Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2T-8-2017.pdf
PDF · 110.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/8/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, dňa 18. apríla 2017 v Bratislave takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku s poukazom na § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd p o s t u p u j e trestnú vec sp. zn. 2T/8/2017 vedenú proti
F. Z. Y. C. Á. E. C. D. F. K. U.: E.. XX.XX.XXXX K. I., J. I. I., D.. W. XXXX/X, Y.
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 20.augusta 2016 v čase okolo 18.00 hod. v Bratislave - mestskej časti Lamač na autobusovej zastávke pred obchodným centrom Bory Mall verbálne napadol poškodenú D. W., ktorá je somálskej národnosti, čiernej farby pleti a ktorá mala v tom čase na hlave šatku „hijab", ktorú nosia ženy vyznávajúce náboženstvo Islam, a to tak, že k nej pristúpil, snažil sa jej stiahnuť z hlavy šatku „hijab" a pritom na ňu kričal slová v slovenskom jazyku v tom zmysle, že „šatka na Slovensku neexistuje a nemá ju nosiť“ a „čierna", na čo poškodená pred ním ustúpila a skryla sa za svoju kamarátku W. S. W., pričom obvinený naďalej na poškodenú slovne útočil a od svojho konania ustúpil až v okamihu ako poškodená požiadala o pomoc v blízkosti stojaceho neznámeho muža, ktorý obvinenému dohovoril
Okresnému úradu Bratislava, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal prejednať ako priestupok.
odôvodnenie:
Dňa 7. februára 2017 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV pod sp. zn. 1 Pv 505/16/1104 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) obžalobu na obvineného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 20.augusta 2016 v čase okolo 18.00 hod. v Bratislave - mestskej časti Lamač na autobusovej zastávke pred obchodným centrom Bory Mall verbálne napadol poško-
denú D. W., ktorá je somálskej národnosti, čiernej farby pleti a ktorá mala v tom čase na hlave šatku „hijab", ktorú nosia ženy vyznávajúce náboženstvo Islam, a to tak, že k nej pristúpil, snažil sa jej stiahnuť z hlavy šatku „hijab“ a pritom na ňu kričal slová v slovenskom jazyku v tom zmysle, že „šatka na Slovensku neexistuje a nemá ju nosiť“ a „čierna", na čo poškodená pred ním ustúpila a skryla sa za svoju kamarátku
W. S. W., pričom obvinený naďalej na poškodenú slovne útočil a od svojho konania ustúpil až v okamihu ako poškodená požiadala o pomoc v blízkosti stojaceho neznámeho muža, ktorý obvinenému dohovoril.
Podľa § 241 ods. 1 Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin alebo zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu vykoná rozhodnutie uvedené v § 241 ods. 1 písm. a/ až l/ Tr. por., pričom podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. samosudca postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 214 ods. 1 Tr. por. prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
Súd postupom uvedeným v § 241 ods. 1 Tr. por. preskúmal podanú obžalobu, ako aj celý obsah spisu, pričom zistil nasledovné:
Obvinený v prípravnom konaní vypovedal, že skutok, pre ktorý je trestne stíhaný sa zakladá na pravde, okrem toho, že sa poškodenej snažil stiahnuť šatku „Hijab". On na tú šatku len poukazoval, keďže nevedel, či žena rozumie po slovensky. Nebola pravda, že sa jej šatku snažil stiahnuť, fyzicky na ňu neútočil. Oslovil ju kvôli bezpečnostnej situácii, v čase teroristických útokov považoval za nevhodné, aby na zastávke stála žena, ktorej bolo vidieť iba oči. Povedal jej len to, aby si to (šatku) dala dole. Rozprával na ňu zvýšeným hlasom, ale len preto, že tam bolo rušno. Poškodenej sa zastal nejaký muž, čo bol na zastávke, povedal mu, aby jej dal pokoj. Všimol si, že deti poškodenej plakali. Poškodenej nenadával, slovo „čierna" použil v súvislosti s jej šatkou, ktorá bola čierna, a nie v súvislosti s farbou pleti poškodenej. Pred skutkom bol v nákupnom centre Bory Mall v čínskej reštaurácii, kde sa najedol a vypil tam niekoľko pív, ale nebol opitý.
