacich s predmetným rozsudkom. Poukázala na to, že vyšetrovateľ sa subjektívne zameral na jej výsluch ako svedka, kde vždy bola súčinná, aj napriek tomu, že bola pod vplyvom liekov v dôsledku traumy z fyzického napadnutia. Nakoľko bola ako svedok, nemala právneho zástupcu až do času obvinenia. Mala za to, že bolo porušené aj jej právo vedieť, z čoho je obvinená v prípravnom konaní. Nakoniec uviedla, že obžaloba nebola podaná v súlade s totožnosťou skutku. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Obž. C. M. v podanom odvolaní poukázal na svoje stanovisko k obžalobe z 4.2.2015, na ktorom zotrváva. Poukázal na to, že obžaloba bola podaná pre zločin sprenevery v spolupáchateľstve podľa § 20 k 213 ods. 1, 3 Tr. zák. a v priebehu konania bolo ich konanie kvalifikované ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 5, 6 písm. a) Tr. zák., pričom táto skutočnosť nevyplýva z odvodnenia rozsudku. Objektom trestného činu subvenčného podvodu je ochrana uzatvárania úverových zmlúv, poskytovania subvencií a dotácií k ich účelovému určeniu, t.j. ochrana cudzieho majetku v oblasti úverovania a poskytovania subvencií a dotácií. Páchateľom pri uzatváraní úverovej zmluvy môže byť ktorýkoľvek z účastníkov úverovej zmluvy. V prejednávanej trestnej veci je nepochybné a aj z výrokovej vety samotného rozsudku vyplýva, že obž. I. Y. dňa 25.5.2006 uzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. Dohodu č. 17/§54/2006/PS o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“ podľa § 54 ods. 2 písm. a) Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 4T 10/2011 vyplýva, že obž. I. Y. bola rozsudkom uznaná za vinnú zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 5 Tr. zák. na tom istom skutkovom základe ako v prejednávanej veci, pričom bola stíhaná a odsúdená na rozdiel od tohto konania iba ona samotná, bez spoluúčasti ďalšieho páchateľa (jeho osoby), ktorá v tomto konaní vystupovala iba ako svedok. Podotkol, že predmetná dohoda zaväzovala výlučne iba jej účastníkov, t.j. príslušný úrad práce (veriteľ) a obž. Y. - dlžník, iba ktorý v plnom rozsahu zodpovedá za porušenie podmienok
uzatvorenej dohody. To, že dohoda zaväzuje iba obž. Y. podporuje aj fakt, že v občianskoprávnom spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C 14/2007, ako aj v tom istom spore vedenom na Okresnom súde Košice 2 pod sp. zn. 15C 120/2008 bola k povinnosti nahradiť škodu zviazaná iba obž. I. Y.. Je preto neprípustné a nežiaduce, aby tie isté štátne orgány, Okresná prokuratúra v Košiciach a Okresný súd Košice o takých istých veciach s rovnakým skutkovým a právny základom rozhodovali inak ako tie isté orgány inej miestnej príslušnosti. Poukázal na to, že pri správnom výklade subjektívnej stránky žalovaného trestného činu treba prijať záver, že on ako tretia osoba, nie účastník úverovej zmluvy nemohol porušiť alebo ohroziť záujem chránený ust. § 225 Tr. zák. Okrem nesprávneho hmotnoprávneho posudzovania tejto trestnej veci, súd prvého stupňa podľa jeho názoru pochybil aj po procesnej stránke, a to v tom, že jednotlivé skutky uvedené pod bodmi 2 až 5 výrokovej vety napadnutého rozsudku považoval nie za samostatné, ale chybne za pokračujúci trestný čin, čo malo za následok aj nesprávny postup pri ukladaní spoločného trestu za zrušenia predchádzajúcich právoplatných výrokov o vine Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Považoval za neprijateľné odôvodnenie subjektívnej stránky a objektívnej stránky, ktoré podľa ich názoru neobstojí v tom, že svojím spoločným konaním po vzájomnej dohode mali vylákať od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, aj keď vedeli, že nespĺňajú podmienky (aké podmienky?). Záverom poukázal na to, že súčasne platný a účinný Trestný zákon a poriadok nepozná spoločnú trestnú zodpovednosť, spoločné zavinenie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por.
Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho skutkové zistenia sú nejasné.
