Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX N., 2. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX N., 3. S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX N., všetci právne zastúpení Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. -305 zo dňa 28. júna 2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zdržania sa výkonu záložného práva s príslušenstvom dobrovoľnou dražbou a druhým výrokom nepriznal trovy konania žalovanému proti žalobcom.

2. Súd prvej inštancie rozhodol opätovne po tom, čo jeho rozhodnutie bolo dňa 14.07.2020 zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci zo dňa 18.02.2020 s tým, že ani právo spotrebiteľa na prípadnú stratu obydlia nemôže byť absolútne nedotknuteľné. Úlohou súdu prvej inštancie bolo vec opätovne prejednať, vyhodnotiť a rozhodnúť v zmysle právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR a rovnako preskúmať aj namietanú dobrovoľnú dražbu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že žalobcovia požadovali uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez časového obmedzenia a takto vymedzeným predmetom konania bol viazaný. Žalobcovia so žalovaným uzavreli dňa 12.11.2009 zmluvu o poskytnutí úveru „E.“ č. U XXXXX-XX na sumu 17.749,- Eur, pričom išlo o bezúčelový úver s tým, že časť A úveru vo výške 7.277,35 Eur bude prevedená na osobný účet klienta, čiastka B úveru vo výške 332,- Eur bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel a čiastka C úveru

- úhrada pohľadávky banky voči klientovi zo zmluvy č. XXXXX vo výške 10.222,65 Eur. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 12.11.2009 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX, pričom predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v

podiele X/X katastrálne územie N., adresa I. XXX, byt č. X, poschodie X., vchod číslo X v bytovom dome súpisné číslo XXX, stavba na parcele C KN č. XXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX. Žalobcovia úver riadne splácali až do doby, kým sa v roku 2013 nedostali do finančnej krízy, kde už splátky hradili podľa toho, koľko mohli. Z predmetného úveru uhradili doposiaľ sumu asi 7.500,- Eur. Žalobca v 2. rade vypovedal, že úver bol splácaný trvalým príkazom od roku 2008 alebo roku 2009 asi po 170,- Eur a išlo v poradí o druhý úver uzatvorený so žalovaným, pričom vedel, že bol zabezpečený nehnuteľnosťou. Uviedol, že ide o byt, v ktorom má trvalý pobyt spolu s manželkou a dvoma deťmi a že má aj iné dlhy v spoločnostiach, ktorých celkovú výšku odhaduje na 30.000,- Eur bez úrokov. Dlh u žalovaného odhadoval asi na 17.000,- Eur, na ktorý neplatil a ani momentálne nič neplatí. Z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 26.02.2012 zistil, že žalovaný oznámil začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že napriek jeho výzve nebol splatený poskytnutý úver. Z rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. zo dňa 02.05.2019 zistil, že pohľadávka žalovaného proti žalobcom je vo výške 7.994,65 Eur a súdom prvej inštancie bola právoplatne judikovaná dňa 16.04.2020, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Z podaní žalovaného vyplýva, že k realizácii záložného práva nedošlo z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Svidník č. k. -17 zo dňa 11.03.2014, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa jeho výkonu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. , , , , , , prvá veta, , , , , , , , zákona o dobrovoľných dražbách dospel k nasledovným záverom.

5. Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je zrejmé, že ide o typizované spotrebiteľské zmluvy. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalobcovia ju nemohli ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z toho dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. V predmetnej veci bol viazaný predmetom konania tak, ako ho vymedzili žalobcovia a aj právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a Najvyšším súdom SR, preto nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. Podstatný bol právny názor podľa ktorého aj keď strata obydlia predstavuje obrovský zásah do práv spotrebiteľa a spôsobuje pre neho veľmi nepriaznivú životnú situáciu, toto jeho právo nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Právna úprava dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie. Uložením povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva na neobmedzený čas sa neprimerane zasiahne do jeho práva v budúcnosti domáhať sa uspokojenia sa svojej pohľadávky zo zálohu. Konštatoval, že vzhľadom na neuskutočnenie dobrovoľnej dražby nemohol preskúmať dražobný proces a splnenie zákonných podmienok podľa zákona o dobrovoľnej dražbe. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávka žalovaného voči žalobcom, ktorá bola právoplatne judikovaná, predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku viac ako 4.000,- Eur. Otázkou primeranosti dražby s ohľadom na výšku pohľadávky sa vyporiadal zákonodarca v ustanovení § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách tak, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Naviac, v konaní tunajšieho súdu sp. zn. bol podrobený súdnej kontrole predmetný úverový vzťah z hľadiska ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ako aj a žaloba bola považovaná za dôvodnú v časti zaplatenia sumy 7.994,65 Eur. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody žalobu zamietol.

