Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: Č. K. U., G..Y.., Z.: XX XXX XXX, Ž.X. XX, U., proti žalovanému: H. J., Q.. XX.XX.XXXX, H. XX, H., D. S., zastúpenému advokátkou H.. Z. Z., J. XX, U., o zaplatenie 2.298,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -280, zo dňa 4.6.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni (K. U. Y., G..Y.., Z.: XX XXX XXX, Š. X, U.) 2.298,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% p.a. zo sumy 2.298,94 eura od 5.8.2014 do zaplatenia; pôvodnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom náhrady škody sa pôvodná žalobkyňa domáhala na tom skutkovom základe, že žalovaný ako jej zamestnanec v rozpore s pracovným predpisom vykonal po telefonickom nahlásení odcudzenia platobnej karty jej blokáciu iba v jej internom systéme Profile a blokáciu nenahlásil spoločnosti A. D. Y., Y..N..K.. V dôsledku uvedeného bolo ďalej možné vykonávať transakcie prostredníctvom platobnej karty a takto boli realizované neoprávnené transakcie v celkovej výške 2.298,94 eura. Pre nesprávny postup žalovaného pôvodná žalobkyňa uznala reklamáciu klientky za oprávnenú a uhradila jej škodu v uvedenej výške.

3. Žalovaný v konaní namietol, že nebol oboznámený s interným predpisom, ktorý by stanovoval povinnosť vykonať blokáciu karty v systéme A. D. Y., Y..N..K.. Taktiež namietol vybavenie reklamácie pôvodnou žalobkyňou bez zistenia, či bolo podané oznámenie o trestnom čine, a bez toho, že by sama takéto oznámenie podala. Poukázal na to, ku škode došlo minimálne spoluzavinením klientky a neodôvodnením reklamácie zo strany banky.

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný ako zamestnanec pôvodnej žalobkyne bol už pri uzavretí pracovnej zmluvy dňa 1.7.2010 oboznámený s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú. Taktiež mal preukázané, že v dňoch 26.7.2010 - 30.7.2010 žalovaný absolvoval adaptačné školenie určené pre novoprijatých zamestnancov. Na uvedenom adaptačnom školení bol žalovaný oboznámený s pracovným predpisom č. XX/XXXX - X „J. platobné X.“, podľa ktorého bodu 14.3 odsek 201 blokáciu platobnej karty bolo potrebné vykonať jednak v systéme Profile (interný systém banky) a jednak

nahlásením požiadavky spoločnosti A. D. Y., Y..N..K.. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na výpoveď svedkyne P. J., ktorá mala v pracovnej náplni aj školenie pracovníkov týkajúce sa platobných kariet. Táto uviedla, že adaptačné školenie zamestnancov prebiehalo v školiacom stredisku v R., trvalo týždeň a týkalo sa viacerých oblastí; na záver školenia si účastníci formou testu overili získané znalosti; išlo aj o praktickú časť, účastníci sa prihlásili do systému a v tomto systéme aj pracovali.

5. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 24.3.2012 klientka žalobkyne T. X. telefonicky nahlásila odcudzenie platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX na pobočke v R. O. O.; zároveň požiadala o zablokovanie platobnej karty. Uvedenú požiadavku vybavoval žalovaný, ktorý však vykonal blokáciu platobnej karty iba v systéme Profile a nenahlásil jej blokáciu spoločnosti A. D. Y., Y..N..K..; nevykonanie blokácie predmetnej platobnej karty v spoločnosti A. D. Y., Y..N..K.. mal súd prvej inštancie preukázané potvrdením spoločnosti Y. Y. Y..N..K., zo dňa 2.4.2019. V dôsledku uvedeného boli prostredníctvom platobnej karty realizované neoprávnené transakcie v celkovej výške 2.298,94 eura. Z dôvodu nesprávneho postupu žalovaného pôvodná žalobkyňa uznala reklamáciu klientky za oprávnenú a uhradila jej škodu v uvedenej výške.

6. Podľa súdu prvej inštancie teda žalovaný nepostupoval v súlade s pracovným predpisom, čím porušil svoje pracovné povinnosti, v dôsledku čoho pôvodnej žalobkyni vznikla škoda vo výške klientke uhradených finančných prostriedkov 2.298,94 eura. Nakoľko pôvodná žalobkyňa preukázala vznik a výšku škody, porušenie povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody a zavinenie žalovaného, súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného s poukazom na a a , na náhradu vzniknutej škody s prísl.

