Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-1-2017.pdf
PDF · 87.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P., mal. V. nar. XX.X.XXXX, mal. F., nar. X.X.XXXX bytom ako matka zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov I. P., nar. X.X.XXXX, bytom Q., C.. X. Č..X, zastúpený JUDr. Miron Čiževský, advokát AK so sídlom Košice - Západ, Trieda SNP č. 62 a R. S. nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q.S., C.. Q. Č..X, t. č. bytom Ž., K. Č..XX, zastúpená JUDr. JCLie.Tomáš Majerčák PhD. advokát AK so sídlom Košice, Južná trieda č. 28, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, tvorbu úspor, úpravu styku a uloženie povinnosti pre matku poskytovať otcovi informácie o maloletých deťoch takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti a tvorbu úspor pre maloleté deti z a m e t a.
Súd u p r a v u j e styk otca maloletých detí I. P. nar. X.X.XXXX s maloletou V. nar. XX.X.XXXX a s maloletou F., nar. X.X.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi v čase každý posledný týždeň v mesiaci od piatku 17.00 hod do nedele 15.00 hod počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Matka maloletých detí R. S. nar. X.XX.XXXX je p o v i n n á deti na styk s otcom riadne pripraviť, tento otcovi umožniť a otec maloletých detí je p o v i n n ý deti v stanovenom čase v bydlisku matky prevziať a v stanovenom čase v bydlisku matky deti matke odovzdať.
Matka maloletých detí je p o v i n n á otcovi maloletých detí k poslednému dňu príslušného mesiaca písomnou formou poskytovať informácie o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch maloletých detí, mimoškolských aktivitách a podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/. Otec maloletých detí podal na N. Q. S. dňa 16.9.2016 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, tvorbu úspor pre maloleté deti a úpravu styku s mal. V. a mal. F. s odôvodnením, že od času posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom sa podstatne zmenili pomery na jeho strane ( stal sa nezamestnaným ) a tiež tvrdil, že matka maloletých detí po tom čo i s maloletými deťmi sa odsťahovala z miesta trvalého bydliska ( Q. ) mu znemožňuje styk s maloletými deťmi. Dňa 8.11.2016 otec maloletých detí podal tiež na OS Košice II návrh, ktorým žiadal matke maloletých detí uložiť povinnosť poskytovať otcovi podstatné informácie o maloletých deťoch týkajúce sa zdravotného stavu, školských výsledkov, pričom tvrdil, že matka po zmene bydliska spolu i s maloletými deťmi takéto informácie otcovi neposkytuje.
2/. Obe vyššie uvedené právne veci postúpil N. Q. S. tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému ( § 112 ods. 1 C. m. p. ) a konania sa viedli pred OS Žiar nad Hronom pod sp. zn XP X/XXXX D. XP XX/XXXX.
3/. Uznesením XP X/XXXX tunajší súd dňa 21.3.2017 spojil vyššie uvedené konania na spoločné konanie o ktorom konal ďalej pod sp. zn. XP X/XXXX.
4/. V rámci dokazovania a zisťovania skutkového stavu vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, uskutočnil šetrenie pomerov na strane oboch rodičov prostredníctvom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak ako boli súdu predložené rodičmi maloletých detí ohľadom príjmu rodičov, ohľadom výdavkov na strane rodičov, ako i výdavkov na strane maloletých detí, realizoval šetrenie a zabezpečoval správy z školského zariadenia, ktoré aktuálne navštevujú maloleté deti, oboznámil sa pripojenými spismi N. Q. S. XXP XXX/XXXX, XX Y. XXX/XXXX, rozsudkom N. Q. S. XXP XX/XXXX-XX o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:
5/. Maloleté deti o ktoré v konaní ide pochádzajú z manželstva I. P. a R. S., ktoré bolo rozsudkom OS Košice II rozvedené právoplatne ku dňu 10.10.2013 a maloleté deti z manželstva pochádzajúce boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke. I. Q. Q. XCoP XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý sa stal právoplatný dňa 3.7.2014 bol otec maloletých detí zaviazaný prispievať výživným pre mal. V. sumou 150,-€ mesačne a pre mal. F. sumou 110,-€ mesačne do budúcna.
6/. Písomný návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otec dôvodil tým, že matka spolu s maloletými deťmi sa presťahovala z miesta trvalého bydliska ( Košice ) do mesta Ž., čo je 260 km od bydliska otca za účelom získania výhodnejšieho zamestnania s vyšším príjmom, čím jemu sa zvyšujú výdavky pri realizácii styku s maloletými deťmi, ktorý styk mu však matka znemožňuje. Neskôr počas konania návrh na zníženie výživného odôvodňoval podstatnou zmenou pomerov na jeho strane spočívajúcou v tom, že sa stal nezamestnaným a výrazným spôsobom sa znížil jeho príjem pokiaľ mu je odo dňa 11.1.2017 poskytovaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje mesačne sumu 411,-€. Z takéhoto príjmu nie je schopný navrhovateľ si plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle posledného súdneho rozhodnutia a žiadal o zníženie výživného pre mal. V. na sumu 70,-€ mesačne a pre mal. F. na sumu 50,-€ a súčasne žiadal o tvorbu úspor pere maloleté deti vo výške 20,-€ mesačne pre každé dieťa zvlášť. Návrh na tvorbu úspor otec ani skutkovo žiadnym spôsobom súdu neodôvodnil. Súčasne žiadal upraviť styk s maloletými deťmi a poukázal na skutočnosť, že matka po zmene bydliska spolu s maloletými deťmi mu styk s deťmi neumožňuje a neposkytuje mu ako otcovi ani podstatné informácie o maloletých deťoch a preto žiadal o uloženie povinnosti pre matku v tomto rozsahu.