Poškodená D. W. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 20.augusta 2016 bola s kamarátkou W. W. S. v Bory Mall. Okolo 18.00 hod. čakali na autobusovej zastávke na autobus. Kým tam čakali, prišiel jeden muž (obvinený). Išiel sa najprv pozrieť na tabuľku s odchodmi autobusov. Potom, keď prechádzal okolo nich, náhle sa pri nej zastavil a zdvihol na jej hlavu ruku, chcel jej strhnúť šatku, ale nedotkol sa jej, lebo hneď odskočila a skryla sa za svoju kamarátku a spýtala sa ho, čo od nej chce. On rozprával niečo v tom zmysle, že šatka na Slovensku neexistuje, spomínal slovo „čierna“ poškodená, ale nevedela uviesť, či tým myslel farbu jej pleti alebo farbu jej šatky. Ostatné mu nerozumela, lebo nevie dobre po slovensky. Obvinený stál pri nej v tesnej blízkosti, stále niečo rozprával, škaredo pozeral, deti sa báli, plakali, jej štvorročný syn sa začal triasť a pocikal sa. Na zastávke stáli žena s mužom, tak ich poškodená po anglicky požiadala o pomoc. Tento muž im potom pomohol, povedal obvinenému, že sú tam deti, aby išiel od nich preč. Obvinený ostal pri nich, nastúpili do autobusu č. 123 a aj obvinený nastúpil. Oni sedeli, obvi-
nený stál a bol otočený ku nim. V autobuse nič nehovoril, iba na nich škaredo pozeral. Ona ho potom natočila na svoj mobilný telefón. Potom vystúpili z autobusu, obvinený ale zostal v autobuse a pokračoval ďalej v ceste. Poškodená mala v čase útoku oblečené dlhé čierne šaty obaja, farebné sako a na hlave mala omotanú šatku, ale už si nespomína, akej farby táto šatka bola. Táto šatka jej nezakrývala celú tvár, nikdy takú šatku nenosila. Kvôli tej šatke na ňu obvinený zaútočil, tiež to mohlo byť kvôli jej farbe pleti. Poškodená si to myslí preto, lebo na zastávke bolo viacero ľudí, ale útočil len na ňu. Obvinený na ňu zdvihol ruku a bol veľmi blízko vedľa nej, ale poškodená nevie, ako by to pokračovalo, keďže ona hneď ustúpila a skryla sa za svoju kamarátku. Na poškodenú už v minulosti zaútočil iný muž a strhol jej šatku, preto si poškodená myslela, že aj obvinený jej chce strhnúť šatku alebo ju udrieť. Obvinený na ňu nekričal, rozprával tak primerane, aby ho počuli.
