Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/182/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie 4 123,67 eur takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému patrí voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 23.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 123,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 96,- eur od 27.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 240,- eur od 17.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 8,- eur od 14.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 200,40 eur od 30.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 323,02 eur od 26.08.2014 do zaplatenia a zo sumy 8,- eur od 02.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,- eura od 21.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 8,- eur od 14.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 2,- eura od 16.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,- eura od 17.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 890,36 eur od 03.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 13,11 eur od 26.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2 170,57 eur od 08.09.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 158,21 eur od 07.09.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako odberateľ a žalobca ako dodávateľ uzavreli dňa 03.08.2011 zmluvu č. Y. XXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytoval žalobca žalovanému dodávky elektriny a / alebo zemného plynu na adresu odberného miesta N. XXX. Žalovaný mal za zrealizované dodávky uvedených komodít platiť žalobcovi riadne a včas dohodnutú cenu. Žalovaný žalobcovi neuhradil sumu 4 123,67 eur. Na preukázanie dôvodnosti nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu, splnomocnenie pre úkony spojené s procesom zmeny dodávateľa elektriny, splnomocnenie pre úkony spojené s procesom zmeny dodávateľa plynu, faktúry, vyúčtovania, dohody o platbách, oznámenie o ukončení zmluvy z dôvodu neplatenia, upomienky, výzvy, ukončenie zmluvy, prehľad platieb, všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny koncovému odberateľovi a všeobecné obchodné podmienky dodávky plynu odberateľovi. 2. Okresný súd Bánovce nad Bebravou vydal dňa 25.08.2015 platobný rozkaz č. k. 5C/182/2015-104, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za neopodstatnený. Dňa 03.08.2011 zmluvu č. Y neuzatvoril. Zmluva je síce na meno žalovaného, ale nie je pod ňou jeho podpis. Je to podvod. Svojim podpisom žalovaný nikdy nevyjadril súhlas s obsahom zmluvy a podáva na žalobcu trestné oznámenie. Za celou vecou je bývalá manželka žalovaného a podľa neho ona uzatvorila a podpísala predmetnú zmluvu.

3. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním zo dňa 21.09.2015 tak, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že zmluva, na základe ktorej žalobca žiada priznať nárok uvedený v žalobe, je podpísaná žalovaným. Nárok žalobcu je za spotrebu energie z odberného miesta N. XXX, ktoré je v zmluve evidované na žalovaného. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy vzhľadom na argument žalovaného týkajúci sa uzavretia zmluvy zo strany jeho bývalej manželky vyplýva nasledovné: „Fyzické osoby, ktoré Zmluvu uzatvárajú v mene jednotlivých účastníkov týmto prehlasujú, že sú plne oprávnení k platnému uzatvoreniu Zmluvy.“. Pre prípad, že by súd bol názoru, že zmluva je neplatná, žiadal žalobca priznať uplatnený nárok z titulu neoprávneného odberu elektriny a plynu. Nakoľko žalovaný odoberal elektrinu a plyn bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, spôsobil tak žalobcovi škodu vo výške, ako žalobca uvádza v žalobe. Spolu s vyjadrením predložil žalobca listy, ktoré pred začatím konania adresoval žalovanému a taktiež vyjadrenie k trestnému oznámeniu žalovaného. Podaním zo dňa 17.09.2016 žalobca doplnil svoje vyjadrenie tak, že uviedol, že je veriteľom žalovanej pohľadávky, nakoľko Zmluvou o predaji podniku uzavretou dňa 23.09.2013 medzi spoločnosťou Energetické centrum a.s., IČO: 35 905 972, ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim došlo s účinnosťou k 01.01.2013 k predaju celého podniku. Na dôkaz tejto skutočnosti predložil žalobca výpis z obchodného registra. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právneho zástupcu žalobcu a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne G. T. a oboznámením vyššie označených a stranami sporu predložených písomných podaní a listinných dôkazov, ako aj listinných dôkazov predložených a zabezpečených v priebehu ďalšieho konania, a to cenníku poplatkov a služieb žalobcu, spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 16C/196/2006 a spisu Obvodného oddelenia OR PZ U. nad U. číslo A.: K.-XX/BN-BN-XXXX. 5. Na pojednávaní dňa 23.11.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia uvedenej sumy na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu spol. Energetické centrum a. s., ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal dodávať a aj dodával do dohodnutého odberného miesta elektrinu a plyn. V tejto súvislosti boli vystavené faktúry, ktoré boli priložené k žalobe. K dodávkam elektriny a plynu skutočne došlo. Pokiaľ žalovaný namieta, že zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu nepodpísal, tak túto skutočnosť nepreukázal žiadnym spôsobom a aj z vizuálneho hľadiska je zrejmé, že zmluva bola podpísaná. Pre prípad, že by bola predmetná zmluva vyhodnotená zo strany súdu ako neplatná, s čím však žalobca nesúhlasí, v plnom rozsahu sa pridržiava vyjadrenia predchádzajúceho právneho zástupcu a v takom prípade navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie požadovanej sumy titulom neoprávneného odberu, či už elektriny alebo plynu. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca uviedol, že sa nejedná o zmenu žaloby, ale ide len o zmenu právnej kvalifikácie na už udanom skutkovom stave, ktorý bol na základe ďalšieho priebehu konania len rozšírený, resp. len doplnený. Žalobca stále trvá na tom, že žalovanej pohľadávky sa domáha na tom skutkovom základe, že do daného odberného miesta bola skutočne na základe predloženej zmluvy dodávaná elektrina a plyn. Ak by bolo preukázané, že táto zmluva je neplatná, o čom žalobca v čase podania nemal vedomosť, tak má za to, že súd môže aj bez zmeny žaloby právny dôvod na úhradu žalovanej sumy zmeniť aj na neoprávnený odber tej ktorej komodity. 6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobcom nikdy nebol osobne v kontakte. Zmluvu uzatvorila bývalá manželka a žalovaný podal trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté a od polície mu došlo vyjadrenie, že jeho bývalá manželka sa vyjadrila, že žalovaného kontaktovala, a že splnomocnila na ďalšie jednanie žalobcu, ale to nie je pravda. Zmluva bola uzatváraná v čase, keď už boli rozvedení. Pod zmluvou nie je podpis žalovaného a ten ani nevedel, že nejaká zmluva existuje. Odmieta plniť záväzky zo zmluvy, ktorú neuzatvoril. Žalovaný je dlhodobo pod exekúciami z rôznych dôvodov a nikdy by nebol schopný plniť záväzky z takejto zmluvy. Dlhodobo žije zo sumy 60 % zo životného minima a neuzatvoril by zmluvu, podľa ktorej sa malo platiť 300,- eur mesačne. Predtým mal žalovaný dodávateľa ZSE a SPP a keď bývalá manželka prestala platiť, tak behom jedného mesiaca mu došli upomienky a mohol to riešiť. V prípade žalobcu o tom ani nevedel a došlo mu vyúčtovanie až po jednom roku a bol rukojemníkom zmluvy. Žalovaný žije na drese N. XXX od leta roku 1991. V súčasnej dobe plyn a elektrinu neodoberá a už je to asi tri roky bez svetla a elektriny. Do odpojenia pred tromi rokmi asi rok v tej domácnosti nebýval, bývalá manželka povymieňala zámky na dome, mal tam nejaké hospodárstvo, mal jednu izbu, teplo tam nemal, iba si tam svietil. Bývalá manželka povypínala radiátory. Všetko bolo rýchlo a asi po roku ich vypli. Nevie presne, kedy to bolo a ako dlho to trvalo. Asi tretí rok je bez elektriny a bez plynu. Elektrinu platila bývalá manželka ešte počas manželstva, aj to každú chvíľu chodila upomienka, lebo neplatila načas. Plyn platil žalovaný asi do roku 2010, no nevie presne. Neprispievala mu na domácnosť 15 rokov a všetko hradil on a od istého času povedal, že to platiť nebude. Mohlo to byť v období okolo rozvodu v roku 2009. Žalovaný si našiel priateľku a býval viac - menej u nej, aj keď chodil do domácnosti.

Do domácnosti sa vrátil asi v roku 2012. Boli povymieňané zámky na dome, boli tam policajti. Bývalá manželka z domácnosti odišla a potom žalovaný domácnosť neužíval, pretože tam bol jeho syn, ktorý žalovaného šikanoval a robil mu problémy. Je to obdobie rokov 2012-2014. Tri roky je tam žalovaný sám bez elektrickej energie. U predchádzajúcich dodávateľov bol žalovaný vedený ako odberateľ, no zmluvy boli takisto uzatvorené jeho bývalou manželkou na jeho meno a keď sa jej spýtal prečo, tak mu povedala, že keď prestane platiť, aby mal on problémy. Žalovaný poprel, že by od žalobcu odoberal elektrinu a plyn. 7. Svedkyňa G. T. na pojednávaní uviedla, že ide o to, že žalovaný neplatil energie, keď bývala s ním v spoločnej domácnosti a tak to platila ona sama, ale na jeho meno. Nechcel sa dohodnúť, keď sa rozviedli, že svedkyňa bude platiť svoju časť a on svoju časť. Keď jej otec ochorel, tak odišla a ešte rok to platila. Volala žalobcovi, aby dali žalovanému dostatočne včas dopredu vedieť, že si to bude platiť on sám. Platila to preto, že v tom čase tam ešte býval sem - tam syn. Neskôr sa dozvedela, že synovi vymenil zámky a nemal tam teplo. Svedkyňa tam bývala do septembra 2011 a platila to do septembra 2012. Jej syn tam býval asi do septembra 2012. Svedkyňa nevedela uviesť, či tam žalovaný býval a odoberal elektrinu a plyn. Raz býval u priateľky, ale potom sa vrátil. Bolo to pred rokom 2010 alebo 2009, tak nejako. V liste jej žalovaný napísal, že falošne uzavrela zmluvu. Bolo to na jeho meno. Keď k ním prišiel ten pán, s ktorým svedkyňa zmluvu uzatvárala, povedal, že to môže byť aj na jeho meno. Na jej meno to nešlo. Zmluvu so žalobcom svedkyňa uzavrela na meno žalovaného. Od žalovaného nemala žiadne splnomocnenie, on to neriešil. O zmene dodávateľa so žalovaným nekomunikovala, pretože s ním sa nedá komunikovať. Chcela to aj tak, že ona tam má väčší podiel a bude platiť väčší podiel z energií a on má menší podiel, tak bude platiť menší podiel, no s ním sa nedalo. Iba vodárne to dali na jeho meno. Svedkyňa za žalovaného poštu nepreberala, preberala poštu na jeho meno vtedy, keď tam bývala a bol to plyn, pretože vedela, že to musí platiť ona. So žalovaným sa rozviedla v roku 2007. 8. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 03.08.2011 bola spísaná a podpísaná Zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu č. SKEL XXXXXX. Dodávateľom bola podľa zmluvy spoločnosť Energetické centrum a.s. a odberateľom žalovaný. Za odberateľa bola zmluva podpísaná bývalou manželkou žalovaného bez toho, aby táto bola na takýto úkon žalovaným splnomocnená. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 02.04.2007. Zmluvou o predaji podniku uzavretou dňa 23.09.2013 medzi spoločnosťou Energetické centrum a.s., IČO: 35 905 972, ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim došlo s účinnosťou k 01.01.2013 k predaju celého podniku. Žalobca faktúrami vyúčtoval žalovanému v roku 2014 poplatky za upomienky v celkovej sume 32,- eur, poplatok za odpojenie a znovupripojenie elektriny v sume 96,- eur, v roku 2013 za obdobie od 19.08.2012 do 18.08.2013 sumu 2 170,57 eur ako nedoplatok za spotrebu plynu, v roku 2012 sumu 215,95 eur ako nedoplatok za spotrebu plynu, v roku 2014 za obdobie od 17.04.2012 do 15.04.2013 sumu 13,11 eur ako nedoplatok za spotrebu elektriny, v roku 2014 za obdobie od 16.04.2013 do 11.04.2014 sumu 890,36 eur ako nedoplatok za spotrebu elektriny, v roku 2014 za obdobie od 12.04.2014 do 23.07.2014 sumu 200,40 eur ako nedoplatok za spotrebu elektriny, v roku 2014 za obdobie od 19.08.2013 do 23.07.2014 sumu 323,02 eur ako nedoplatok za spotrebu plynu, v roku 2014 aktivačný / deaktivačný poplatok v sume 240,- eur a v roku 2013 vystavil žalobca dobropis na preplatok 1,25 eur. 9. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.08.2012; ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“) neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny. 10. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 11. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. 12. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 13. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

14. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.09.2012; ďalej len zákon č. 251/2012 Z. z.) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. 15. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). 16. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. 17. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 18. Podľa § 140 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 19. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 20. Podľa § 294 zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. 21. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení veci z hľadiska hmotného práva súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca (resp. jeho právny predchodca; ďalej len žalobca) uzatvoril so žalovaným zmluvu č. SK EL XXXXXX a na základe tejto zmluvy dodal žalovanému elektrinu a plyn do odberného miesta N. XXX, pričom žalovaný nezaplatil riadne a včas dohodnutú cenu. Z vykonaného dokazovania však bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalovaný so žalobcom zmluvu č. SK EL XXXXXX neuzatvoril, keďže túto nepodpísal, ale podpísala ju v mene žalovaného jeho bývalá manželka, ktorá však na tento úkon nebola žalovaným splnomocnená. Zmluva, na základe ktorej mal teda žalobca dodávať žalovanému elektrinu a plyn, je absolútne neplatná, pretože ju neuzatvorila osoba v nej ako odberateľ označená. Keďže zmluva je neplatná, nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože žalobca sa domáhal svojho nároku na tom skutkovom základe, že elektrinu a plyn dodával žalovanému na základe zmluvy. Súd sa však zaoberal aj tým, či je možné právne posúdiť nárok žalobcu aj inak, najmä či je možné priznať mu uplatnený nárok alebo jeho časť na základe iného právneho posúdenia, a to napríklad z titulu nároku na náhradu škody alebo z titulu bezdôvodného obohatenia. Odber elektriny a plynu bol v období, v ktorom mal žalobca tieto komodity žalovanému dodávať, upravený zákonom č. 656/2004 Z. z. do 31.08.2012 a zákonom č. 251/2012 Z. z. od 01.09.2012. Oba tieto právne predpisy definovali tak neoprávnený odber plynu, ako aj neoprávnený odber elektriny a v oboch prípadoch podľa oboch predpisov sa za neoprávnený odber považuje aj odber bez uzatvorenej zmluvy. Žalovaný preukázateľne so žalobcom zmluvu neuzatvoril, a preto, pokiaľ mu žalobca aj uvedené komodity dodával, mohlo by sa u žalovaného jednať iba o neoprávnený odber a žalobca by tak mal nárok na náhradu škody. Vzhľadom na špeciálnu úpravu odberu elektrinu uvedenými právnymi predpismi nemožno po právnej stránke posúdiť nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4 123,67 eur za dodávky elektriny a plynu, tak z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi stranami sporu nebola platne uzatvorená zmluva, a preto žalobcovi nemožno priznať uplatnenú pohľadávku z titulu nesplnenej zmluvnej povinnosti. Pokiaľ ide o posúdenie tohto nároku ako nároku na náhradu škody, tak ani z tohto právneho titulu nemožno nárok žalobcovi priznať, pretože tu sa nejedná iba o právne posúdenie uplatneného nároku ale aj o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Skutkové zdôvodnenie uplatneného nároku v žalobe bolo také, že žalobca dodal žalovanému elektriku a plyn na základe zmluvy. Keďže zmluva medzi stranami sporu uzatvorená nebola, mohlo by sa jednať iba o dodávku elektriny a plynu žalobcom