7. Súd prvej inštancie neprihliadol na obranu žalovaného, že pôvodná žalobkyňa vybavila reklamáciu bez toho, aby zisťovala, či bolo podané oznámenie o trestnom čine, bez toho, že by podala oznámenie o trestnom čine, že ku škode došlo minimálne spoluzavinením klientky a neodôvodnením reklamácie zo strany banky z dôvodu, že tieto skutočnosti mal z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu za irelevantné.

8. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle v spojení s ; nakoľko si plne úspešná pôvodná žalobkyňa náhradu trov konania neuplatnila, lebo jej žiadne nevznikli, pôvodnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v a a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

10. Namietol absenciu kauzálneho nexusu, v rámci ktorého jeden jav (príčina) priamo vyvoláva druhý jav (následok), teda absenciu vzťahu medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody. Po tvrdenom porušení povinnosti (ktoré tiež namietol) bolo na pôvodnej žalobkyni, aby v konaní preukázala príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku len skonštatoval, že neprihliadol na obranu žalovaného (že banka vybavila reklamáciu nad rámec svojich vlastných interných predpisov), lebo z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za škodu je to irelevantné. Kauzálny nexus je pritom esenciálnou náležitosťou vzniku zodpovednosti za škodu a ak sa s námietkou strany ohľadom neexistencie príčinnej súvislosti súd prvej inštancie vysporiada len tak, že ju označí za irelevantnú, bez ďalšieho vysvetlenia alebo bližšej úvahy prečo tomu tak je, nemožno takéto rozhodnutie považovať za preskúmateľné, zákonné a v súlade s požiadavkami podľa . Záver o existencii príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody teda súd prvej inštancie nezdôvodnil.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že počas celého konania upozorňoval, že banka pri vybavovaní reklamácie poškodenej konala nad rámec svojich predpisov, keď z výpisu údajných neoprávnených transakcií je zrejmé, že na ich uskutočnenie bol zadaný PIN. Konkrétne poukázal na Všeobecné obchodné podmienky vedenia konta pôvodnej žalobkyne (čl. V. body 20, 38, 50, 51, 65 a 68). Žalovaný uviedol, že ak napriek uvedenému pôvodná žalobkyňa klientke v reklamačnom konaní vrátila sumu, konala nad rámec svojich vlastných záväzných predpisov a v rozpore s nimi - čím dobrovoľne vyšla v ústrety klientke tam, kde na plnenie inak nebol právny nárok. Išlo teda o plnenie zo strany banky na báze dobrovoľnosti. Dôvodom vzniku škody - jej bezprostrednou príčinou bolo svojvoľné vyhovenie reklamácie bankou

tam, kde na takéto vyhovenie neexistoval právny dôvod. Podľa žalovaného pôvodná žalobkyňa na plnenie voči svojej klientke v reklamačnom konaní povinná nebola z dôvodu, že táto nepredložila všetky požadované listiny. Ak by pôvodná žalobkyňa reklamáciu neuznala (na čo mala oporu aj v samotných záväzných predpisoch banky), nebola by jej vznikla škoda. V zmysle vlastnej všeobecnej prevenčnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, bolo povinnosťou banky nevyhovieť reklamácii tam, kde na jej vyhovenie nebol nárok, čím by banka predišla bezprostrednému vzniku škody, a to bez ohľadu na to, či došlo zo strany žalovaného k porušeniu jeho pracovných povinností alebo nie. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či postup pôvodnej žalobkyne pri vybavovaní reklamácie bol alebo nebol v súlade s jej vlastnými všeobecnými obchodnými podmienkami a či uvedený záver má alebo nemá vplyv na existenciu príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody.

12. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bola nesprávnosť skutkových zistení majúca za následok nesprávne posúdenie tvrdeného porušenia povinnosti. Uviedol, že nemožno požadovať splnenie povinnosti a sankcionovať jej nesplnenie tam, kde nie je preukázané, že mu bola takáto povinnosť daná. Doplnené dokazovanie (výsluchom svedkyne J.) prinieslo len ozrejmenie postupov platných po jej nástupe do pracovného pomeru u pôvodnej žalobkyne; neodstránilo však zásadný rozpor a pochybnosť o tom, že v dňoch, keď sa žalovaný zúčastnil vstupného školenia u pôvodnej žalobkyne ako nový zamestnanec, malo školenie len všeobecnú povahu - čo je preukázané pozvánkou na adaptačné školenie i prezenčnou listinou s podpisom žalovaného, kde je téma „adaptačné školenie“ a obsahom školenia zoznámenie sa s bankovým produktmi. Dôkaz o tom, čo bol presný obsah školenia, jeho zameranie a skutočnosť, či bol postup pri blokácii kariet obsahom školenia alebo akým spôsobom bol následne počas pracovného pomeru žalovaný ako zamestnanec oboznámený s postupom blokácie kariet, absentuje. Svedkyňa nebola prítomná na uvedenom adaptačnom školení a vypovedala len o skutočnostiach, ktoré jej boli známe z jej následnej praxe u pôvodnej žalobkyne, preto nemôže hodnoverne potvrdiť alebo spochybniť niečo, čoho nebola svedkom, nakoľko v tom čase u pôvodnej žalobkyne nepracovala. Žalovaný zároveň poukázal i na zjavnú nedôveryhodnosť výpovede spôsobenú zamestnaneckým pomerom k pôvodnej žalobkyni; podľa žalovaného nemožno očakávať, že svedkyňa bude tvrdiť, že jej zamestnávateľ (pôvodná žalobkyňa) porušoval pracovnoprávne predpisy čo do oboznamovania a riadneho zaškoľovania zamestnancov na interné postupy - za ktorých dodržiavanie svedkyňa nakoniec sama u pôvodnej žalobkyne zodpovedá.

13. Pôvodná žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že škoda jej vznikla z dôvodu nekorektného zablokovania odcudzenej platobnej karty klienta žalovaným, v dôsledku čoho bolo umožnené kartou vykonať neoprávnené operácie, na základe čoho musela vrátiť klientovi sumu neoprávnene vykonaných platobných transakcií vo výške 2.298,94 eura. Pochybenie žalovaného mala v tom, že napriek jasne definovaným postupom pri blokácii platobnej karty, uvedeným v interných predpisoch, žalovaný zablokoval platobnú kartu iba v internom systéme banky bez toho, aby informáciu o potrebe blokácie platobnej karty okamžite postúpil aj na A. D. Y., Y..N..K.. Pre znemožnenie nakladania s prostriedkami na karte, ktorej stratu alebo odcudzenie klient nahlási, nestačí len jej blokácia v internom systéme banky, ale zablokovanie musí vykonať vo svojom systéme aj A. D. Y., Y..N..K.. ako spoločnosť, sprostredkujúca nonstop kontakt banky s jej autorizačným centrom pre platobné karty v J.. Ak sa blokácia karty bez meškania nenahlási faxom na A. D. Y., Y..N..K.., informácia o blokácii karty bude tejto spoločnosti doručená až nasledujúci pracovný deň. V dôsledku takéhoto posunu v doručení informácie o potrebe blokácie karty, sa v uvedenom časovom úseku (od nahlásenia straty platobnej karty do jej skutočnej blokácie v autorizačnom centre) s platobnou kartou môžu vykonávať platobné operácie. Práve okamžité nenahlásenie potreby blokácie karty vo A. D. Y., Y..N..K.. žalovaným spôsobilo, že bolo umožnené s ňou ďalej nakladať aj po jej zablokovaní v banke.

14. Pôvodná žalobkyňa zrekapitulovala, že držiteľka karty nahlásila jej stratu dňa 24.3.2012 o 12.15 hod. telefonicky na pobočke v K. R.. Telefonát vybavoval žalovaný a kartu zablokoval v internom systéme banky. Celková suma, ktorá bola vykonaná platobnou kartou v čase od nahlásenia straty a žiadosti o zablokovanie, bola 2.398,94 eura. Po uplatnení spoluúčasti klientky 100 eur jej pôvodná žalobkyňa vrátila 2.298,94 eura. Uhradením tejto sumy jej vznikla škoda, ktorá bola zapríčinená nesprávnym postupom zamestnanca.