Svedkyňa W. S. W. v prípravnom konaní vypovedala, že keď stáli na zastávke a čakali na autobus, pristúpil ku nim muž (obvinený), ktorý na poškodenú zaútočil, a to tak, že ukázal na šatku poškodenej, ktorú mala na hlave, ako keby sa snažil jej tú šatku dať dole z hlavy. Poškodená ustúpila za svedkyňu, obvinený chcel ísť za ňou, ale svedkyňa mu ukázala rukou, aby sa zastavil a povedala mu, že zavolajú
políciu. Obvinený povedal poškodenej, že šatku na Slovensku nosiť nesmie, rozprával toho veľa, svedkyňa mu dobre nerozumela. Poškodená požiadala o pomoc nejakého muža, ktorý obvinenému dohovoril, aby sa tak nesprával, že tam predsa majú deti. Oni potom nastúpili do autobusu č. 123, nastúpil aj obvinený, na ďalšej zastávke ale vystúpili, obvinený s nimi nevystúpil. Svedkyňa mala v predmetný deň na hlave omotanú bielu šatku a poškodená mala na hlave omotanú čiernu šatku. Tváre nemali zakryté, oni tak šatky nenosia. Útok sa stal tak, že obvinený zrazu pristúpil k poškodenej a natiahol k jej hlave ruku a niečo rozprával, vyzeral agresívne, preto svedkyňa poškodenú stiahla za svoj chrbát, keďže svedkyňa je vyššia ako poškodená. Obvinený sa snažil k poškodenej dostať, obísť svedkyňu, svedkyňa mu v tom ale zabránila vlastným telom. Obvinený rozprával normálne, nekričal. Hovoril niečo v tom zmysle, že šatky na Slovensko nepatria a nemajú ich tu nosiť, ale rozprával dosť potichu, takže svedkyňa mu všetko nerozumela, tiež nerozumie všetkému po slovensky.
Z pracovného posudku obvineného zo dňa 21.11.2016, vypracovaného jeho zamestnávateľom DUVENBECK Slovensko, s.r.o., vyplýva, že obvinený pracuje ako vodič vysokozdvižného vozíka. Je to agentúrny zamestnanec spoločnosti McROY Jobliner, s r. o. Jeho pracovnou náplňou je manipulácia s bremenami, skenovanie materiálu, obsluha vysokozdvižného vozíka. Obvinený je v pracovnom procese zodpovedný, svoju prácu si vykonáva svedomito. Počas celého trvania pracovného pomeru dochádza pravidelne a načas do práce. K zamestnávateľovi a jeho spolupracovníkom sa správa vždy slušne. Ochotne zaskakuje počas neprítomnosti svojich kolegov.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obvinený má v registri dva záznamy z rokov 1995 a 2002, v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že obvinený sa od roku 2012 dopustil spáchania piatich priestupkov (dvakrát porušenie zákazu fajčenia, dvakrát krádež veci menšej hodnoty, jedenkrát priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky).
Prokurátor mal za to, že obvinený tým, že dňa 20.augusta 2016 v čase okolo 18.00 hod. v Bratislave - mestskej časti Lamač na autobusovej zastávke pred obchodným centrom Bory Mall verbálne napadol poškodenú D. W., ktorá je somálskej národnosti, čiernej farby pleti a ktorá mala v tom čase na hlave šatku „hijab", ktorú nosia ženy vyznávajúce náboženstvo Islam, a to tak, že k nej pristúpil, snažil sa jej stiahnuť z hlavy šatku „hijab" a pritom na ňu kričal slová v slovenskom jazyku v tom zmysle, že „šatka na Slovensku neexistuje a nemá ju nosiť“ a „čierna", na čo poškodená pred ním ustúpila a skryla sa za svoju kamarátku W. S. W., pričom obvinený naďalej na poškodenú slovne útočil a od svojho konania ustúpil až v okamihu ako poškodená požiadala o pomoc v blízkosti stojaceho neznámeho muža, ktorý obvinenému dohovoril, naplnil zákonné znaky prečinu prečin výtržníctva podľa ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. f/ Tr.zák. po objektívnej i subjektívne stránke. Obvinený sa tak mal dopustiť slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti najmä tým, že napadol iného, pričom tento čin spáchal z dôvodu etnickej alebo rasovej nenávisti.
Obvinený z predmetného protiprávneho konania mal byť usvedčený výpoveďou poškodenej a svedkyne W. S. W.. Obvinený mal konať v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., keďže chcel konaním vyššie popísaným narušiť verejný poriadok a pokoj a aj tak urobil. Závažnosť konania obvineného v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. bola podľa obžaloby vyššia, a to vzhľadom na spôsob vykonania činu, okolnosti jeho spáchania, ako i pohnútku obvineného.