6. O trovách strán bolo rozhodnuté podľa , kedy dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol súd prvej inštancie jednak v povahe predmetnej veci. Išlo o spotrebiteľský spor súvisiaci so spotrebiteľkou zmluvou. Žalobcovia boli v pozícii spotrebiteľov a v predmetnom konaní uplatňovali predovšetkým ochranu svojho obydlia a predmetnú žalobu nebolo možné považovať za zjavne bezúspešnú. Nemôže byť pochýb o tom, že aj k predmetnej úverovej zmluve pristúpili z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie. Taktiež sociálne pomery žalobcov boli dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Pomery žalobcov tak, ako boli zistené, im neumožňujú hradiť trovy konania bez toho, aby nedošlo k podstatnému zhoršeniu ich sociálnej situácie. Nebolo sporné, že doposiaľ nemajú uhradenú ani judikovanú pohľadávku titulom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 02.05.2019. Na druhej strane, nepredpokladal, aby nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému malo negatívny dopad na jeho ekonomickú situáciu.

7. Proti výroku I. uvedeného rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Namietali nezrozumiteľnosť záverov Najvyššieho súdu SR spočívajúcich v úlohe vykonať prieskum dražobného procesu napriek skutočnosti, že doposiaľ nedošlo k žiadnej dražbe ich obydlia. Uvedené uznesenie preto nemožno považovať za presvedčivé a hodné názoru najvyššej súdnej inštancie, pričom je nevyhnutné, aby im bola poskytnutá adekvátna kvalita odpovede na argumenty už produkované vzhľadom na spotrebiteľský charakter veci. Podľa ich názoru súd prvej inštancie až priveľmi reštriktívne vykonal dokazovanie a súdny prieskum veci, a to len z dôvodu jeho viazanosti názorom súdu vyššej inštancie. Poukázali na názor uvedený v bode 43. odôvodnenia s ktorým by bolo možné súhlasiť len v prípade, kedy by vzhľadom na všetky okolnosti veci obstál z hľadiska dopadov na veriteľa, ale najmä dopadov na spotrebiteľa a tieto aspekty by mali byť zohľadňované v súdenej veci, avšak skúmané boli len v hrubých rysoch a len pri rozhodovaní o trovách konania. V tejto časti preto považujú rozsudok za nedostatočný a nepreskúmateľný. Ďalej poukázali na to, že nepomer výšky pohľadávky nemožno tolerovať aj pri zálohu, ktorým je nehnuteľnosť, teda vec vo vlastníctve záložcu, ktorá je spravidla omnoho hodnotnejšia, ako je hodnota pohľadávky, naviac v predmetnej veci ide o ich obydlie. Uviedli, že obdobný byt ako je ich je možné v súčasnosti zakúpiť za približne 50.000,- Eur - 55.000,- Eur, teda podľa ich názoru existuje medzi hodnotou pohľadávky a hodnotou zálohu jednoznačný nepomer a ak by súd prvej inštancie vykonal test proporcionality musel by dôjsť k záveru, že výkon záložného práva je neadekvátny a hrubo porušujúci základné ľudské právo na súkromie, ktoré zahŕňa aj právo na obydlie. Z uvedených dôvodov aj v tomto smere považovali rozsudok za nedostatočný a neúplný. Zdôraznili, že si uvedomujú výšku dlhu, tento chcú uhradiť, ale nemôžu žiť v neistote, že dôjde k dražbe ich obydlia kvôli tak malej sume, naviac keď judikovaná pohľadávka je vymožiteľná aj iným spôsobom. Podotkli, že pôvodne žalovaný trval na výkone záložného práva pre uspokojenie pohľadávky, ktorú si neskôr uplatnil v súdnom konaní, kde z požadovanej sumy 21.281,37 Eur boli zaviazaní na zaplatenie sumy 7.994,65 Eur a hoci zaplatili už takmer polovicu pohľadávky, žalovaný sa naďalej domnieva, že je jeho výkon záložného práva oprávnený. Ide však o zásadný nepomer, ktorý vznikol rozhodovacou činnosťou súdu, ktorý určil výšku dlhu, čo taktiež súd prvej inštancie nijako nehodnotil. Ak sa teda má žalovaný zdržať výkonu záložného práva, túto povinnosť možno od neho požadovať (bez definovania časového obmedzenia) vo vzťahu k stavu, ktorý existuje v čase rozhodnutia, preto nevzniká ani prekážka veci rozhodnutej, ak by sa posudzoval určitý skutkový stav v jednom konaní a neskôr iný skutkový stav v inom konaní. Navrhli rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že z odvolania žalobcov je zrejmé, že vadu rozsudku vidia v podstate v tom, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s ich pohľadom na prejednávanú vec. K písomnému vyhotoveniu rozsudku uviedol, že toto je ako celok zreteľné, jasné, porozumiteľné a prehľadne štruktúrované, pričom obsahuje opis prednesov a vyjadrení sporových strán spolu s nevyhnutnou a rozsahom prijateľnou citáciou príslušných právnych predpisov. Odvolanie žalobcov pramení v ich neochote akceptovať právny názor najvyšších súdnych autorít a v podstate v ňom opakujú svoj pohľad na vec a snažia sa v ňom nájsť údajné nedostatky, čo je podľa jeho názoru odsúdené na neúspech. Konštatoval, že žiadne porušenie práva na spravodlivý proces nenastalo. Záverom už len v krátkosti uviedol, že žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu záverov existujúcej ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít a z dôvodu, že pohľadávka žalovaného je právoplatne judikovaná rozsudkom, pričom dosiaľ nie je úplne uhradená. V ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich doterajších vyjadrení i svojho návrhu na rozhodnutie súdu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov tohto konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