15. Mala za to, že blokáciou karty v internom systéme banky žalovaný preukázal vedomosť o pracovnom predpise Medzinárodné platobné karty PP 03/2012 v1, pretože čiastočne postupoval v jeho zmysle

s tým, že zjavne z nedbanlivosti nevykonal aj ohlásenie potreby blokácie do A. D. Y., Y..N..K.. Poukázala na to, že samotný žalovaný v mailovom vyjadrení ku vzniknutej škode uviedol, že do A. D. (asi) dal volajúcej kontakt, ale vyslovene tam blokáciu karty nenahlasoval. Spochybňovanie výpovede svedkyne Mydlárovej mala žalobkyňa za účelové; táto vypovedala o postupoch banky, ktoré prevzala po predchádzajúcich kolegyniach a ktoré boli ohľadom blokácií ukradnutých kariet v banke v sledovanom čase stále rovnaké. Vzhľadom na technickú náročnosť bankového systému nie je podľa pôvodnej žalobkyne mysliteľné, aby žalovaný bez znalosti systému a postupov, ako kartu zablokovať, mohol vykonať blokáciu karty v internom systéme banky. Tieto postupy sa mohol dozvedieť len na školení, na ktorom sa zúčastnil a kde bolo bez zmeny školené to, že po zablokovaní karty je následne nutné túto skutočnosť nahlásiť do A. D. Y., Y..N..K..

16. Nakoľko pôvodná žalobkyňa počas odvolacieho konania zanikla, odvolací súd uznesením č.k. -314, zo dňa 9.5.2022, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne - Č. K. U., G..Y..

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie na pojednávaní podľa a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

18. Ako odvolací súd uviedol v predmetnom spore už v uznesení č.k. -206, zo dňa 27.10.2017, dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak sa teda zamestnávateľ ako žalobca domáha náhrady škody, ktorú mal spôsobiť zamestnanec ako žalovaný zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, je jeho povinnosťou označiť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle . Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu sa pritom vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený jeden predpoklad z uvedených, zamestnanec za škodu podľa uvedeného ustanovenia zákona nezodpovedá.

19. Pôvodná žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný ako jej zamestnanec v rozpore s pracovným predpisom PP 03/2012 nezaslal faxovú požiadavku o zablokovanie platobnej karty do A. D. Y. Y..N..K.. (vykonal jej blokáciu iba v internom systéme Profile), z dôvodu čoho naďalej bolo možné vykonávať transakcie prostredníctvom platobnej karty, v dôsledku čoho boli realizované prostredníctvom platobnej karty neoprávnené transakcie. Pre nesprávny postup žalovaného pôvodná žalobkyňa uznala reklamáciu klientky za oprávnenú a uhradila klientke sumu 2.298,94 eura. Podľa pôvodnej žalobkyne bolo nepochybné, že žalovaný nepostupoval v súlade s pracovným predpisom, čím porušil svoje pracovné povinnosti, v dôsledku čoho pôvodnej žalobkyni vznikla škoda vo výške klientke uhradených finančných prostriedkov 2.298,94 eura.

20. Žalovaný od začiatku konania namietal, že nebol oboznámený so žiadnym interným predpisom pôvodnej žalobkyne, ktorý by stanovoval jeho povinnosť vykonať blokáciu karty v systéme A. D. Y., Y..N..K.. Bolo potom na pôvodnej žalobkyni, aby označila a predložila dôkazy na preukázanie tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, t.j. na preukázanie existencie označeného pracovného predpisu, na riadne oboznámenie žalovaného s týmto pracovným predpisom (keď v zmysle povinnosť zamestnanca dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na vykonávanú prácu, nemajúce všeobecne záväzný charakter, je podmienená riadnym oboznámením zamestnanca s týmito predpismi) a na porušenie označeného pracovného predpisu žalovaným.