Ku skutkovému stavu:
Z vyššie uvedenej dôkaznej situácie bolo podľa názoru súdu preukázané,
že obvinený na mieste verejnosti prístupnom (zastávke miestnej hromadnej dopravy - pred obchodným centrom Bory Mall) pristúpil k poškodenej, zdvihol na ňu ruku a to v tom smere - že ukázal predmetnou rukou na predmetnú šatku - on jej predmetnú šatku nestrhol z hlavy a ani na ňu fyzicky nezaútočil predmetnou rukou. Potvrdené bolo, že zvýšeným hlasom - z dôvodu, že tam bolo rušno - jej začal hovoriť, aby si šatku dala dole, pretože šatku na Slovensku nesmie nosiť. Obvinený v tomto svojom konaní pokračoval dovtedy, kým poškodená neoslovila cudzieho muža, ktorý obvinenému dohovoril. Následne ju nechal na pokoji i keď na predmetnej zastávke stál vedľa nich. Následne nastúpil do autobusu - do ktorého nastúpili aj poškodená so svedkyňou. V autobuse nedošlo ku žiadnemu incidentu - ani ku slovnému ani fyzickému.
Naopak, z vyššie uvedenej dôkaznej situácie podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by obvinený na poškodenú kričal. Poškodená aj svedkyňa W. S. vypovedali, že obvinený rozprával primerane tomu, aby ho na zastávke MHD (kde je zvýšený hluk) počuli. Svedkyňa W. S. dokonca vypovedala, že rozprával dosť potichu, takže mu nerozumela všetko.
Súd taktiež nepovažuje za preukázané, že by obvinený poškodenú slovne napadol nadávkami, urážkami, vulgárnym prejavom, oplzlými rečami, že by sa jej vyhrážal alebo že by na nej páchal iné slovné, resp. psychické násilie. Poškodená aj svedkyňa W. S. vo svojich výpovediach vypovedajú len toľko, že obvinený mal poškodenú žiadať o to, aby si dala svoju šatku dole s odôvodnením, že šatky na Slovensko nepatria. Ani poškodená, ani svedkyňa W. S. neuvádzali vo svojich výpovediach ani jednu nadávku, urážku, vyhrážku alebo iný vulgárny prejav, ktorého by sa obvinený mal dopustiť a ktorý by u poškodenej a svedkyne mohol vzbudzovať obavy o ich bezpečnosť a zdravie alebo ktorý by ich urážal. Taktiež nebolo preukázané, že by obvinený na poškodenú zaútočil z dôvodu jej čiernej farby pleti. Poškodená uviedla, že obvinený spomínal slovo „čierna“, nevedela však povedať, či to bolo v súvislosti s jej farbou pleti alebo s farbou jej šatky. Svedkyňa W. S. potvrdila, že poškodená v ten deň mala na sebe čiernu šatku.
Súd má taktiež pochybnosti o tom, či obvinený naozaj chcel poškodenej šatku stiahnuť z hlavy, alebo len ukazoval rukou smerom k jej šatke. Poškodená vypovedala, že obvinený na ňu zdvihol ruku, ale nevedela uviesť, ako by to pokračovalo, keďže ona hneď ustúpila a skryla sa za svoju kamarátku. Na poškodenú už v minulosti zaútočil iný muž a strhol jej šatku, preto si poškodená myslela, že aj obvinený jej chce strhnúť šatku alebo ju udrieť. Svedkyňa W. S. vypovedala, že obvinený ukázal na šatku poškodenej, ktorú mala na hlave, ako keby sa snažil jej tú šatku dať dole z hlavy, a niečo pri tom vyprával. Poškodená potom ustúpila za svedkyňu. Z uvedeného vyplýva, že poškodená si na základe svojich predchádzajúcich nepríjemných skúseností myslela, že obvinený jej chcel šatku strhnúť. K žiadnemu fyzickému kontaktu však nedošlo. Taktiež svedkyňa W. S. vypovedala, že obvinený ukázal smerom ku šatke poškodenej a niečo pritom rozprával. Výpovede poškodenej a svedkyne tak v tejto časti nie sú úplne jednoznačné a presvedčivé.
Preukázané naviac bolo podľa výpovede poškodenej aj svedkyne, že po tom, čo sa mal uskutočniť predmetný konflikt - na predmetnej zastávke stála poškodená vedľa obvineného. Na zastávku prichádzali autobusy - ale ako poškodená tak i svedkyňa išli tým istým autobusom ako išiel obvinený a dokonca ešte v autobuse stáli vedľa seba. Je preto značne „divné“ - že v prípade, že by pociťovala poškodená taký strach z osoby obvineného a z jeho „konania“ - tak by nenastupovala do toho istého autobusu, ale by odišla z predmetného miesta ihneď po skutku a nastúpila do autobusu aj iného, aby odišla od obvineného naviac keď z miesta skutku odišla osoba (muž so ženou) - ktorú požiadala o pomoc a táto osoba odišla autobusom.
K právnemu posúdeniu:
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. - kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a/ napadne iného, b/ hanobí štátny symbol, c/ hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d/ hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, e/ vyvoláva verejné pohoršenie vykoná-
vaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Z predmetnej vyššie uvedenej citácie ustanovenia § 364 Tr.zák. na predmetnú žalovanú trestnú vec bolo aplikované - ustanovenie § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. -obvinený sa mal dopustiť slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti najmä tým, že napadol iného, pričom tento čin spáchal z dôvodu etnickej alebo rasovej nenávisti.
Objektom tohto trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod (tzv. sekundárny objekt).
Objektívna stránka trestného činu výtržníctva spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to buď hrubá neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne.
Prokurátor mal za to, že v danom konaní v súlade s objektívnou stránkou trestného činu výtržníctva išlo o hrubú neslušnosť. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky (ide napríklad o hanobenie historickej alebo kultúrnej pamiatky, hrobu alebo iného pietneho miesta, hrubé rušenie zhromaždenia občanov alebo obradu občanov, prípadne hrubé útoky na česť a vážnosť občana - napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom a podobne).
Zo slovného spojenia "hrubá neslušnosť" vyplýva, že musí ísť o závažnejšiu neslušnosť, ktorá sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a zásadám občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo.
Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Subjektom (páchateľom) tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin (§ 15).
Aby mohlo byť konanie obvineného kvalifikované ako výtržníctvo v zmysle § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., musel by sa obvinený dopustiť verejne alebo na mieste verejne prístupnom slovne alebo fyzicky hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že by napadol poškodenú.
Skutočnosti uvádzané v obžalobe sa odohrali na zastávke mestskej hromadnej dopravy, teda na mieste verejnosti prístupnom, táto podmienka by tak bola splnená.