Pokiaľ ide o skutkovú vetu rozsudku, v tomto smere odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa musel do skutkovej vety pojať i výroky o vine z právoplatných rozsudkov, či už Okresného súdu Košice I. sp. zn. 4T/10/2011 a Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK-2T/23/2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/11/2011, keďže mal za to, že sú splnené podmienky na ukladanie spoločného trestu, teda tento postup vychádzal z ust. § 41 ods. 3 Tr. zák. V predmetnej trestnej veci sa však vykonalo dokazovanie iba k skutku uvedenému v bode 2/ skutkovej vety zahrnutej do výroku o vine napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného skutku (skutok v bode 2) v doposiaľ vedenom trestnom konaní, k nej odvolací súd uvádza nasledovné.
Obž. Y. a obž. M. bolo vznesené obvinenie pre zločin sprenevery formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 213 ods. 1, 3 Tr. zák.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 1.8.2011 obžalobu na 1/obv. M.. I. Y. a X/C. M. pre skutok, ktorý kvalifikoval ako spolupáchateľstvo zločinu sprenevery podľa §§ 20, 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX v C., T. N. C. II. č. XXX/XX obžalovaná M.. I. Y. uzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. Dohodu č. 17/§54/2006/ PS o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorázovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“ podľa § 54 ods. 2 písm. a) Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 51 Občianskeho zákonníka v platnom znení, kde na základe tejto dohody jej bol poskytnutý zo zdrojov štátneho rozpočtu SR nenávratný finančný príspevok na tvorbu 12 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím v celkovej výške 2.686.692,- Sk (89.182,- Eur), pričom tieto finančné prostriedky nepoužila v zmysle uzatvorenej dohody a ani ich nevrátila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C., ale po vzájomnej dohode ich v C. v čase od 28.6.2006 do X.X.XXXX odovzdala obžalovanému C. M., ktorý použil na doposiaľ nezistený účel a takto svojim spoločným konaním spôsobili Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C. škodu v celkovej výške 2.686.692,- Sk (89.181,84,- Eur).
Následne boli na hlavnom pojednávaní dňa 5.9.2012 obaja obžalovaní upozornení na možnosť zmeny právnej kvalifikácie žalovaného skutku na trestný čin subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, 5 Tr. zák.
Obž. Y. bola na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.11.2015 upozornená na možnosť ďalšej zmeny právnej kvalifikácie s tým, že skutok predmetnej obžaloby môže byť posudzovaný ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 6 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Obaja obžalovaní boli napadnutým rozsudkom uznaní vinnými za žalovaný skutok právne kvalifikovaný v súlade s ostatným vyššie uvedeným upozornením zmeny právnej kvalifikácie.
Z už doposiaľ vykonaného dokazovania možno konštatovať, že dňa 25.5.2006 v C., T. N. C. II. č. XXX/XX obž. Y. uzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. Dohodu č. 17/§54/2006/PS o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorázovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“ podľa § 54 ods. 2 písm. a) Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 51 Občianskeho zákonníka v platnom znení, kde na základe tejto dohody jej bol poskytnutý zo zdrojov štátneho rozpočtu SR nenávratný finančný príspevok na tvorbu 12 pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím v celkovej výške 2.686.692,- Sk (89.182,- Eur).
Niet pochybností ani o tom, že projekt chránených dielní v zmysle vyššie citovanej dohody sa v C. nezrealizoval.
Z obsahu vykonaného dokazovania sa javí, že finančné prostriedky poskytnuté Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. obž. Y. odovzdala obž. M. v súlade s uzavretou dohodou o združení. Uvedená skutočnosť plynie jednak z výpovede obž. Y., z výpisov z Q. podnikateľského účtu obž. Y. i z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 15C 120/2008-514 zo dňa 10.1.2014, ktorým bola spoločnosť C., s.r.o., ktorej v čase odovzdania peňažných prostriedkov konateľom bol obž. M., zaviazaná zaplatiť obž. Y. sumu vo výške 89.181,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.10.2009 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2014).
Skutočnosť, že obž. M. mal v zmysle dohody obžalovaných na starosti vybudovanie chránenej dielne, rehabilitačného centra vyplýva z výpovede svedkov, a to N. O., V.. I. R., N. C., N. C., Y. M., V.. V. G..
Z výpovede V.. V. G. tiež plynie, že obž. M. mu spomínal finančné prostriedky poskytnuté úradom, ktoré tam plánoval preinvestovať.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na projekt bolo vynaložených podľa záverov znaleckého posudku č. 24/2009 V.. Z. H., C.. 14 509,92 eur (437 126,-Sk) a ak by sa započítal aj bazén, pri ktorom súdna znalkyňa nemohla s určitosťou povedať, že bol určený na stavbu v C., potom celkovo bolo skutočne prefinancovaných v súlade s konkrétnym podnikateľským zámerom „chránená dielňa“ v C. 22 144,52 eur (667 126,-Sk).
