Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-91-2017.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Subarea
13Co/91/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, N. N., proti žalovanému: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/173/2016-25 zo dňa 10. 01. 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/173/2016-25 zo dňa 10. 01. 2017 v časti výrokov, ktorými súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti odmietol a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol, odmieta.
II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/173/2016-25 zo dňa 10. 01. 2017 vo zvyšnej časti potvrdzuje.
III. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia (žalobcovi) nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., obec T., okres N. N., evidovaným Okresným úradom N. N., katastrálnym odborom, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2 s parcelným číslom XX/ 1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2 s parcelným číslom XX/ 3, záhrady o výmere 135 m2 s parcelným číslom XX, záhrady o výmere 349 m2 s parcelným číslom XX/ 1, záhrady o výmere 30 m2 s parcelným číslom XX/ 3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 s parcelným číslom XX/ 4, rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele číslo XX/ X a rozost. stavba-prepar. na parcele číslo XX/ X pod B1 vo výlučnom vlastníctve žalobcu (prvý výrok). Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti odmietol (druhý výrok). Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol (tretí výrok). Žalobcovi uložil, aby v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia voči žalovanému 1/ podal na súd žalobu o určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom a Zmluvy o splátkovom úvere č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom (štvrtý výrok).
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a zastavenia výkonu dobrovoľnej dražby nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres N. N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, evidovaných Okresným úradom N. N., katastrálnym odborom. Navrhovateľ uviedol, že so žalovaným 1/ dňa 13. 01. 2005 uzavrel úverovú zmluvu č. 303422630 a dňa 11. 01. 2006 úverovú zmluvu č. 303737106, ktoré boli zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobca tvrdil, že v roku 2015 sa dostal do ťažkej životnej situácie, ktorá mu znemožnila úvery splácať. Nehnuteľnosť obýva s maloletými deťmi a chorou matkou, preto sa snažil nájsť východiská iné ako dobrovoľnú dražbu. So žalovaným 1/ sa snažil dohodnúť na splátkach. Žalovaný navrhol uhradiť dlžnú sumu v približnej výške 12 000 € v dvoch splátkach v priebehu jedného týždňa, čo bolo pre navrhovateľa neprijateľné. Nebol schopný na základe dohody uhrádzať ani splátky vo výške 1 000 € mesačne, snažil sa dohodnúť so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ mu však oznámil začatie výkonu záložného práva. Žalobca uviedol, že podľa neho sú úverové zmluvy založené na viacerých neprijateľných podmienkach, ktoré sú jednostranné a s jednoznačným prospechom pre žalovaného 1/, nedávajú žalobcovi možnosť ovplyvniť ich ani možnosť výberu, napr. ho zaväzujú rôznymi úrokovými sadzbami, ktoré žalovaný 1/ bez súhlasu žalobcu mení podľa svojho uváženia a potreby. Žalobca zdôraznil, že prostredníctvom neprimeraných úrokových sadzieb a pokút pre nedodržanie splátkového kalendára, dochádza k umelému navyšovaniu dlhu. Samotná dobrovoľná dražba je neprimeraným nátlakom veriteľa, ktorý sleduje len svoj prospech a je v rozpore s dobrými mravmi. Na výklad zmlúv o úvere ako spotrebiteľských zmlúv je potrebné aplikovať ustanovenie o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný 1/ sa v komunikácii so žalobcom a aj v zmluvách odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré nie sú súčasťou úverových zmlúv, žalovaný mu ich neposkytol ani na základe žiadosti zo dňa 14. 12. 2016. Návrh podal za účelom zachovania existujúceho faktického a právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, nakoľko existuje dôvodná obava, že prípadným výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného 2/ by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím. Na základe uvedeného žiadal, aby súd nariadil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej, zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov s nimi spojených a zároveň žiadal, aby súd žalovanému 1/ nariadil úpravu zmlúv v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa a umožnenie žalobcovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru.
3. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, podľa § 325 ods. 2 písm. d), § 327, § 329 ods. 1 a podľa § 330 ods. 1 CSP.
