Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/95/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: I. P., F.. XX.X.XXXX, T. U., P. XXX, pr. zast. Mgr. Adrián Bobko, advokát AK Poprad, Nám. sv. Egídia 78, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov s prísl. takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že zmluva o úvere č. 706900028 uzavretá medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou, a žalovaným, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,- eur je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou, a žalovaným, ako veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda o prejednaní sporu zo zmluvy o úvere č. 706900028 pred rozhodcovským súdom, a to Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou, a žalovaným, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky žalobkyne, a to zmenkovej sumy so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a so sankčným úrokom vo výške 6 % z dlžnej sumy odo dňa omeškania žalovanej, je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že dohoda o vyplneniu zmenky žalobkyne, ktorá bola k dispozícii na preplatenie v sídle žalovaného dňa 15.2.2012, je n e p l a t n á.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným dňa 11.7.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 706900028, ktorou disponuje bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy, ako aj nadväzujúcich zmlúv, a to rozhodcovskej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o vyplnení zmenky. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že žalovaný v zmysle zmluvy o úvere poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700,- eur za poplatok 680,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať vo forme 12 mesačných splátok po 115,- eur počnúc dňom 5.3.2011. Podmienkou pre poskytnutie úveru bolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o vyplnení zmenky, rozhodcovskej zmluvy a vystavenie zmenky. Žalobkyňa namieta, že uvedené dohody boli predtlačou bez možnosti ich modifikácie. Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu má žalobkyňa za to, že sa jedná o spotrebiteľskú

zmluvu, ktorá je v rozpore so zákonom, nakoľko náklady spojené s úverom vo výške 700,- eur žalovaný vyčíslil s poplatkami a sankciami na sumu 5.319,54 eur. Žalobkyňa ďalej poukázala pritom na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru dosahuje hodnotu 97,143 % hodnoty úveru, čo je zjavne neprimerané a jedná sa o extrémnu odplatu, čo zakladá dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Čo sa týka súvisiacich dohôd o zrážkach zo mzdy, vyplnení zmenky, rozhodcovskej zmluvy, či zmenky, tieto taktiež obsahujú množstvo neprijateľných podmienok a spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa podaným návrhom navrhla určiť neplatnosť jednotlivých dohôd.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a vzniesol námietku rozhodnutej veci, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 14.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2014 a vykonateľnosť dňa 31.7.2014. Rozhodcovský súd mal uznať nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere č. 802000186 a potvrdiť platnosť právneho vzťahu medzi účastníkmi. Navrhol vyžiadanie si spisu rozhodcovského súdu, z ktorého má súd konštatovať, že neexistuje pochybnosť o platnosti zmluvy o úvere, resp. niektorej jej časti. Žalovaný trval na vznesenej námietke. Poukázal pritom na existujúcu judikatúru, pričom existencia rozhodcovského rozsudku má v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. zaväzovať aj všeobecný súd. Ďalej žalovaný vzniesol výhrady k neexistencii naliehavého právneho záujmu s tým, že žalobkyňa mala možnosť svoju argumentáciu prezentovať v konaní pred rozhodcovským súdom.

3. Rozsudkom zo dňa 9.1.2015 súd žalobe vyhovel. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie je potrebné dokazovanie doplniť obsahom rozhodcovského spisu, ktorý bol v konaní prezentovaný v elektronickej podobe.

4. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi - obsahom rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03966/12, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 706900028, ktorou disponuje bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy, ako aj nadväzujúcich zmlúv, a to rozhodcovskej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o vyplnení zmenky. Žalovaný v zmysle zmluvy o úvere poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700,- eur za poplatok 680,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať vo forme 12 mesačných splátok po 115,- eur počnúc dňom 5.3.2011. Podmienkou pre poskytnutie úveru bolo podľa žalobkyne uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o vyplnení zmenky, rozhodcovskej zmluvy a vystavenie zmenky. Žalobkyňa namieta, že uvedené dohody boli predtlačou bez možnosti ich modifikácie. Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu má žalobkyňa za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je v rozpore so zákonom, nakoľko náklady spojené s úverom vo výške 700,- eur žalovaný vyčíslil s poplatkami a sankciami na sumu 5.319,54 eur. Žalobkyňa poukázala pritom na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru dosahuje hodnotu 97,143 % hodnoty úveru, čo je zjavne neprimerané a jedná sa o extrémnu odplatu, čo zakladá dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Čo sa týka súvisiacich dohôd o zrážkach zo mzdy, vyplnení zmenky, rozhodcovskej zmluvy, či zmenky, tieto podľa žalobkyne taktiež obsahujú množstvo neprijateľných podmienok a spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť jednotlivých dohôd - zmlúv.

6. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne a vzniesol námietku rozhodnutej veci, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 14.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2014 a vykonateľnosť dňa 31.7.2014. Rozhodcovský súd mal uznať nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere č. 706900028 a potvrdiť tak platnosť právneho vzťahu medzi účastníkmi.

Žalovaný ďalej poukázal na existujúcu judikatúru, pričom existencia rozhodcovského rozsudku má zaväzovať aj všeobecný súd. Ďalej prezentoval výhrady k neexistencii naliehavého právneho záujmu s tým, že žalobkyňa mala možnosť svoju argumentáciu prezentovať v konaní pred rozhodcovským súdom. Poukázal tiež na potrebu vnímať dobrú vieru žalovaného, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval a podľa neho žalobkyňa nemienila použiť finančné prostriedky pre svoju súkromnú potrebu, preto vzťah medzi účastníkmi je obchodnoprávny.

7. Zo spisu rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR03966/12 súd zistil, že spis v elektronickej forme obsahuje okrem návrhu a príloh tiež žalobnú odpoveď a rozhodnutie a doručenky. Obsahom elektronického spisu tak je rozhodcovská zmluva zo dňa 27.1.2011, podľa ktorej spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 706900028 zo dňa 27.1.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred: a) stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., b) všeobecným súdom Slovenskej republiky. Spis obsahuje tiež podaný návrh, prílohy, t.j. zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu a zmenku, ako aj žalobnú odpoveď. Rozhodcovský rozsudok vydal jediný rozhodca JUDr. Michal Rašla. Týmto rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 2.221,51 eur s príslušenstvom. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca konštatuje splnenie podmienky právomoci rozhodovať a súčasne konštatuje oprávnenosť nároku žalovaného voči žalobkyni.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ) , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

18. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

19. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

20. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v bližšie neurčený deň (pravdepodobne 27.1.2011 podľa materiálov rozhodcovského súdu) došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o úvere, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700,-- eur za poplatok 680,-- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať vo forme 12 mesačných splátok po 115,-- eur počnúc dňom 5.3.2011. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že sa nejedná o spotrebiteľský úver. Prejednávaná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je sporné, že žalobkyňa nie je podnikateľkou, žalovaný poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu. Súd konštatuje, že neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky s výnimkou predmetu boli individuálne vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

22. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda

aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

23. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

24. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

25. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

26. Nepochybne zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Po preskúmaní obsahu listín predložených stranami sporu a pripojeného rozhodcovského spisu mal súd za to, že predložené listiny sú typickým formulárovým typom, v ktorých žalovaná ako spotrebiteľ nemá v podstate žiadne možnosti ich obsah ovplyvniť.

28. V danom prípade pri uzatváraní úverovej zmluvy a nadväzujúcej rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorá je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalobkyňa bola informovaná a rozumie podstate rozhodcovského konania, nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalovaného, vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Rozhodcovská zmluva vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorá v totožnom znení bola opakovane uznaná nekalou, ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu upovedomil o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu spotrebiteľ vystupoval ako slabšia strana oproti žalovanému

ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním.