Z už doposiaľ vykonaného dokazovania ďalej plynie, že zvyšné peňažné prostriedky neboli využité v súlade s Dohodou č. 17/§54/2006/PS o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorázovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že obž. Y. bola rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9C 14/2007 - 218 zo dňa 29.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co 65/2010 z 3.11.2010 zaviazaná zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C. sumu vo výške 89.181,84,- Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 13.3.2007 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. V rozhodnutí odvolací súd v tomto civilnom konaní konštatoval, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že účastníci konania uzavreli zmluvu upravenú zákonom č. 5/2004 Z. z. o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránenom pracovisku. Boli dohodnuté podmienky, na základe ktorých bol finančný príspevok poskytnutý a tiež možnosť
odstúpenia od zmluvy. Bolo preukázané, že žalovaná nesplnila dohodnuté podmienky, preto žalobca od zmluvy odstúpil.
Tento záver tiež vyplýva z výpovedí svedkov N. O., N. C., N. C. ktorí vypovedali o tom, že sa projekt chránených dielní nezrealizoval, resp. že obž. M. vykonané práce nevyplácal a tiež z vyššie spomínaných záverov znaleckého posudku V.. Z. H..
Z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, sa ďalej javí, že obž. M. boli peňažné prostriedky odovzdané obž. Y. a tento ich vo zvyšku (nad rámec preinvestovaných peňažných prostriedkov) použil na doposiaľ nezistený účel.
Aj keď sa nateraz javí, že pred prvostupňovým súdom boli vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, tak sa prvostupňový súd dopustil chýb pri hodnotení vykonaných dôkazov. Spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por. totiž všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne starostlivo nehodnotil a z vykonaných dôkazov nevyvodil ani logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia.
Ust. § 2 ods. XX Tr. por. ukladá nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale aj súdu povinnosť hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Svoje rozhodnutie o vine a právnej kvalifikácii skutku súd prvého stupňa odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že síce obžalovaní mali v prenájme nebytové priestory v C., kde začali aj s rekonštrukciou, kde na rekonštrukciu boli vynaložené iba sumy, ktoré sú zrejmé zo znaleckého posudku V.. H. a ďalšie sumy priamo v súlade s ich účelom neboli využité. Z predmetnej zmluvy je ďalej zrejmé, že uvedené pracovné miesta mali byť vytvorené v lehote do 120 pracovných dní, ktorá následne bola predlžená a tieto prostriedky boli poskytnuté obžalovanej. Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že je nesporné, že tieto finančné prostriedky neboli použité na stanovený účel a síce obžalovaná dňa 7.11.2006 predložila ÚPSVaR žiadosť o súhlas s postúpením a prevzatím záväzku, ale táto žiadosť jej nebola schválená a je potrebné poukázať, že tieto peniaze už previedla obžalovanému M. do 3.7.2006, teda ešte predtým, ako vôbec požiadala o súhlas so zmenou osoby, ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky. Z vyššie spomínaného dôvodu plynie teda podľa názoru súdu prvého stupňa, že poskytnutý finančný príspevok nebol použitý na stanovený účel a že ÚPSVaR nesúhlasil s postúpením a prevzatím záväzkov, odstúpil od zmluvy a vyzval obžalovanú na vrátenie finančných prostriedkov v celkovej výške, ako jej boli poskytnuté.
Z dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa podľa názoru krajského súdu nie je možné zistiť, akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä prečo napriek skutočnosti, že obžalovaní vykonali nejaké úkony k realizácii projektu chránených dielní, a to jednak prenajatím nebytových priestorov a podľa záverov znaleckého posudku č. 24/2009 V.. Z. H., C.. na čl. 618 preinvestovaním na objektoch chránenej dielne v C. 14 509,92 eur (437 126,-Sk) a ak by sa započítal aj bazén, pri ktorom nevie s určitosťou povedať, že bol určený na stavbu v C., potom celkovo bolo skutočne prefinancovaných v súlade s konkrétnym podnikateľským zámerom „chránená dielňa“ v C. 22 144,52 eur (667 126,-Sk), čo tiež vyplýva z vykonaného dokazovania, bez ďalšieho dospel k záveru, že obaja obžalovaní vylákali od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazaný na podmienky, ktoré nespĺňali a to tým, že ho uviedli do omylu v otázke ich splnenia a spôsobili tak škodu, či už veľkého rozsahu (obž. Y.) alebo škodu značnú (obž. M.), a to v súčte s výškou škôd plynúcich z vyššie popísaných rozsudkov, ktoré boli napadnutým rozsudkom zrušené v dôsledku ukladania spoločného trestu, keďže mal súd prvého stupňa za to, že obžalobou žalovaný skutok je čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu.