7/. Matka s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Podľa matky od času posledného rozhodovania vzrástli potreby oboch maloletých detí v dôsledku prirodzeného fyzického rastu. Od času posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti uplynula doba troch rokov. Zmenu pomerov na strane otca ( čo bol dôvod podania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti ) si podľa matky otec zavinil sám, tým, že ukončil posledný riadny pracovný pomer a stal sa nezamestnaným. Matka odkazovala tiež na zmenu pomerov na jej strane, v dôsledku realizovanej zmeny bydliska spolu i s maloletými deťmi, naďalej pracuje ako SZČO, žije v spoločnej domácnosti so svojim terajším partnerom I. B. a primerane sa podieľa na úhrade spoločných výdavkov. Matka pripustila určité komunikačné nezhody s otcom a súhlasila s úpravou styku otca s maloletými deťmi v rozsahu ako to otec požadoval a nebránila sa ani uloženiu povinnosti pre ňu poskytovať otcovi maloletých detí informácie podstatného významu v horizonte každého kalendárneho mesiaca.
8/. Podľa § 36 ods. 1. Zákona o rodine, ( Zákon č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodiny, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
9/. Podľa § 24 ods. 5. Zákona o rodine, ( Zákon č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ), rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde
10/. Podľa § 25 ods. 1,2, Zákona o rodine, ( Zákon č. 36/2005 Z.z. v platnom znení rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11/. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia sa dohodli a nebolo sporným, ako bude otec realizovať styk s maloletými deťmi a na strane otca sú vytvorené i materiálne podmienky pre zabezpečenie styku a tiež vzhľadom na vyjadrenie matky na pojednávaní zo dňa 13.4.2017, kde nenamietala a súhlasila s uložením povinnosti pre ňu poskytovať informácie o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch maloletých detí, mimoškolských aktivitách a podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia do budúcna rozhodol súd ako je uvedené v enunciáte rozsudku bez toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie.
12/. Podľa § 75 ods. 1. Zákona o rodine, pri určovaní výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13/. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14/. Podľa § 78 ods. 3. Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15/. Výšku vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k obom maloletým deťom súd ustálil na sumu 150,-€,- € mesačne pre mal. V. a na sumu 110,-€ mesačne pre mal. F. a to počnúc dňom 1.8.2013 na základe rozsudku OS Košice II 45P 149/2013 -72 v spojitosti s rozsudkom Q. Q. XCop XX/XXXX-XX zo dňa 30.7.2014. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako i príjmu a majetkových pomerov rodičov v čase rozhodovania. Otec v čase tohto rozhodovania dosahoval príjem u zamestnávateľa Č. T..I..N.. vo výške 794,-€, príjem matky ako SZČO predstavoval sumu 360,- € netto mesačne. Aktuálne je otec maloletých detí nezamestnaný s nárokom na výplatu hmotného zabezpečenie v nezamestnanosti vo výške 50% vymeriavacieho základu čo predstavuje sumu 411,-€ mesačne v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne odo dňa 11.1.2017 na obdobie šiestich mesiacov. Z predloženej Dohody o ukončení pracovného pomeru ( čl. 60 spisu ) zo dňa 27.10.2016 mal súd za to, že otec ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom ČaSS spol. s.r.o. Poproč podľa § 60 Zákonníka práce dohodou bez uvedenia dôvodu dňom 30.11.2016. Otec sa stal teda dobrovoľne nezamestnaným a vzdal sa zamestnania, kde dosahoval stabilný a primeraný príjem a tak si mohol i plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným maloletým deťom. Nič na tom nemení ani skutočnosť na ktorú otec v návrhu na začatie konania a i vo svojej výpovedi odkazoval, že u zamestnávateľa došlo k vážnemu narušeniu vzťahu otca ako zamestnanca so zamestnávateľom. Povinnosťou každého rodiča je usporiadať si svoje majetkové, ale i osobné pomery tak, aby si v primeranej výške bol schopný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru súdu sa otec maloletých detí takýmto spôsobom nesprával, pokiaľ ukončil pracovný pomer dohodou bez udania vážneho dôvodu u posledného zamestnávateľa a preto i s odkazom na § 75 Zákona o rodine je nutné na takúto okolnosť prihliadať a nie je možné ju akceptovať ako dôvod pre ktorý sa otec domáhal zníženie svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ktorých osobnú starostlivosť zabezpečuje po rozvode manželstva matka. Matka deklarovala predložením daňových priznaní za obdobie posledných dvoch rokov identický príjem ako v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti. Odkazovala ( dôvodne ) i na zvýšenie výdavkov na strane oboch detí, ktoré za posledné obdobie fyzicky vyspeli, sú žiakmi vyšších stupňov školy a aj s prihliadnutím na vývoj len životných nákladov ich potreby od okamihu posledného
rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca vzrástli. Z týchto dôvodov preto súd nepovažoval návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti za opodstatnený a zamietol ho.
16/. O náhrade trov konania vo vzťahu k účastníkom, súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku ( C. m. p. ) v zmysle, ktorého žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).