Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/415/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu F., zastúpeného Z. proti žalovanému F., toho času bytom L., o zaplatenie 1.398,83 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 6C/4/2016 zo dňa 22. júna 2016, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 537,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1.398,83 Eur od 28.01.2013 do 20.07.2015 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,70 % p.a. zo sumy 537,65 Eur od 21.07.2015 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 6C/4/2016 zo dňa 22.06.2016 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Dôvodil tým, že nárok žalobcu je premlčaný. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany sporu (žalobca a žalovaný) uzatvorili dňa 18.07.2012 zmluvu o pôžičke, ktorou bola žalovanému poskytnutá pôžičku v sume 1.000 Eur. Zmluvou boli dojednané celkové náklady spotrebiteľa vo výške 787,40 Eur, celková suma pôžičky 1.787,40 Eur, výška splátky s poistením 51,09 Eur, ročná úroková sadzba 52 %, RPMN 52 %, konečná splatnosť júl 2015, počet mesačných splátok 36 a priemerná hodnota RPMN 46,52 %. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil splátku len za mesiac september 2012. Predžalobnou upomienkou z 19.01.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo s poukazom na nesplácanie úveru. S poukazom na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 497 Obchodného zákonníka mal preukázané, že bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov pre rozpor s § 9 ods. 2 písm. j), k) a § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalovaný obdržal pôžičku 1.000 Eur a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, po zohľadnení, že žalovaný uhradil 51,09 Eur, bol by povinný žalobcovi zaplatiť sumu 948,91 Eur. Súd z úradnej moci prihliadol na premlčanie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Uviedol, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 19.01.2013, nakoľko podľa prehľadu splátok a úhrad bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou od 20.10.2012 . Veriteľ musel pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. splátkou splatnou v októbri 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre

ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula 20.10.2012. Pokiaľ bola žaloba uplatnená na súde dňa 11.01.2016, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí zákonnej premlčacej doby. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že pri posúdení bezúročnosti úveru vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 948,91 Eur, ktorá suma zodpovedá rozdielu medzi sumou poskytnutou žalovanému (1.000 Eur) a sumou zaplatenou žalovaným (51,09 Eur). Tvrdil, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nakoľko zmluvné strany úverovej zmluvy si nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre prípad neplnenia úverových splátok podľa § 565 OZ. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 20.07.2015, t. j. splatnosťou poslednej 36. dohodnutej úverovej splátky a jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa ich splatnosti. Pri bezúročnosti úveru v sume 1.000 Eur a začatí konania dňa 11.01.20106 žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 31 mesačných nepremlčaných a nezaplatených splátok, celkom nárok na zaplatenie sumy 861,18 Eur, čo predstavuje 31 mesačných úverových splátok po 27,78 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 861,18 Eur od 21.01.2013 do zaplatenia. S prihliadnutím na tieto tvrdenia vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 537,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1.398,83 Eur od 28.01.2013 do 20.07.2015, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,70 % p.a. zo sumy 537,65 Eur od 21.07.2015 do zaplatenia. Žiadal, aby odvolací súd priznal žalobcovi požadované plnenie. Na podporu svojej argumentácie uviedol, že z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka o premlčaní priamo odkazuje na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Uviedol, že podľa názoru súdu prvej inštancie by premlčacia doba predbehla beh premlčacej doby splátok nasledujúcich po splátke, pre ktorú bola predčasná splatnosť vyhlásená pri dodržaní 3- mesačného obmedzenia podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V odvolacom konaní žalobca navrhol zmenu strany sporu, ktorému návrhu odvolací súd uznesením zo dňa 09.02.2017 vyhovel a pripustil, aby do konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti U. vstúpila spoločnosť F..

5. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním, alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Žalovaný má aj v štádiu odvolacieho konania zhodne ako v konaní v prvej inštancii právo zabrániť pripusteniu späťvzatia žaloby a následnému zastaveniu konania, ak so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. V danom prípade žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, preto odvolací súd v zmysle ust. § 370 ods. 1, 2, 3 čiastočné späťvzatie žaloby pripustil a súčasne zrušil v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 .

10. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorý okrem iného zrušil Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd rozhodol vo veci odvolania žalobcu podľa príslušných ustanovení CSP.

11. V danom spore sa pôvodný žalobca (U.) ako právny nástupca spoločnosti R. domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.398,83 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 28.01.2013 do zaplatenia. Vychádzal z uzavretej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 18.07.2012, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi celkovú sumu pôžičky 1.787,40 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru. S ohľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, veriteľ vyzval žalovaného predžalobnou upomienkou zo dňa 19.01.2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy.

12. V priebehu prvoinštančného konania bolo konanie v časti o zaplatenie 198,50 Eur v dôsledku späťvzatia zastavené (uznesenie zo dňa 19.04.2016).

13. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol. Postupoval v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 19.01.2013, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.10.2012. Zastával tak názor, že 3-ročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, čo v danom prípade bolo dňa 20.10.2012, a pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 11.01.2016, je zrejmé, že žalobu podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľ nemá právo ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až potom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, v danej veci splatnej v októbri 2012.

14. Žalobca v podanom odvolaní namieta právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a zastáva názor, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nakoľko zmluvné strany úverovej zmluvy si nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre prípad neplnenia úverových splátok podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 20.07.2015, t. j. splatnosťou poslednej 36. dohodnutej úverovej splátky a jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa ich splatnosti.

15. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.

20. Veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku. Rovnako má právo, pri porušovaní povinnosti, spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie predčasne dospel k záveru, že žalobca (jeho právny predchodca) vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu po neuhradení splátky z októbra 2012 s následkom práva na úhradu všetkých dávok. Nezaoberal sa totiž, či právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky bolo zmluvnými stranami dohodnuté, či takéto právo veriteľovi vyplynulo zo zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, alebo zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o pôžičke. Totiž len v prípade, ak veriteľ má právo vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka oznámiť dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, potom premlčacia doba celého dlhu začína v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, tak ako správne uvádza vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto predčasne považoval právny úkon žalobcu zo dňa 19.01.2013, označený ako predžalobná upomienka, za vyhlásenie predčasnej splatnosti celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. 21. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi, či vyhlásenie predčasnej splatnosti celej pohľadávky bolo v súlade so zákonom, a teda, či bolo platné. Až po vyhodnotení týchto skutočností sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku s prihliadnutím na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď ex offo súd je povinný preskúmať, či nie je pohľadávka žalobcu premlčaná.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .