Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-156-2016.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/156/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8 proti žalovanému: L. Q., D..Č.. XXXXXX/XXXX, A. Q. D. Q. XX o zaplatenie sumy 590,21 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému s a n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 02.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 590,21 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 01.06.2014 až do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania. 1.2 V žalobe uviedol, že dňa 26.05.2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí povoleného debetného zostatku, na základe ktorej umožnil žalovanému čerpať peňažné prostriedky žalobcu prostredníctvom bežného účtu Ready Konto č. XXXXXXX/XXXX až do výšky limitu povoleného debetného zostatku v sume 780,06 Eur. Nakoľko však žalovaný nedodržiaval podmienky platné pre poskytovanie povoleného debetu, žalobca dňa 05.08.2013 povolený debet zrušil. Pre porušovanie povinnosti udržiavať na bežnom účte č. XXXXXXX/XXXX minimálny zostatok vypovedal žalobca žalovanému Zmluvu o Ready Konte zo dňa 20.11.2003, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.05.2014. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 590,21 Eur.
2. Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.08.2016, ktorý bol následne zrušený uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.12.2016 z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk.
3. Následne súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 druhá veta písm. b) Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 297 druhá veta písm. b) Civilného sporového poriadku, Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o Ready Konte zo dňa 20.11.2003, upomienkou zo dňa 17.02.2014, výpoveďou zmluvy zo dňa 04.03.2014, vyčíslením pohľadávky žalobcu ku dňu 17.05.2016 a Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 01.07.2003.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto: 7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.11.2003 Zmluvu o Ready Konte (ďalej len "Zmluva o konte"), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému konto č. 7126992/5200 na báze bežného účtu.
8.1 Žalobca v žalobe tvrdí, že so žalovaným uzavrel dňa 26.05.2008 Zmluvu o poskytnutí povoleného debetného zostatku (ďalej len "Zmluva o debete"), na základe ktorej mal žalovaný možnosť čerpať peňažné prostriedky žalobcu až do výšky 780,06 Eur, predstavujúcich limit povoleného debetu. Žalobca dňa 05.08.2013 zrušil povolený debet, pretože žalovaný nedodržiaval podmienky pre jeho poskytovanie. 8.2 Žalobca zároveň uviedol, že Zmluvu o debete nevie predložiť, nakoľko už touto zmluvou nedisponuje.
9. Z upomienky zo dňa 17.02.2014 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na bezodkladné uhradenie nepovoleného prečerpania vo výške 577,52 Eur, inak pristúpi ku výpovedi Zmluvy o konte.
10. Z výpovede zmluvy zo dňa 04.03.2014 súd zistil, že žalobca vypovedal Zmluvu o konte a súčasne vyzval žalovaného na okamžitú úhradu debetného zostatku vo výške 585,44 Eur.
11. Z vyčíslenia pohľadávky žalobcu ku dňu 17.05.2016 vyplýva, že ku uvedenému dňu predstavoval nárok žalobcu už sumu 590,21 Eur.
11.1 Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca v konaní síce predložil Zmluvu o konte, avšak nárok, ktorý si voči žalovanému uplatňuje vyplýva zo Zmluvy o debete, ktorú však žalobca nepredložil s uvedením, že ju ani nebude vedieť predložiť. 11.2 Ak žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný "nedodržiaval podmienky platné pre poskytovanie povoleného debetu", tak súd musí konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal, aké podmienky so žalovaným dojednal, a ktoré z nich žalovaný nedodržal, a preto uvedená skutočnosť ostala iba v rovine jeho tvrdenia, ktorého pravdivosť potvrdená nebola.
11.3 Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že v dôsledku absencie Zmluvy o debete, ktorá je svojim charakterom úverovou zmluvou, bolo súdu znemožnené preskúmať túto zmluvu z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa (t.j. či obsahuje všetky relevantné náležitosti alebo či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a pod.)
12.1 Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 12.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. 12.3 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
12.4 Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.
13. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť žalovaného nároku, a preto súd jeho žalobu zamietol v plnom rozsahu.
14. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému súd rozhodol z toho dôvodu, že žalovaný si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu žiadne trovy v jeho prospech nevyplývajú. Je však potrebné uviesť, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, by inak nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku patril.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Rimavskej Sobote. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.