Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-162-2009.pdf
PDF · 98.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/162/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: C.. M. D., bytom X. B. Č..XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Bauer s.r.o., so sídlom v Košiciach, Dénešova 19 proti žalovaným: 1. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, 2. Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody č.6, o zaplatenie 5 295,10 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žalovanému v 1.rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalovaný v 2.rade má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa zmeneným žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a žalovaného v 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 5 295,10 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 295,10 eur od 30.10.2009 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia alebo, aby súd zaviazal žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5 295,10 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 295,10 eur od 30.10.2009 až do zaplatenia titulom náhrady za zriadenie a užívanie vecného bremena a taktiež, aby žalovaní v 1. a 2. rade mu spoločne a nerozdielne zaplatili všetky trovy konania.
2. Žalovaný v 1.rade žiadal žalobný návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie a zároveň vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
3. Žalovaný v 2.rade nesúhlasil so žalobným návrhom, taktiež namietal nedostatok pasívnej legitimácie a tiež vzniesol námietku premlčania nároku na uplatňovanie si vydania bezdôvodného obohatenia.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, vyjadrením zástupcov žalovaných v 1. a 2.rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 13D 661/2007 zo dňa 5.12.2007, právoplatného dňa 16.1.2008 sa žalobca stal vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v kat.úz. B., parc.č. 2376/20-orná pôda, zapísaného na LV č.XXXX vo výmere 7203 m2.
6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobu podal dôvodne, pretože je toho názoru, že jeho nehnuteľnosti, a to pozemky nachádzajúce sa na parc.č.2376/20, zapísané na LV č.XXXX, kat.úz. B. vo vymedzenej výmere boli užívané žalovanými v 1. a 2.rade bez právneho dôvodu. Žalobca sa domáha svojho nároku z toho podstatného dôvodu, že nejasná právna úprava, ako aj reálne vzájomné skutkové a právne rozpory a nejasnosti na posudzovanú problematiku medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, ktoré sa plne prejavili v konaní, nemôžu byť podľa jeho názoru a v zmysle zachovania jeho práva na spravodlivý proces, ako aj v zmysle jeho práva vlastniť majetok na jeho ujmu, ak žalovaným v 1.rade aj žalovaným v 2.rade je vždy jeden a ten istý štát (Slovenská republika) a súčasne tento štát obaja žalovaní reprezentujú a spravujú jeho majetok. Podľa žalobcu je irelevantné a nemôže byť na jeho ujmu či štát príma na úkor žalobcu neoprávnene plnenie bez právneho dôvodu a platenia protihodnoty žalobcovi priamo ako žalovaný v 2.rade, či ako štátom zriadená právnická osoba ako žalovaný v 1.rade. Poukázal na to, že je zrejmé a zostáva skutočnosťou, že Slovenská republika, a to žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade spoločne a nerozdielne bez právneho dôvodu v období od 2.11.2007 do 2.11.2009 užívala pozemky žalobcu, a to bez toho, aby mu poskytla akúkoľvek protihodnotu za ich užívanie. Žalobca trvá na tom, že má zákonný nárok na peňažnú náhradu v zmysle znaleckého posudku č. 035/2009 zodpovedajúcu majetkovému prospechu žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade získaného bezplatným užívaním predmetných pozemkov bez právneho dôvodu. Čo sa týka tvrdenia žalovaných v 1. a 2.rade, že k pozemkom im vzniklo vecné bremeno, poukázal na zák. č.164/1996 Z.z. o dráhach, ktorý platil v čase podania žaloby. Tento zákon inštitút zákonného vecného bremena vôbec právne neupravoval a nepoznal, a preto argumentácia žalovaných v tomto smere je bezpredmetná, pretože ani jednému zo žalovaných v čase podania žaloby vecné bremeno k pozemkom nemohlo vzniknúť. Žalobca dôrazne tvrdí, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ak tvrdia, že im vzniklo zákonné vecné bremeno a akýkoľvek žalobcov nárok na vydanie náhrady za jeho zriadenie by mal byť už premlčaný (správne prekludovaný). Navyše, ak by aj existoval, je nimi prezentovaný výkon práva premlčania v hrubom rozpore s dobrými mravmi a základnými ľudskými právami a právami žalobcu. Poukázal na to, že ani v čase podania žaloby dňa 2.11.2009 ani v čase podania rozšírenia žaloby dňa 31.8.2010 ani jeden zo žalovaných nemal na pozemkoch žalobcu nikdy zapísané vecné bremeno v katastri nehnuteľnosti.