žalovanému bez uzatvorenej zmluvy. V danom prípade sú tu teda dve podstatne rozdielne skutkové tvrdenia, a to odber elektriny a plynu na základe zmluvy a odber elektriny a plynu bez uzatvorenej zmluvy. Žalobca ešte aj na pojednávaní dňa 23.11.2016 skutkovo zdôvodňoval uplatnený nárok dodávkou plynu a elektriny žalovanému a ich odber žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy. Na základe takto skutkovo zdôvodnenej žaloby preukázateľne k dodávkam plynu a elektriny žalobcom žalovanému nedošlo. Pokiaľ žalobca zotrval na skutkovom zdôvodnení a uvádzal, že uplatnený nárok mu možno priznať z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom, tak súd sa nestotožnil s tým, že priznanie nároku žalobcovi je možné iba na základe iného právneho posúdenia. Uzatvorenie zmluvy a odber komodít na základe zmluvy a odber komodít bez zmluvy nie je iba rozdielnym právnym posúdením, ale ide o dve rozdielne skutkové tvrdenia. Pokiaľ žalobca nepreukáže jedno skutkové tvrdenie, tak nemožno mu nárok priznať na základe iného, ak nedošlo k zmene žaloby alebo je zmena žaloby neprípustná. Zmena skutkového tvrdenia, na základe ktorého je nárok uplatnený, je v danom prípade takou zmenou rozhodujúcich skutočností, ktorú jednoznačne možno považovať za zmenu žaloby. K zmene žaloby za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku nedošlo, keď aj za účinnosti (na pojednávaní v novembri 2016) žalobca skutkovo zdôvodňoval uplatnený nárok uzatvorenou zmluvou. Za účinnosti už zmena žaloby nebola možná, pretože v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, kde žalovaným je spotrebiteľ, pričom v zmysle § 294 je v takom prípade zmena žaloby vylúčená. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V tomto prípade si žalobca uplatňoval nárok skutkovo zdôvodnený ako nárok dodávateľa voči odberateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď sa v priebehu konania preukázalo, že strany sporu zmluvu neuzatvorili, tak charakter sporu zo spotrebiteľského na nespotrebiteľský občianskoprávny spor na náhradu škody sa nezmenil, pretože v zmysle § 290 spotrebiteľským sporom je aj spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou a podľa názoru súdu sa charakter sporu nemí ani v prípade, že dodávateľ si uplatňuje peňažné nároky skutkovo zdôvodnené spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa v konečnou dôsledku ukáže ako neplatná, resp. neexistujúca. Uvedený právny názor podporujú aj mnohé rozhodnutia súdov, v ktorých súdy aplikovali ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, keď bol nárok dodávateľa skutkovo zdôvodnený uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú však v konečnom dôsledku vyhodnotil súd ako neplatnú. 23. K možnosti právneho posúdenia nároku žalobcom v tom zmysle, že súd mu môže uplatnený nárok priznať z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom a nejde o zmenu žalobu, považuje súd ďalej za potrebné uviesť, že ak by tomu tak aj bolo, nie je možné žalobcovi uplatnený nárok priznať ani v takom prípade, a to z viacerých dôvodov. Žalovaný popieral, že od žalobcu elektrinu a plyn odoberal a bolo na žalobcovi, aby túto okolnosť preukázal. Žalobca túto skutočnosť však nepreukázal. Z výpovede svedkyne T.j nie je preukázané, že v čase, keď už so žalovaným nežila v spoločnej domácnosti, čo bolo asi od roku 2011, žalovaný plyn a elektrinu od žalobcu aj odoberal. Skutočnosť, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná ako odberné miesto, kam mal žalobca dodávať elektrinu a plyn, neznamená, že aj bol skutočným odberateľom týchto komodít od žalobcu v spornom období. Podľa žalobcu odberným miestom bola adresa N. XXX. V obci N. sú však evidované na listoch vlastníctva (LV č. XXX a LV č. XXXX) dva domy s týmto istým súpisným číslom. Z tohto