9. Žalobcovia sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 09.06.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné.

11. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. ).

12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcami a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru, ako aj záložná zmluva sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcovia sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetné zmluvy túto charakteristiku spĺňajú. Súd prvej inštancie tak na predmetný prípad správne prednostne aplikoval spotrebiteľské právne normy.

13. Záložné právo je právny prostriedok slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky (a jej príslušenstva) záložného veriteľa s tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu, teda z predmetu záložného práva, za predpokladu, že záložca nesplní svoju pohľadávku riadne a včas. Jedným zo spôsobov, ktorým sa môže záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci (zálohu) s dražobníkom o dražbe, pričom táto sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorým dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom. Proces dobrovoľnej dražby sa riadi o dobrovoľných dražbách a doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v rozhodnom čase (ďalej len „“).

14. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia v priebehu konania nepopierali existenciu záložného práva žalovaného, ale namietali samotnú realizáciu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to s poukazom na už judikovanú výšku pohľadávky vo vzťahu k výške predmetu záložného práva, ktorý naviac tvorí ich obydlie. Žalobcovia nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného skúmania dôsledkov výkonu záložného práva najmä na nich ako spotrebiteľov, ako aj z dôvodu nevykonania testu proporcionality medzi pohľadávkou judikovanou a výškou (cenou) predmetu zálohu, k čomu odvolací súd uvádza následovné.

15. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že aj napriek tomu, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle právne záväzného názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR v predmetnom spore, nemožno dospieť k záveru o nedostatočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tomto smere. Odvolací súd má za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k náležitému zdôvodneniu zamietnutia žaloby, a to práve jednak s poukazom na nemožnosť chápania práva na obydlie spotrebiteľa ako práva absolútneho a jednak s poukazom na neprimeraný zásah do práva žalovaného ako veriteľa. Realizáciou záložného práva dochádza k stretu dvoch práv, a to práva žalobcov na obydlie a práva žalovaného domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky. V tomto smere možno síce prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že prípadná realizácia záložného práva vo vzťahu k ich obydliu predstavuje obrovský zásah do ich práv a vznik nepriaznivej životnej situácie, avšak na strane druhej uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia neprimeraným spôsobom a bez relevantného dôvodu zasahuje do jeho majetkových práv, a to v podobe faktického odňatia možnosti uspokojenia jeho zabezpečenej pohľadávky prostredníctvom realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalovanému by tak kedykoľvek v budúcnosti bola odňatá možnosť realizovať zmluvne dohodnuté a zákonom aprobované záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to bez ohľadu na vznik, existenciu a nesplácanie zabezpečenej pohľadávky, ako aj samotného záložného práva. Rovnaký právny názor o nemožnosti uložiť sporovej strane časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bol vyjadrený aj v skorších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 8 Cdo

147/2017 zo dňa 29.01.2019, sp. zn. zo dňa 26.08.2019 a odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v predmetnom spore nevzhliadol dôvod na odklon od uvedeného záväzného právneho názoru dovolacieho súdu.