Súd však nemá za preukázané, že by obvinený fyzicky alebo slovne napadol poškodenú, čím by sa dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti. Poškodená aj svedkyňa W. S. vo svojich výpovediach uvádzajú len toľko, že obvinený mal poškodenú žiadať o to, aby si dala svoju šatku dole s odôvodnením, že šatky na Slovensko nepatria. Ani poškodená a ani predmetná svedkyňa W. S. vo svojich výpovediach neuvádzajú - ani jednu nadávku, urážku, vyhrážku alebo iný vulgárny prejav, ktorého by sa obvinený mal dopustiť a ktorý by u poškodenej a svedkyne mohol vzbudzovať obavy o ich bezpečnosť a zdravie alebo ktorý by ich urážal. Taktiež okrem úvodného „zdvihnutia“ ruky ani poškodená ani svedkyňa neuvádzali, že by obvinený iným spôsobom na poškodenú fyzicky útočil. Súd chápe, že pre poškodenú a svedkyňu W. S. mohla byť daná situácia veľmi stresujúca a že mohli pociťovať strach o seba a svoje deti, ktoré boli na mieste prítomné. Na druhej strane je však značne nepochopiteľné (keďže uvádzali, že pociťovali strach o seba a o svoje deti - že naďalej stáli na predmetnej zastávke po tom, čo mal incident skončiť vedľa obvineného, nenastúpili na autobus, ktorý prišiel ako prvý hneď po incidente - keď do tohto autobusu nastúpila aj osoba, ktorá obvinenému dohovorila a túto osobu oni požiadali o pomoc). Naopak nastúpili do toho istého autobusu ako obvinený a naviac i v autobuse stáli vedľa neho. I preto súd nepovažuje za jednoznačne preukázané, že tento ich strach a stres bol dôvodný (teda že by sa obvinený na poškodenej dopustil slovného alebo psychického násilia), alebo len vyplynul z ich nedostatočnej znalosti slovenského jazyka, teda že sa jednalo o nedorozumenie. I samotná poškodená ako i svedkyňa potvrdili - že nerozumejú dôkladne slovenskému jazyku. Všeobecne nie každé konanie osoby, ktoré sa nemusí ostatným spoluobčanom páčiť a nemusia sa s ním stotožňovať je trestným činom výtržníctva. Dokonca ani nie každé napadnutie občana verejne a na mieste verejnosti prístupnom verejnosti nie je trestným činom výtržníctva (R 40/1977).
Súd rovnako nemá za jednoznačne preukázané, že by obvineného k jeho konaniu motivoval osobitný motív spočívajúci v zmysle § 140 písm. f/ Tr. zák. v národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Obžaloba v tejto súvislosti nevyprodukovala žiaden relevantný dôkaz, pričom súd pri svojom rozhodovaní nemôže vychádzať len z domnienok a dohadov. V danom prípade, že obvinený uviedol (citácia z obžaloby) - „šatka na Slovensku neexistuje a nemá ju nosiť“ - nemôže byť kvalifikovaná v predmetnom osobitnom motíve - ako to má na mysli ustanovenie § 140 písm. f/ Tr.zák. Aby išlo o nenávisť v zmysle predmetného ustanovenia musí byť intenzita nenávisti taká silná, že je spôsobilá sa šíriť do tej miery, že sa môže začať prejavovať až nebezpečnými opatreniami. Nenávisť musí vyplývať z nenávisti k určitej národnosti, rase, farbe pleti či etnickej skupine. Už samotný termín „nenávisť“ - znamená silný, ťažko prekonateľný citový odpor.
Konanie obvineného spočívajúce v tom, že od poškodenej na mieste verejnosti prístupnom slovne žiadal, aby si dala dole šatku z hlavy, pretože šatky na Slovensko nepatria, je podľa názoru súdu síce neslušné, porušujúce pravidlá občianskeho spolužitia (a z tohto hľadiska morálne odsúdeniahodné) a u poškodenej mohlo vyvolať psychický stres a tiež obavu o jej bezpečnosť a bezpečnosti jej detí (to predovšetkým z dôvodu nedostatočnej znalosti slovenského jazyka), avšak podľa názoru súdu takéto konanie nedosahuje intenzitu hrubej neslušnosti alebo výtržnosti, tak ako to má na mysli ustanovenie § 364 ods. 1 Tr. zák.