4. Okresný súd z výpisu z listu vlastníctva zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom ním uvádzaných nehnuteľností. Na nehnuteľnostiach viazne ťarcha spočívajúca v záložnom práve pre pohľadávku žalovaného 1/. Na liste vlastníctva je tiež zapísaná poznámka „Oznámenie záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, č. 0292/193739/2016 zo dňa 08. 08. 2016 o začatí výkonu záložného práva č. V 188/2005 a V 104/2006 formou dobrovoľnej dražby - čz 60/2016“.
5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 002/2005 a mandátna zmluva zo dňa 13. 01. 2005, ktorej predmetom sú vyššie uvedené nehnuteľnosti a tiež zmluva o splátkovom úvere č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam 3/2006 a mandátna zmluva zo dňa 11. 01. 2006.
6. V danom prípade navrhovateľ navrhol nariadiť žalovanému 1/ do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov s ním spojených. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že účelom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany žalovaného 1/ by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp.
s veľkými ťažkosťami, a to až kým súd na základe žaloby uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia nerozhodne o výške dlžnej sumy na základe zmlúv o úvere. Pokiaľ ide o výkon záložného práva zo strany žalovaného 1/, okresný súd považuje za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania do rozhodnutia vo veci samej. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je podľa názoru súdu primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému 1/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo naďalej existuje a dočasne pozastavený je len jeho výkon. Súd navyše konštatuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprináleží súdu posudzovať, do akej miery môže byť strana v konaní vo veci samej úspešná, pretože nariadenie neodkladného opatrenia má mať za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej, nebol zo strany žalovaného 1/ realizovaný eventuálny výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. V dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu a k uspokojeniu žalovaného 1/ aj v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluvách o úvere právny nárok, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Preto súd prvej inštancie považuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán v tejto časti za osvedčenú a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti za dôvodný.
7. Na základe uvedeného okresný súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému 1/ v časti o nariadenie zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam je možné vyhovieť. Okresný súd pre úplnosť poukázal na to, že aj keď žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie dočasne „do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej“. Súd túto formuláciu nepremietol do výroku rozhodnutia, a to s poukazom na ustanovenie § 336 a nasl. CSP. Uložené neodkladné opatrenie bude vzhľadom na zákonnú úpravu trvať v závislosti od procesnej situácie do jeho zrušenia v zmysle príslušných ustanovení.
8. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu - navrhovateľa neodkladného opatrenia na nariadene neodkladného opatrenia odmietol.
9. Vo vzťahu k žalovanému 2/ okresný súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na jeho strane.
10. V súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil okresný súd navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keďže mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením sa nedosiahne trvalá a úplná úprava pomerov medzi stranami. Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia podať na súde žalobu vo veci samej. V súlade s § 336 ods. 2 CSP vo výroku uviedol strany konania, že má žalobu navrhovateľ neodkladného opatrenia podať voči žalovanému 1/ ako veriteľovi. Čo sa týka predmetu konania, súd tento vymedzil všeobecným spôsobom, keď uložil podať žalobu o určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom a zmluvy o splátkovom úvere č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, nakoľko z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh nie je možné zistiť aktuálnu výšku dlžnej sumy z predmetných zmlúv o úvere.
11. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže úspech žalobcu voči žalovanému 1/ bol vyvážený jeho neúspechom, súd žalobcovi náhradu voči žalovanému 1/ nepriznal, vo vzťahu k žalovanému 2/ bol žalobca neúspešný, avšak žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ v súlade s § 362 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP). Žalovaný 1/ podal odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, navrhol, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho procesnými návrhmi t.j. postúpenie veci a zrušenie/ zmena napadnutého rozhodnutia, zároveň žiadal priznať vo vzťahu k navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.
