Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4P-68-2017.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. N., nar. X.X.XXXX a X. N., nar. X.X.XXXX, obe bytom L., H. V. XX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, detí rodičov S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K. XXX/XX a nebohej I. N., zomrelej XX.X.XXXX, za účasti S. V., nar. XX.X.XXXX a A. V., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom L., H. V. XX/XX, o zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletých I. N., nar. X.X.XXXX a X. N., nar. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti manželom S. V., nar. XX.X.XXXX a Gabrielovi Ribárovi, nar. XX.X.XXXX, obaja bytom L., H. V. XX/XX, ktorí budú vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletých a v bežných veciach ich budú zastupovať a spravovať ich majetok namiesto rodičov.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výchovu a výživu maloletých I. a X. mesačnou sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa, podľa osobitných predpisov, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov.
Z r u š u j e neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Bardejov dňa 26.9.2016 pod č.k. 4P 250/2016-7.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 17.3.2017 obaja navrhovatelia žiadali zveriť obe maloleté do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, pretože matka maloletých zomrela a otec žije na neznámom mieste a o maloleté nejaví žiaden záujem. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté I. M. X. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom. Obe maloleté na výsluchu dňa 13.4.2017 uviedli, že navrhovatelia sa o nich starajú a chcú s nimi ostať.
2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, rodným listom maloletých, správou kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
3. Uznesením č.k. 4P 250/2016- 7 boli obe maloleté zverené neodkladným opatrením do náhradnej osobnej starostlivosti manželom S. M. A. V.Á., pretože matka dňa 27.8.2016 a otec maloletých žije ako bezdomovec a o maloleté nejaví žiaden záujem. S. V. je sesternica matky maloletých a žije v spoločnej domácnosti s manželom, s ktorým má plnoletého syna J., ktorý je ženatý a žije oddelene od svojich rodičov. S. V. žijú spolu s maloletými v 2 izbovom byte spolu s matkou manželky a bratom oboch maloletých dievčat, ktorý je zdravotne postihnutý. Hygiena je na požadovanej úrovni. Manželka je nezamestnaná a manžel opatruje brata maloletých. Maloleté majú s oboma navrhovateľmi blízky vzťah, majú zabezpečené všetky potreby a chcú byť v rodinnom prostredí oboch navrhovateľov. Maloleté
riadne plnia povinnú školskú dochádzku, do školy chodia vhodne a čisto oblečené. Otec maloletých je bezdomovec a túla sa po Meste Bardejov, o deti sa nezaujíma a neprispieva na ne.
4. Podľa § 45 ods. 1 - ods. 8 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170401>. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
5. Podľa § 62 ods. 1 - ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170401> Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Po vykonanom dokazovaní súd zveril maloleté do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom, ktorí sa o maloleté osobne starajú a hradia všetky ich výdavky v súvislosti s výchovou a výživou. Súd zároveň zaviazal otca maloletých, prispievať na výživu maloletým mesačne po 30% zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené deti a to od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, k rukám ÚPSVaR Bardejov. Súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie 4P 250/2016 - 7.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.