16. Odvolací súd na tomto mieste podotýka, že zdržanie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na strane žalovaného by vo vzťahu k právu žalobcov na obydlie malo svoj význam vtedy, ak by toto obmedzenie trvalo len po určitý obmedzený čas, tým by bolo zachované jednak právo žalobcov na ich obydlie a jednak by nedošlo k faktickému odňatiu práva žalovaného na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky. Ako však správne už poukázal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení (bod 13. a bod 42. odôvodnenia) v predmetnej veci bol viazaný nielen predmetom konania, ale aj žalobným návrhom a keďže sa žalobcovia domáhali časovo neobmedzenej povinnosti zdrať sa výkonu záložného práva žalovaným, ich žalobe nebolo možné vyhovieť.

17. K žalobcami namietanému nevykonaniu testu proporcionality odvolací súd uvádza, že ani túto odvolaciu námietku nevyhodnotil ako dôvodnú, a to s poukazom už na súdom prvej inštancie spomínané ust. , ktoré všeobecne pojednáva o všetkých nehnuteľných veciach, ktoré nemožno dražiť, pričom jedinou podmienkou je výškový cenzus pohľadávky a nie aj účel využitia nehnuteľných vecí. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že argument žalobcov o nepomere medzi hodnotou pohľadávky a hodnotou zálohu je nedôvodný, pretože žalobcovia poukazovali na hodnotu obdobného bytu na trhu s nehnuteľnosťami za súčasnej situácie, kedy je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností za posledné dva až tri roky značne vzrástli, pričom záložná zmluva bola podpísaná ešte v roku 2009, kedy bola situácia na trhu s nehnuteľnosťami podstatne odlišná. Z uvedeného dôvodu nie je podstatné, aká je trhová hodnota bytu v súčasnosti, ale aká bola v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, t.j. v roku 2009, keďže táto mala slúžiť na zabezpečenie vtedajšej pohľadávky žalovaného, t.j. úveru vo výške 17.749,- Eur. Na základe uvedených skutočností odvolací súd nepovažuje takto žalobcami navrhovaný test proporcionality za relevantný.

18. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti preskúmať dražobný proces a splnenie zákonných podmienok Zákona o dobrovoľnej dražbe z dôvodu neuskutočnenia dražobného procesu. Ak sa v predmetnom prípade vôbec neuskutočnil dražobný proces, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, potom nemožno preskúmať neexistujúci proces dražby a splnenie zákonných podmienok jeho uskutočnenia. Uvedené skutočnosti tak objektívne odôvodňujú postup súdu prvej inštancie, ktorý nemohol postupovať v zmysle pokynov nadriadených súdov.

19. Záverom odvolací súd k namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v . Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v súdenom spore naplnené bolo. Odvolací súd preto túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa bližšie ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd ešte na margo veci dodáva, že žalobcovia mali dostatok času, aby sa snažili dlh voči žalovanému čo najskôr uhradiť, a zabrániť realizácii záložného práva a tým aj dražbe svojho bytu, čo

môžu učiniť až do vyrovnania svojho dlhu. Ak tvrdia, že ich dlh je vo výške cca 4.000.- eur, je to suma, ktorá môže byť uhradená za nie dlhu dobu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania, preto bol rozsudok postupom podľa a potvrdený.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však vidí dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému z rovnakých dôvodov, z pre ktoré neboli trovy konania pri znané ani súdom prvej inštancie. Žalobcovia sú v zlej sociálnej situácii, preto je spravodlivým, aby žalovanému, ktorému síce vznikol a priori nárok na náhradu trov konania ale ktorému nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná, lebo vzhľadom na jeho postavenie v spoločnosti ako dlhodobo pôsobiacu banku nepriznanie náhrady trov konania nebude mať také nepriaznivé dôsledky, by nastali u žalobcov, ak by týmto bolo uložené uhradiť mu trovy odvolacieho konania, keďže ich odvolanie nebolo dôvodné proti rozsudku, ktorým bola žaloba bola zamietnutá. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).