7. Žalovaný v 1.rade uviedol, že so žalobcom dňa 30.10.2012 uzavrel kúpnu zmluvu č.RP X-XXX XXX- XXXX/XXXX, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľného majetku žalobcu (časť pozemku reg. KN-E parc.č.2376/20 vo výmere 7 203 m2 - orná pôda, zapísaný na LV č.XXXX pod B-1, kat.úz. B.) do vlastníctva Slovenskej republiky - správy žalovaného v 1.rade. Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 30 272,97 eur a bola žalobcovi vyplatená dňa 17.1.2013. Ďalej uviedol, že trvá na tom, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, pretože je správcom majetku štátu v zmysle zák.č.258/1993 Z.z. a ako taký prevádzkuje verejnú železničnú sieť vo vlastníctve Slovenskej republiky v zmysle zák.č. 513/2009 Z.z.. Na tento účel uzatvára každoročne zmluvu o prevádzkovaní dráh. Na parc.č. 2376/20, ktorá patrila žalobcovi, je železničná dráha spravovaná podľa zák.č. 513/2009, a to konkrétne prijímacia budova a pozemok slúžiaci ako prístupová cesta k nástupištiam a prístupová časť k prijímacej budove tvoriace v zmysle zák.č. 258/1993 o železniciam SR železničnú dopravnú cestu. V zmysle prílohy zák.č. 258/1993 Z.z. železničnú dopravnú cestu tvoria pozemky, na ktorých sú umiestnené súčasti železničnej dopravnej cesty uvedené v písm. b-i/ uvedenej prílohy. Vlastníkom dráhy nie sú Železnice SR, ale SR zastúpená Ministerstvom dopravy SR, ktorý každoročne so žalovaným v 1.rade ako prevádzkovateľom dráhy uzatvára zmluvu o prevádzkovaní dráh. Uvedená zmluva ako jej zákon neumožňujú žalovaného v 1.rade zaťažovať nehnuteľný majetok štátu nájomnými vzťahmi a nakladať s nimi mimo Zákona o dráhach. Žalovaný v 1.rade predmetný pozemok neužíva, ale na ňom prevádzkuje železničnú trať. Predmetom vyššie uvedenej zmluvy je úprava podmienok na prevádzkovanie celoštátnych a regionálnych dráh, úprava práv a povinnosti zmluvných strán pri plnení účelu zmluvy a zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia prevádzkovateľa dráhy - ŽSR Bratislava v oblasti výkonov uvedených v prílohe č.1 tejto zmluvy. Stavba v zmysle Občianskeho zákonníka nie je súčasťou pozemku a môže byť vo vlastníctve aj iného subjektu než vlastníka pozemku. V tomto prípade vlastníkom dráhy a stavieb k nej prislúchajúcich je Slovenská republika. Táto ako vlastník dráh a stavieb prislúchajúcich k zabezpečeniu jej prevádzky užíva pozemok žalobcu. Žalovaný v 1.rade však len prevádzkuje dráhy na základe zmluvy o prevádzkovaní dráh uzatvorenej medzi ním a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom dopravy, stavby a regionálneho rozvoja SR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade disponuje len právnym titulom na prevádzkovanie dráh, nemôže ísť na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, pričom je právne irelevantné, či je táto zmluva
odplatná alebo bezodplatná. Žalovaný v 1.rade popiera, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane získanému od žalobcu užívaním pozemkov žalobcu, na ktorých sa stavby vlastníka
- Slovenskej republiky nachádzajú. Žalovaný v 1.rade je v hmotno-právnom vzťahu len s vlastníkom dráhy a stavieb prislúchajúcich k zabezpečeniu jej prevádzky, pričom zo svojej činnosti nevykazuje zisk, nakoľko má vopred schválený rozpočet, ktorý musí byť vyrovnaný. Zároveň žalovaný v 1.rade uviedol, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu z dôvodu, že žalovaný v 1.rade mal s matkou žalobcu uzavretú zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (zmluva zo dňa 8.8.2002), avšak 30.6.2003 uplynula lehota na predloženie návrhu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného v 1.rade. K tejto skutočnosti však nedošlo, avšak matka žalobcu si svoj nárok súdnou cestou neuplatnila. Preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný ako v objektívnej, tak aj v subjektívnej premlčacej lehote.