29. Súd má za to, že jednotlivé ustanovenia zmluvy v časti odplaty za poskytnutie úveru a výšky úroku z omeškania sú neprimeranými v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnými podmienkami. Z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). Súd konštatuje, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly. Tieto obavy žalovaný aj naplnil, pretože oproti úveru 700,- eur narástol dlh niekoľkonásobok. K takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné sankcie a tak zmluva umožňuje odporcovi obísť dôležitý prvok unijného práva, predstavujúci ex offo kontrolu a postihnúť majetok žalobkyne - spotrebiteľky bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok. Tento stav vyvoláva obavy, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva na vymoženie pohľadávok voči spotrebiteľom je v rozpore so zásadou efektivity unijného práva. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky naplňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. č. 87/1995 Z. z.).

30. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Podľa § 2 písm. a/ ZoSU) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich potrebuje (dlžník). Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah. V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru.

31. Čo sa týka poplatku, v zmysle uzavretej zmluvy o úvere je poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 680,- eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Súd má za to, že dohodnutá odplata - poplatok vo výške 97,143 % hodnoty úveru je neprimerane vysoká, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V tomto smere súd poukazuje na existujúcu judikatúru, z ktorej možno konštatovať, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej

inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011) Odplata, ktorú žalovaný naformuloval je v evidentnom rozpore s administratívnym zákonným stropom. Ak tak konal aj voči ostatným spotrebiteľom, porušil v značnom rozsahu svoje povinnosti na finančnom trhu a poškodil spotrebiteľov. Odplata je preto v rozpore s ratio legis administratívneho zákonného stropu a je tiež nejasná v otázke, čo je vlastne odplata a čo úroky, aby si spotrebiteľ mohol preveriť súlad zmluvy so zákonom. Nejasná formulácia zmluvy v časti odplata odôvodňuje súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy aj v časti ceny úveru (uznesenie Súdneho dvora C-76/10).

32. Z uvedených skutočností a výsledkov dokazovania súd konštatuje, že návrh žalobkyne je opodstatnený a možno mu v celom rozsahu vyhovieť. Predovšetkým súd konštatuje, že v prípade zjavnej a konštatovanej neplatnosti zmluvy o úvere ako základného dokumentu pre posúdenie platnosti nadväzujúcich listín možno konštatovať, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o neplatnosť absolútnu. Z toho teda súd konštatuje i absolútnu neplatnosť nadväzujúcich zmlúv či dohôd. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 10/2010, u ktorého vyplýva, že: „Pre posúdenie otázky, či sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celý právny úkon (v danom prípade zmluva o pôžičke) či iba na jeho časť v zmysle § 41 OZ, je nerozhodné, že právny úkon sa týka veci, ktorú možno oddeliť, ale rozhodné je, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú (pozri rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28 Cdo 1845/2008 s Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 12/79 publikovaný pod č. 3/1981). Inými slovami povedané, pre posúdenie neplatnosti časti právneho úkonu v zmysle § 41 nie je podstatné, či možno oddeliť nepriamy predmet právneho úkonu, ale či možno od seba oddeliť časti právneho úkonu po obsahovej stránke. Obsahom právneho úkonu sa pritom rozumie určenie právnych následkov, ktoré z takéhoto právneho úkonu majú vzniknúť, tzn. určenie vzniku, zmeny nebo zániku právneho vzťahu, prípadne práv a povinností, vrátane podmienok pre vznik či ďalší rozvoj právnych vzťahov.“ Záverom súd konštatuje, že nakoľko žalovaný podal návrh Stálemu rozhodcovskému súdu, rozhodoval o jeho nároku voči žalobkyni rozhodca v rozhodcovskom konaní ako jediný rozhodca. Tento, podľa zistení súdu je tiež jediným rozhodcom rozhodcovského súdu. Táto skutočnosť minimálne vyvoláva pochybnosti o skutočnej možnosti výberu rozhodcu v rámci rozhodcovského súdu.

33. Vzhľadom na konštatované skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od povinnosti úhrady súdneho poplatku a u žalovaného súd dôvody pre oslobodenie nezistil.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.