Obvinený sa nedopustil hrubých útokov na česť a vážnosť poškodenej, nenadával jej, nevyhrážal sa jej, nemal hrubo urážlivé či oplzlé reči. Podľa názoru súdu teda nebola naplnená objektívna stránka trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na vyššie uvedené súd poukazuje na judikatúru v tejto veci, z ktorej súd tiež podporne vychádzal a ju aj aplikoval: -Najvyšší súd Českej republiky NS Rč 14/2002-T 352 (primerane) - za trestný čin výtržníctva nemožno považovať akékoľvek fyzické napadnutie (v danom prípade nešlo o fyzické napadnutie) iného spáchané verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom. Pre tento trestný čin je typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Pri posudzovaní formálnych znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je preto potrebné hodnotiť - za akých okolností bol čin spáchaný, či išlo o pohnútku ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným osobám, alebo či bol napr. vyprovokovaný a vybočil z rámca normálnej reakcie. V tejto súvislosti je potrebné hodnotiť aj ďalšie okolnosti prípadu - najmä vek páchateľa, intenzitu útoku a spôsob spáchania činu. Dôležité je i
zhodnotenie materiálnej podmienky trestného činu s prihliadnutím na osobu páchateľa a následok jeho konania, vrátane odozvy verejnosti. V tomto prípade išlo len o typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj obvineného. Zo strany obvineného vzhľadom i na jeho vek, ako i doterajší spôsob života (riadne zamestnaný, zamestnávateľom kladne hodnotený - k zamestnávateľovi a svojim spolupracovníkom sa vždy správa slušne, ochotne zaskakuje počas neprítomnosti svojich kolegov, v pracovnom kolektíve je zodpovedný a svoju prácu si vykonáva svedomito, neriešený v trestnom konaní a ani v priestupkovom konaní za obdobné protiprávne konanie v minulosti) nešlo o vopred premyslené protiprávne konanie zo strany obvineného. Svedčí o tom i skutočnosť, že i keď skutok sa stal na mieste verejnosti prístupnom - na zastávke mestskej hromadnej dopravy, kde sa v žalovanom období nachádzalo viacero osôb - reakcia týchto osôb vo vzťahu k obvinenému k jeho správaniu nebola žiadna. Z jeho strany išlo o vybočenie z rámca normálnej reakcie. Intenzita útoku a spôsob spáchania činu nedosahoval intenzitu trestného činu.
V tejto súvislosti súd pripomína, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio (poslednou a najkrajnejšou možnosťou) a vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok, a to len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu trestného činu, keďže v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom konaní, čo je samozrejme vylúčené.
Keďže sa v danom prípade jedná o prečin, je potrebné sa tiež vždy dôsledne zaoberať tým, či posudzované „výtržnícke konanie“ je s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr.zák. trestným činom alebo so zreteľom na jeho intenzitu a ďalšie okolnosti prípadne len priestupkom. Ak by aj teda súd v predmetnej veci dospel k záveru o formálnom naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, zvažoval by následne aplikáciu tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.(„nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná“).
Napriek tomu, že konanie obvineného podľa názoru súdu nedosiahlo takú intenzitu, aby mohlo byť kvalifikované ako trestný čin výtržníctva podľa § 364 Tr.zák. - ide o spoločensky závadné konanie, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako priestupok (proti občianskemu spolunažívaniu). Z uvedeného dôvodu súd v súlade s ustanovenia § 241 ods. 1 písm. b/ Tr.por. v spojení s § 214 ods. 1 Tr.por. postúpil vec na prejednanie Okresnému úradu Bratislava.
Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Podľa § 52 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky prejednávajú okresné úrady, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 ods. 1 zákona o priestupkoch na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.
K spôsobu rozhodnutia súdu je potrebné uviesť, že ide o postúpenie veci inému orgánu - podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por., na podklade preskúmania dôkazov vykonaných v prípravnom konaní. Avšak vzhľadom na dôkaznú situáciu (vyššie podrobne rozobratú, ako i čas od spáchania skutku), bolo na mieste takéto rozhodnutie prijať aj bez uskutočnenia kontradiktórneho procesu a teda nariadeného hlavného pojednávania, nakoľko nemožno odôvodnene očakávať, že by súdne konanie viedlo k odlišným záverom z dôvodu, že vyčerpávajúcim spôsobom bolo vykonané už prípravné konanie - a to podrobným výsluchom obvineného, svedkyne a zároveň poškodenej, svedkov a predložených listinných dôkazov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať sťažnosť do troch dní odo dňa doručenia na Krajský súd Bratislava prostredníctvom tunajšieho súdu.