13 Žalovaný 1/ uviedol, že súd rozhodoval bez zákonného dôvodu spôsobom ultra petitu, resp. rozhodnutie je v časti nevykonateľné. Súd je zásadne viazaný obsahom návrhu a návrhom rozhodnutia,
ktorý zo strany navrhovateľa bol jednoznačný. Bez akýchkoľvek pochybností sa jedná o návrh podaný podľa procesného predpisu, ktorý nie je platný, ani účinný, nie je možné domáhať sa nariadenia predbežného opatrenia. Návrh nie je návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a neobsahuje všetky povinné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s § 326 ods. 1, 2 CSP nemožno nahradiť obsahové náležitosti odkazom na označené dôkazy. V návrhu úplne absentuje žalobný návrh, nejedná sa o situáciu, kedy by sa jednalo o návrh bez „väzby“ na meritórne konanie. Žalobca v celom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoznačil konkrétne ustanovenie žiadnej zo zmlúv, ktoré nepovažuje za súladné s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Keďže sú tvrdenia navrhovateľa neurčité, nemôže byť preukázaná základná podmienka existencie osvedčenia pravdepodobnosti nároku. Navrhovateľ neosvedčil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom dôkazné bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd rozhodol ultra petit, keď navrhovateľ žiadal nariadiť neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej, žiadal, aby súd nariadil žalovanému 1/ úpravu zmlúv v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa a aby žalovaný 1/ umožnil žalobcovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru, teda navrhovateľ sa domáhal nariadenia opatrenia s časovým obmedzením do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej, domáhal sa úpravy zmlúv v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa a umožnenia navrhovateľovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru. Súd teda ignoroval navrhnutý predmet konania navrhovateľom neodkladného opatrenia a určil za predmet konania to čo vôbec nenavrhol. Petit uvedený navrhovateľom neodkladného opatrenia je neurčitý, pretože sa nedá určiť o ktoré nehnuteľnosti sa jedná, pričom nehnuteľnosti je potrebné špecifikovať nezameniteľne a určito, inak je návrh neurčitý a treba ho odmietnuť. Súd mal postupovať nezaujato a neutrálne a žiadnej zo strán nenadŕžať, súd však napriek tomu, že návrh neobsahoval nevyhnutné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie vydal.
14. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutie je v časti výroku IV. nedovolené a tak materiálne nevykonateľné. V tejto časti súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia voči žalovanému 1/ podal na súd žalobu o určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 a zmluvy č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006. Súd rozhodol ultra petit tak, že má navrhovateľ podať určovaciu žalobu o určenie právnej skutočnosti, čo nie je možné, nejde o určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti, t. j. určenie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva.
15. Žalovaný 1/ namietal, že dlžníkom z uvedených zmlúv je aj pani L. O., ktorá tiež neplní záväzky zo zmlúv, pričom táto bola v omeškaní so splácaním úverovej pohľadávky k 01. 07. 2016 vo výške spolu 80 905,37 €. Ak mu súd zakázal vykonať záložné právo, nejde len o výrok, resp. rozhodnutie ultra petit, ale jedná sa tiež o výrok nedovolený, materiálne nevykonateľný, keďže sa jedná o rozhodnutie znemožňujúce mu bez akéhokoľvek zákonného dôvodu výkon práv a oprávnení vyplývajúcich z existencie záložného práva zabezpečujúceho dlh voči p. L. O.. Nie je teda zrejmé, z akého dôvodu je veriteľovi upreté vykonať zákonné oprávnenie spočívajúce v oprávnení viesť výkon záložného práva na zabezpečenú pohľadávku, ktorou je okrem iného dlh L. O.. Výrok rozhodnutia nie je určitý, a je tiež materiálne nevykonateľný z tohto dôvodu, že nie je určiteľné výkonu, ktorého zo záložných práv sa má záložný veriteľ zdržať, pričom z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia použil singulár, t. j. žiadal o rozhodnutie vo vzťahu k jednému bližšie nešpecifikovanému záložnému právu.