Odvolací súd poznamenáva, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku plynie, že obaja obžalovaní mali svojím spoločným konaním po vzájomnej dohode vylákať od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, aj keď vedeli, že nespĺňajú podmienky a že uvedené finančné prostriedky nepoužijú na stanovený účel a kvalifikoval ich konania prioritne podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa dôsledne nerozlíšil, že Trestný zákon v § 225 upravuje dve samostatné skutkové podstaty subvenčného podvodu, a to ust. § 225 ods. 1 Tr. zák a ust. § 225 ods. 2 Tr. zák.
Podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, t.j. XX.X.XXXX, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 225 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, t.j. XX.X.XXXX, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene získanú dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce použije v rozsahu väčšom na iný ako určený účel.
Pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., pre naplnenie jej objektívnej stránky sa vyžaduje konanie, ktoré spočíva vo vylákaní subvencie, dotácie, príspevku, či iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu obce, alebo z rozpočtu vyššieho územného celku, pričom poskytnutie alebo použitie taxatívne vymedzených peňažných prídelov je viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Vylákanie takéhoto peňažného prídelu je spojené s uvedením do omylu v otázke splnenia ustanovených podmienok podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.
Podľa ustálenej súdnej praxe na trestnosť páchateľa sa teda vyžaduje, aby vyššie uvedené plnenie od oprávneného subjektu vylákal tým, že predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade s príslušným zákonom alebo osobitným právnym predpisom, ktoré určujú spôsob ich poskytovania. Môže ísť o konanie, opomenutie, ale aj o konkludentné konanie (porovnaj R 57/1978).
Ust. § 225 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, t.j. XX.X.XXXX, postihovalo použitie neoprávnene získanej dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel. Teda pre naplnenie objektívnej stránky sa vyžadovalo, aby k použitiu poskytnutého plnenia vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel pristúpila tiež skutočnosť, že predmetné plnenie (dotácia, subvencia, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce) bolo získané neoprávnene.
Až novelou č. 397/2015 Z.z. sa v § 225 ods. 2 Tr. zák. zo skutkovej podstaty trestného činu vypustilo slovo "neoprávnene". Z dôvodovej správny plynie, že sa vypúšťa chybný odkaz na znak neoprávnenosti v definícií trestného činu subvenčného pôvodu podľa § 225 ods. 2, ktorého účelom je postihovať samotné použitie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel vo všeobecnosti, t.j. aj u dotácií získaných oprávnene. Až teda s účinnosťou od 1.1.2016 bolo legislatívne zakotvený postih po oprávnenom získaní finančných prostriedkov v určitom rozsahu, ich následné zneužitie, t. j. použitie na iný ako deklarovaný účel. Predmetné ustanovenie účinné od 1.1.2016 evidentne nemožno na daný prípad aplikovať, lebo by išlo o neprípustný prípad rozširovania trestnej zodpovednosti.
Z dôvodov napadnutého rozsudku tiež nie je zistiteľné, na podklade ktorých skutočností, akým hodnotením dôkazov súd prvého stupňa dospel ku skutkovým záverom uvedeným v jeho výrokovej časti. Konštatoval totiž len, že aj keď obaja obžalovaní spáchanie skutku v celom rozsahu popreli, sú zo skutku jednoznačne usvedčovaní vykonanými dôkazmi, a to ako aj listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov a znalcov, pričom nekonkretizoval, o aké dôkazy ide, teda ktorí svedkovia a znalci obžalovaných zo spáchania skutku usviedčali, ani aké listinné dôkazy ich zo žalovanej trestnej činnosti usvedčujú, čo taktiež robí toto rozhodnutie nepreskúmateľným.
Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.
Nie je z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej zreteľné a jasné, na základe vyhodnotenia akých dôkazov dospel k záveru, že obaja obžalovaní príspevok zo štátneho rozpočtu od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v C. vylákali, v čom teda malo spočívať uvedenie do omylu poskytovateľa príspevku.