8. Ďalej žalovaný v 1.rade uviedol, že vecné bremeno mu vzniklo zo zák.č. 513/2009 Z.z. o dráhach a je potrebné rešpektovať ust. zák.č. 513/2009, kde zákonné vecné bremeno v prospech Železníc SR vzniká zo zákona, teda momentom prijatia tohto zákona. Poukázal zároveň na to, že žalobca zmenou žalobného petitu si uplatňuje odškodnenie za vecné bremeno v čase už po odkúpení pozemku, za čo mu už bola dňa 17.1.2013 zo strany žalovaného v 1.rade vyplatená kúpna cena vo výške 30 272,97 eur ako jednorázová finančná náhrada. Z toho dôvodu nie je možné poukázať žalobcovi dve finančné plnenia za tú istú vec, t.j. kúpnu cenu, ako aj náhradu za zákonné vecné bremeno vzniknuté v zmysle zák.č. 513/2009 Z.z..
9. Žalovaný v 2.rade uviedol, že taktiež nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, že je síce faktickým vlastníkom dráh, ale všetky aktivity súvisiace s prevádzkovaním dráhy, dopravy na dráhe, s majetkovým vysporiadaním vykonáva žalovaný v 1.rade vo vlastnom mene pre svoje potreby. Toto potvrdzuje aj uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, ak teda žalovaný v 1.rade ako správca majetku štátu uzatvoril v rámci výkonu svojich činnosti za účelom vyporiadania majetku štátu kúpnu zmluvu so žalobcom, tak v podstate fakticky potvrdil, že je vecne legitimovaným subjektom v tomto prípade. Ďalej žalovaný v 2.rade poukázal na ust. § 4 ods. 4 zák.č. 513/2009 Z.z. a na ust. § 11 zák.č. 513/2009 Z.z.. Zároveň uviedol, že žalobcovi bola dňa 17.1.2013 vyplatená kúpna cena vo výške 30 272,97 eur na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorou sa trvalo vysporiadali vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade k predmetnej nehnuteľnosti.
10. Žalovaný v 2.rade vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý sám uviedol, že rokovania medzi žalovanými a jeho právnymi predchodcami začali ešte v roku 1997 a predložil súdu aj žiadosť jeho matky Heleny D. zo dňa XX.X.XXXX, ktorou žiadala o majetko-právne usporiadanie pozemkov zabratých pri stavbe tzv. napojenie VSŽ na trate ČSD v kat.úz. B. pri Košiciach. Keďže žalobca sa 5.12.2007 stal právnym nástupcom svojich rodičov, to znamená, že došlo k zmene osoby na strane veriteľa, avšak neuplatnenie si svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia právnymi predchodcami žalobcu v 3-ročnej objektívnej lehote na súde nemôže byť na ťarchu žalovaného v 2.rade.
11. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
14. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
15. Podľa § 28 ods. 1, 2 zák.č. 513/2009 Z.z., vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie dráhy. Ak vlastník dráhy nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy inou osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy. Kto môže prevádzkovať dráhu je zakotvené v § 29 ods. 1 a 5 tohto zákona. V § 30 ods. 1 sú zakotvené povinnosti prevádzkovateľa dráhy pod písm. a/ - l/, medzi ktorými nie je povinnosť (oprávnenie) prevádzkovateľa dráhy uzatvárať zmluvy s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú dráhy a už vôbec nie vo svojom mene. Niet pochýb o tom, že Železnice SR majú povinnosť vyhotovovať plán vyporiadania nevysporiadaného vlastníctva nehnuteľnosti užívaných Železnicami a ktorá ich povinnosť vyplýva z § 6 ods. 1 písm. c/ a i/ Zákona o železniciach SR (zák.č. 258/1993 Z.z.), ale ani z tejto ich povinnosti nie je možné vyvodiť tú skutočnosť, že žalovaný v 1.rade je povinný (oprávnený) uzatvárať nájomné zmluvy vo vlastnom mene. Na základe uvedeného súd zhrňuje, že SR ako vlastník dráh bez právneho dôvodu užívala pozemky žalobcu bez toho, aby mu poskytla akúkoľvek protihodnotu a žalovaný v 1.rade je len subjektom, ktorého vlastník dráh poveril na základe zmluvy o prevádzke dráh len prevádzkovaním dráh. Žalovaný v 1.rade je v hmotno-právnom (záväzkovo-zmluvnom) vzťahu len s vlastníkom dráhy. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v súdenej veci je preto žalovaný v 2.rade. Žalovaný v 2.rade sa bezdôvodne obohacoval tým, že užíval bez náhrady časť pozemku žalobcu, na ktorom sú dráhy vo vlastníctve žalovaného v 2.rade.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca sa na základe osvedčenia o dedičstve stal vlastníkom pozemku parc.č. 2376/20, zapísaného na LV č.1568 vo výmere 7203 m2, kat.úz. B. dňa 16.1.2008 a bol ním až do 30.10.2012, kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, pričom predmetom kúpnej zmluvy bola vyššie opísaná nehnuteľnosť. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 4.12.2012 a dňa 17.1.2013 bola žalobcovi vyplatená kúpna cena žalovaným v 1.rade. Uvedené skutočnosti medzi stranami konania neboli sporné.