16. V odvolaní žalovaný 1/ uviedol, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nie len že neosvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ani ich netvrdil, pričom zákon bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že alebo sú skutočnosti osvedčené a návrhu je vyhovené, alebo nie sú osvedčené, alebo je návrh nespôsobilý a vtedy súd návrh zamietne/odmietne. Samotný navrhovateľ uvádza, že dlh nespláca, pričom výkon záložného práva je závislý výlučne na skutočnosti, že zabezpečený dlh nie je splnený riadne a včas, a teda právna úprava vylučuje možnosť osvedčiť skutočnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Výška majetkového poškodenia žalovaného je k 01. 07. 2016 vo výške 80 905,37 €. Súd nemôže vychádzať iba z ničím neosvedčených tvrdení navrhovateľa. Musí byť rešpektované tiež právo toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Nemožno neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv medzi účastníkmi, musí byť rešpektovaný princíp proporcionality. Navrhovateľ v konaní ani len netvrdil ani neosvedčil svoju aktívnu legitimáciu v konaní, vlastníctvo zálohu ani potrebu dočasnej úpravy. Je jednoznačné, že existuje záväzok navrhovateľa neodkladného opatrenia, tento je zabezpečený záložným právom, pričom záložca je povinný strpieť
výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Podľa názoru odvolateľa nemôže súd (v podstate bezdôvodne) zakázať žalovanému realizáciu jeho zákonných opatrení. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Tu však existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, čo vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť.
17. V závere odvolania odvolateľ vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti prvoinštančného súdu, z dôvodu, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o spor z existencie práva, predmetom konania je zdržanie sa výkonu záložného práva (t.j. vec vyplývajúca z existencie práva, o ktorom rozhodol na to určený štátny orgán, nie spor zo zmluvy). Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi. Z dôvodu, že nerozhodol príslušný súd bolo porušené je právo na zákonného sudcu.
18. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa k odvolaniu nevyjadril.
19. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a odvolanie žalovaného 1/ v časti výrokov, ktorými súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti odmietol a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol odmietol v súlade s § 386 písm. c /, b/ z dôvodu, že v súlade s 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu prvej inštancie o odmietnutí podania len vo veci samej, a podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrokom, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietnutý nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného 1/. V ostatných výrokoch odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne.
20. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
22. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie v rozsahu viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania. Po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v odôvodnení rozsudku.
23. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva:
25. Odvolateľ vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti prvoinštančného súdu, z dôvodu, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, preto nerozhodol príslušný súd, čím bolo porušené právo žalovaného na zákonného sudcu.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
28. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
29. Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.
30. Odvolací súd po preštudovaní veci dospel k záveru, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa domáhal súdnej ochrany v súvislosti so zmluvami uzatvorenými so žalovaným, ktoré sú spotrebiteľské. Žalovaný 1/ pri uzatváraní úverových zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa; navrhovateľ neodkladného opatrenia konal ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetných zmlúv o úvere, ako aj zmlúv, ktorými bol zabezpečený záväzok vyplývajúci z úverových zmlúv, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa a predmetné zmluvy o úvere, a tiež zmluvy, ktorými bol zabezpečený záväzok zo zmlúv, t.j. záložné zmluvy posúdiť ako spotrebiteľské zmluvy. Miestna príslušnosť sa v danom prípade riadi ustanoveniami o miestnej príslušnosti danej na výber, podľa ktorých popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor (obdobne rozhodnutie NS SR 5 Cdo 146/2016). Príslušnosť v danej veci teda vyplýva z možnosti účastníka zvoliť si spomedzi dvoch miestne príslušných súdov (§ 13, § 19 CSP). Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal právo výberu medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom uvedeným v ustanovení § 19 pís. d/ CSP, ktoré právo aj využil. Rozhodnutím okresného súdu teda nedošlo k porušeniu práva žalovaného 1/ na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodná. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že charakter spotrebiteľskej zmluvy sa nemení jej vkladom do príslušného registra.
31. Nedôvodná je tiež námietka odvolateľa, že súd rozhodol ultra petit, keď navrhovateľ navrhol nariadiť „predbežné opatrenie“ podľa § 76 ods. 1 písm. f zák. č. 99/1963 Zb.. Podľa odvolateľa vôľa navrhovateľa bola jasne prejavená a na nariadenie predbežného opatrenia súd už nemá právomoc. Odvolací súd udáva, že Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť nárok, plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009), vzhľadom na uvedené súd nebol viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v návrhu.
32. Navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzil. Z návrhu v časti, ktorej súd návrhu vyhovel bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ dovoláva. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku. Ustanovenie § 132 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozhodnutia, ale iba to, aby z návrhu bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Stačí určiť a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, právo alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená. Tento záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 01. 09. 2005 sp. zn. 2Cdo 8/2005 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe vo zväzku 5, ročník 2005, pod publikačným číslom 56/2005. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že sa domáha zastavenia dražobného konania na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve nachádzajúcich sa v kat. úz. T., obec T., okres N. N., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom N. N., Správa katastra pre N. N.. Takto uvedenému údaju v návrhu zodpovedajú aj údaje na liste vlastníctva. Rovnako z predložených dokladov navrhovateľom - zmlúv o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam č. 3/2006 zo dňa 11. 01. 2006 a č. 002/2005 zo dňa 13. 01. 2005 pod V 188/2005 a V 104/66, jednoznačne vyplýva, že predmetom záložných zmlúv boli predmetné nehnuteľnosti. Zo skutočností označených žalobcom v návrhu vyplýva, ktorej nehnuteľnosti sa návrh týka. Z LV súd overil, že nehnuteľnosti sú založené v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., a že začal výkonu záložného práva č. V 188/2005 a V 104/2006 žalovaným 1/ formou dobrovoľnej dražby - č. z. 60/2016. V súlade s § 295 CSP súd môže vykonať pokiaľ ide o spory s ochranou slabšej strany a spotrebiteľské spory, aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Pokiaľ teda súd zaobstaral list vlastníctva, nemožno to považovať za nesprávny procesný postup (v súlade s § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou).
33. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ existuje právny vzťah, bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 002/2005 a mandátna zmluva zo dňa 13. 01. 2005, ktorej predmetom sú uvedené nehnuteľnosti a tiež zmluva o splátkovom úvere č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam 3/2006 a mandátna zmluva zo dňa 11. 01. 2006. V dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovaného 1/ aj v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluvách o úvere právny nárok a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Tak ako vyplýva z tvrdení žalobcu, pohľadávka, na ktorú sa vedie záložné právo je sporná a to z dôvodu, tak ako vyplýva z návrhu, že úverové zmluvy sú založené na viacerých neprijateľných podmienkach, napr. ho zaväzujú rôznymi úrokovými sadzbami, ktoré veriteľ mení podľa svojho uváženia a potreby bez toho, aby mu aspoň počas zmluvného vzťahu dal dostatočný priestor na vyjadrenie jeho nesúhlasu k zvýšeniu úrokovej sadzby pred ich zavedením a tiež prostredníctvom neprimeraných úrokových sadzieb ako aj pokút. Pre nedodržanie splátkového kalendára dochádza k umelému navyšovaniu dlhu, pričom navrhovateľ neodkladného opatrenia uviedol, že mu ani na vyžiadanie neboli predložené všeobecné podmienky. Osvedčenie týchto skutočnosti vyplýva aj z bodov IV Zmlúv, z ktorých vyplýva, že veriteľ je oprávnený jednostranne zmeniť typ a výšku úrokovej sadzby a dlžník s takouto zmenou súhlasí. A teda navrhovateľ osvedčil, že mu konaním žalovaného 1/ hrozí ujma, a že tomu bude zabránené neodkladným opatrením, tiež neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Pokiaľ ide o výkon záložného práva zo strany žalovaného 1/, súd považuje za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania do rozhodnutia vo veci samej. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému 1/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo naďalej existuje, len je dočasne pozastavený jeho výkon. Odvolací súd nespochybňuje právo žalovaného 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu v súlade so zákonom 527/2002 Z. z., avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď navrhovateľ osvedčil naliehavosť potreby úpravy z dôvodu, že výška pohľadávky je sporná na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd nepopiera, že podľa rozhodnutia SD EÚ C - 34/13 aj za existencie potenciálne nekalých podmienok môže záložný veriteľ dražbu realizovať, avšak v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd udáva, že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje akej ochrany sa môže žalobca domáhať v prípade, že pohľadávka, ktorú si uspokojuje záložní veriteľ je sporná a je uspokojovaná vo výške, ktorá vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok. V súlade s § 7 zák. č. 527/2002 Z. z. navrhovateľ dražby je len povinný písomne vyhlásiť, pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
34. Navrhovateľ neodkladného opatrenia neuviedol ako navrhuje rozhodnúť vo veci samej, uviedol len, že žiada nariadiť úpravu v zmysle platnej legislatívy a umožniť navrhovateľovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru. V časti, v ktorej navrhol navrhovateľ nariadiť žalovanému 1/ úpravu zmlúv v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa, aby žalovaný 1/ umožnil navrhovateľovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru a aby žalovanému 1/, okrem nariadenia zdržať sa výkonu záložného práva, nariadil súd aj zdržať sa úkonov s ním spojených, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, okresný súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za neurčitý, pretože
nariadené neodkladné opatrenie v tomto znení by nebolo jasné, konkrétne a zrozumiteľné a najmä vykonateľné, a preto návrh v uvedenej časti odmietol.
35. Z obsahu návrh okresný súd vyvodil správne, že nejde o neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej, a preto keď v súlade s § 336 CSP uložil okresný súd navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej nerozhodol ultra petit. Určovacím petitom sa má dosiahnuť ochrana práv navrhovateľa. Takýto petit je možný v súlade s § 137 CSP. V danom prípade ide o určovací petit, na ktorom musí byť právny záujem, t. j. keď žalobca má záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Tieto návrhy vychádzajú z doktríny preventívneho charakteru, v prípade keď právo je neisté alebo ohrozené a stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, čo je dané súdu, ktorý bude rozhodovať o veci samej. Odvolateľ uviedol, že výrok rozhodnutia nie je určitý, keďže nie je určiteľné z návrhu výkon, ktorého zo záložných práv sa má záložný veriteľ zdržať. Odvolací súd udáva, že z návrhu, tiež listu vlastníctva je zrejmé, že žalovaný 1/ začal výkon záložného práva, ktorého výkonu zdržania sa domáha navrhovateľ neodkladného opatrenia, a to na základe záložných zmlúv č. V 188/2005 a V 104/2006 formou dobrovoľnej dražby, pričom z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia sa domáha zastavenia výkonu dobrovoľnej dražby v súvislosti so záložnými právami k úverovým zmluvám č. 303422630 a 303737106, iné práva na základe, ktorých by žalovaný 1/ mohol viesť výkon záložného práva ani žalovaný 1/ netvrdí.
36. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že ide o výrok nedovolený, keďže sa jedná o rozhodnutie znemožňujúce bez akéhokoľvek zákonného dôvodu výkon jeho práv a oprávnení vyplývajúcich z existencie záložného práva zabezpečujúceho dlh voči p. L. O., ktorý bol k 01. 07. 2016 vo výške 80 905,37 €, pričom L. O. stranou v konaní nie je. Odvolací súd udáva, že v obidvoch úverových zmluvách, v súvislosti s ktorými začal žalovaný 1/ realizovať záložné právo boli ako dlžníci - navrhovateľ neodkladného opatrenia a O. L.. Ide o spoludlžníkov, o spoločný záväzok, pričom predmetom zálohu bola nehnuteľnosť vo vlastníctve len navrhovateľa neodkladného opatrenia. Keďže ide o spoločný záväzok v súlade s § 511 Občianskeho zákonníka, nie je vylúčené, že aj čo len jeden z dlžníkov má možnosť sa brániť.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody, uvádzané žalovaným. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku prvom, treťom ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania vzhľadom na viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania ako vecne správne potvrdil,.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Navrhovateľ neodkladného opatrenia bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalovanému 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia však žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).