dôvodu tak vzniká aj odôvodnená pochybnosť o dodávkach plynu a elektriny v konkrétnom množstve na konkrétnu adresu, keď z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na ktorej z týchto rovnakých adries v spornom období žalobca vôbec robil odpočet elektriny a plynu, ktorý odpočet bol podkladom fakturácie. Žalobca pritom v žalobe označil žalovaného adresou „N. XXX/XXX“, no z overenia totožnosti žalovaného na pojednávaní, ako aj podľa lustrácie v registri obyvateľov je zrejmé, že adresa bydliska žalovaného je iba Obec N. súpisné číslo XXX bez určenia orientačného čísla. Ak by sa súd mal stotožniť s tým, že uplatnený nárok stačí posúdiť právne ako nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, potom by musel žalobca preukázať aj ďalšie okolnosti, a to predovšetkým vecnú aktívnu legitimáciu, pretože poškodených môže byť v prípade neoprávneného odberu v zmysle citovaných zákonných ustanovení niekoľko (dodávateľ, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete a pod.). Žalobca by ďalej musel preukázať, že mu škoda vznikla a zároveň jej výšku, keďže pokiaľ ide o výšku, nezdôvodňoval ju a nevypočítaval ju typovými diagramami. V prípade posúdenia nároku ako nároku na náhradu škody sú všetky tieto okolnosti minimálne nepreukázané a sporné, a to najmä pokiaľ ide vznik škody žalobcovi a o jeho aktívnu legitimáciu. Pokiaľ ide o výšku škody, tak v prípade, že by žalobcovi aj vznikla a bol by aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie takéhoto nároku, tak v každom prípade zostane sporná jej výška, pretože v prípade neplatnosti zmluvy nemôže byť výškou škody suma, ktorá zodpovedá zmluvne dohodnutej cene dodanej elektriny a dodaného plynu. Zároveň škodou žalobcu nie sú ani paušálne poplatky, ktoré by vyplývali zo zmluvy, a ktoré tvoria žalovanú zmluvu a

rovnako otáznou a pre súd spornou zostáva aj výška zahrnutej DPH, pokiaľ táto mohla byť žalobcovi vrátená ako nadmerný odpočet. 24. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a na záver dodáva, že žalobca podľa názoru súdu nemôže úspešne argumentovať ani tým, že by na strane žalovaného mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, alebo žalobcovi vzniknúť škoda a zároveň mu mohlo byť upreté právo vlastniť majetok alebo právo na spravodlivý proces, pretože až počas konania vyšlo najavo, že zmluva je neplatná, o čom žalobca v čase podania žaloby nemal vedomosť, následne zmena žaloby mu nebola umožnená a podobne, pretože bol to žalobca (jeho právny predchodca), ktorý zmluvu pripravil a s konkrétnou osobou ju uzatváral. Pokiaľ to nebola osoba označeného žalovaného, bolo na žalobcovi, aby sa o tom presvedčil, aby si overil totožnosť osoby, s ktorou zmluvu uzatváral, aby si prípadne zabezpečil splnomocnenie od osoby, v mene ktorej zmluvu uzatvárala iná osoba. Žalobca konal neopatrne a tak, že tým porušil prevenčnú povinnosť, t. j. povinnosť predchádzať škodám a ak odôvodňuje svoj nárok tým, že je jeho škodou, tak minimálne škodou, za ktorú je žalobca spoluzodpovedný. Vyhlásenie toho, kto zmluvu podpisuje, že je oprávnený a splnomocnený ju podpísať v mene toho, v koho mene ju uzatvára, musí byť bez ďalšieho pre druhú zmluvnú stranu nepostačujúce a pokiaľ je postačujúce, tak táto druhá strana musí niesť spoluzodpovednosť za takéto svoje konanie alebo opomenutie. Je predsa nepredstaviteľné, aby došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy inou osobou v mene označenej zmluvnej strany iba na základe toho, že osoba podpisujúca zmluvu vyhlási, že tak môže urobiť. V tom prípade by nastal chaos v právnych vzťahoch a hocikto by mohol svojim konaním zaviazať hocikoho iného na plnenie určitých povinností, čo je v právnom štáte nepredstaviteľné. 25. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.