17. V priebehu konania žalovaní v 1. aj 2.rade vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z ust. § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, súd musel na túto námietku prihliadať a v prípade posúdenia dôvodnosti námietky nemohol premlčané právo žalobcovi priznať.
18. V zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa žalobcovi premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Z výpovede žalobcu bolo zistené, že rokovania ohľadom užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu prebiehali medzi právnymi predchodcami žalobcu od roku 1997, to znamená, že už v tomto období prejavil právny predchodca žalobcu (matka žalobcu) záujem urovnať pomery ohľadom užívania nehnuteľnosti patriacich do jeho vlastníctva, nakoľko vedel, že zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Žalobca sa stal vlastníkom predmetného pozemku dňa 16.1.2008, a teda došlo k zmene osoby na strane veriteľa, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Keďže právny predchodca žalobcu si neuplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v 3-ročnej objektívnej lehote na súde, súd nemohol priznať nárok za obdobie 2 rokov predchádzajúcich k podaniu žaloby, a preto žalobu v časti žalovaného bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania tohto nároku zamietol, a to aj s poukazom na § 111 Občianskeho zákonníka.
19. Podľa § 4 ods. 4 zák.č. 513/2009 Z.z., vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčasti dráhy a vykonanie činnosti podľa ods. 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa ods. 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti podá
prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorázovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.
20. Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 513/2009 Z.z., na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčasti alebo stavby v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno.
21. Žalobca si uplatnil náhradu za vecné bremeno dňa 14.12.2016 (za účinnosti zák.č.513/20096 Z.z.), teda potom, keď už predmetný pozemok bol na základe kúpnej zmluvy odpredaný žalovanému v 1.rade (kúpna zmluva zo dňa 30.10.2012 a vklad do katastra nehnuteľnosti povolený dňa 4.12.2012) a taktiež mu bola aj vyplatená dňa 17.1.2013 kúpna cena vo výške 30 272,97 eur. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v 1.rade, že zákonné vecné bremeno v prospech Železníc SR vzniká zo zákona a keďže žalobca si svoj nárok uplatnil až po odpredaji predmetného pozemku, nie je možné priznať žalobcovi dve finančné plnenia za tú istú nehnuteľnosť, t.j. kúpnu cenu, ako aj náhradu za zákonné vecné bremeno. Preto aj tento nárok žalobcu súd zamietol.
22. Čo sa týka námietky žalobcu, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a základnými ľudskými právami a právami žalobcu, k tomu súd uvádza:
23. Ust. § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch.
24. Dobrými mravmi rozumie ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.
25. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmysle a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.
26. Konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka, by však nebolo možné uvažovať z okolnosti a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (uzn. Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2004 sp.zn. 25Cdo/2648/2003).
27. Všeobecne možno bezpochyby dôvodiť, že v konaní účastníkom konania opodstatnene vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých mravov je zákonným inštitútom a prispieva k istote v
právnych vzťahoch. Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolnosti a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (uzn. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 265/2009).
28. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaných nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na vyššie uvedenú zásadu. Pre dôvodne a zákonne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných súdom v zmysle ust. § 100 ods.1 veta tretia Občianskeho zákonníka je nepriznateľný. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.
29. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.
30. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 251 CSP tak, že priznal žalovanému v 2.rade, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania vo výške 100 % zo sumy trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O vyčíslení konkrétnej výšky náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.