Ak súd prvého stupňa považoval za trestné použitie peňažných prostriedkov na iný, ako určený účel, pretože ich použitie na iný účel v rozsahu prevyšujúcom 14 509,92 eur (437 126,-Sk), resp. 22 144,52 eur (667 126,-Sk) bolo vykonaným dokazovaním preukázané, z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že poskytnutý príspevok bol získaný neoprávnene (§ 225 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku 25.5.2006). Takéto úvahy o možnom právnom posúdení skutku súdom prvého stupňa však možno iba v hrubých rysoch vyvodiť z odôvodnenia rozsudku, tak ako bolo uvedené vyššie.
V tomto smere vo vzťahu k následku, ktorý mal byť trestným činom spôsobený, ale aj k právnej kvalifikácii konania obžalovaných, sa bude potrebné vyporiadať aj so skutočnou výškou preinvestovaných peňažných prostriedkov, a to najmä s poukazom na závery znalkyne Ing. Bánociovej, ktorá z predloženého účtovníctva nevie s určitosťou uviesť, či aj bazén bol určený pre chránenú dielňu, pričom v dôsledku uvedeného uviedla rozdielne sumy preinvestovaných finančných prostriedkov.
Vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke viny a právnej kvalifikácie žalovaného skutku je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol v danej veci bez toho, aby vyhodnotil všetky pre toto rozhodnutie dôležité skutočnosti, bez toho aby jeho rozhodnutie v dôvodoch odkazovalo na vykonané dokazovanie a dôležité skutočnosti z neho plynúce, a tak poskytovalo rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností zakladajúcich vinu obžalovaných.
Odvolací súd poznamenáva, že pri právnom posúdení konania páchateľa nemožno vychádzať iba z toho, že z podpísanej dohody pre obžalovanú vyplývali jednoznačne povinnosti, čo má splniť, v akej lehote a že uvedené finančné prostriedky je povinná použiť len na účel priamo súvisiaci s vytvorením a zachovaním pracovných miest chránenej dielni a na chránenom pracovisku a tieto vytvorené pracovné miesta musí udržať po dobu troch rokov.
Ako už bolo vyššie naznačené, je potrebné zodpovedať otázku, či možno z vykonaného dokazovania uzavrieť, že obaja obžalovaní úmyselne nenávratný finančný príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C. vylákali uvedením ho do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie alebo použitie. Teda súd sa musí zamerať na otázku, či obžalovaní spĺňali podmienky na jeho poskytnutie, resp. ak nie, či v tomto smere uviedli poskytovateľa do omylu.
Keďže z už doposiaľ vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že poskytnuté peňažné prostriedky neboli skutočne v celom rozsahu použité na určený účel, súd prvého stupňa musí skúmať a hodnotiť, či bol nenávratný finančný príspevok poskytnutý neoprávnene, a či s poskytnutým nenávratným finančným príspevkom sa naložilo spôsobom odporujúcim účelu zverenia, ak áno, v akom rozsahu a znaky akého trestného činu takýmto konaním mali obžalovaní naplniť.
Pokiaľ ide o právne posúdenie žalovaného skutku, bude potrebné tiež vyhodnotiť, akým spôsobom obž. Y. odovzdávala peňažné prostriedky obž. M. a na podklade uvedeného ustáliť právnu kvalifikáciu neobmedzujúcu sa len na právnu kvalifikáciu, ako ju doposiaľ súd prvého stupňa ustálil.
Bez odstránenia naznačených nedostatkov, prípadne aj vykonania ďalších dôkazov, ktoré strany navrhnú, alebo vykonanie ktorých sa ukáže byť potrebným, nebude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.
Za tohto stavu je riešenie otázky trestu predčasné, preto sa k nej odvolací súd nevyjadruje. Už v tomto štádiu však možno uzavrieť, že v prípade uznania viny, bude vzhľadom k odvolacím námietkam obžalovaných potrebné riešiť aj otázku splnenia zákonných podmienok pre aplikáciu ustanovení upravujúcich mimoriadne zníženie trestu (§ 39 Tr. zák.) a ukladania spoločného trestu (§ 41 ods. 3 Tr. zák.), avšak iba za predpokladu, že súd dospeje k záveru, že je namieste posúdiť žalovaný skutok ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu spôsobom, ktorý krajský súd vyššie naznačil.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b, c) Tr. por. a okresnému súdu uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
V novom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa postupovať vo vyššie naznačených intenciách. Z dôvodov rozsudku musí byť zrejmé, ktoré dôkazy odôvodňujú závery uvedené v skutkovej vete, prípadne túto podľa vyššie naznačeného smerovania upraviť, aby zodpovedala vykonanému dokazovaniu a zistený skutkový stav vo vyššie naznačených intenciách aj správne právne posúdiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.