21. Podľa pracovného predpisu žalobkyne PP 03/2012 (Medzinárodné platobné karty pôvodnej žalobkyne), zverejneného dňa 3.1.2012 a účinného odo dňa 5.1.2012, ak klient platobnú kartu stratí

alebo mu je odcudzená, má povinnosť okamžite platobnú kartu blokovať; momentom jej blokácie nie je zodpovedný za prípadné transakcie realizované platobnou kartou (14.1.191). Zablokovanie platobnej karty bolo nutné vykonať vo viacerých systémoch; v záujme bezpečnosti klienta požiadavku klienta o blokáciu platobnej karty musí zamestnanec žalobkyne ihneď nahlásiť do AC banky, a to zaslaním faxovej požiadavky o zablokovanie platobnej karty do A. D. na tlačive Žiadosť o zablokovanie platobnej karty A. D., ihneď, ako sa o požiadavke dozvedel; zamestnanec pobočky následne každú blokáciu platobnej karty natypuje do Profile do DDPK - Databázy držiteľov platobných kariet (14.1.195). V prípade telefonického nahlásenia blokácie pobočke banky bolo stanovené o.i. platobnú kartu zablokovať v DDPK a vyplniť tlačivo A. D. Žiadosť o zablokovanie platobnej karty a následne ho odfaxovať a založiť potvrdenie z faxu k odfaxovanému tlačivu do platnej dokumentácie (14.3.201).

22. Pôvodná žalobkyňa tvrdila, že žalovaný bol s predmetným pracovným predpisom riadne oboznámený na adaptačnom školení, ktorého sa zúčastnil ako nový zamestnanec v júli 2010. Súd prvej inštancie v poradí prvom rozsudku mal uvedené tvrdenie za preukázané. Odvolací súd však v uznesení č.k. -206, zo dňa 27.10.2017, uviedol, že súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil skutočnosť, že na preukázanie oboznámenia žalovaného s pracovným predpisom č. 03/2012 (zverejneného dňa 3.1.2012 a účinného dňom 5.1.2012) pôvodná žalobkyňa založila pozvánku na adaptačné školenie v termíne 26.7.2010 - 30.7.2010 aj s prezenčnými listinami; s pracovným poriadkom zverejneným dňa 3.1.2012 však nemohol byť žalovaný oboznámený na školení v roku 2010. Napriek uvedenému poukazu odvolacieho súdu súd prvej inštancie v napadnutom (v poradí druhom) rozsudku opätovne a v rozpore s elementárnou logikou mal za preukázané, že na adaptačnom školení v júli 2010 bol žalovaný oboznámený s pracovným predpisom č. 03/2012, ktorý bol zverejnený dňa 3.1.2012.

23. Pozvánkou na adaptačné školenie v termíne 26.7.2010 - 30.7.2010 a založenými prezenčnými listinami za uvedené dni nebolo preukázané riadne oboznámenie sa žalovaného v priebehu školenia s akýmkoľvek konkrétnym pracovným poriadkom. Na pozvánke na adaptačné školenie bola totiž napr. v rámci školenej témy dňa 28.7.2010 uvedená PK - založenie, zrušenie, zmeny, administrácia a v rámci popisu pre všetky dni - prax a práca v systémoch, komplexné trénovanie postupov a práce hlavne v Profile a Greene a orientácia vo všetkých systémoch potrebných pri práci s produktmi, avšak program podľa pozvánky sa nestotožňoval s programom podľa prezenčnej listiny, keď dňa 28.7.2010 prebehlo podľa prezenčnej listiny doobeda adaptačné školenie s programom pasívne produkty a poobede s programom hotovosť. Názov školených tém v jednotlivé dni bol uvedený veľmi všeobecne; popis obsahu adaptačného školenia na prezenčných listinách bol taktiež veľmi všeobecný. Nakoniec však ani samotný názov školenej témy a jej popis v pozvánke na adaptačné školenie bez ďalšieho nepreukazujú skutočnosť, že skutočný priebeh daného školenia bol v súlade s pozvánkou a že účastníci školenia boli školení na akýkoľvek konkrétny pracovný poriadok (zameraný napr. na blokáciu platobných kariet). Taktiež ani z prezenčných listín školení konaných v dňoch 8.7.2010 a 15.7.2010 nevyplýva, že by bol žalovaný školený na pracovný poriadok zameraný na blokáciu platobných kariet (účinný v danom čase).

24. Odvolací súd v uznesení č.k. -206, zo dňa 27.10.2017 vo vzťahu k prípadnému porušeniu povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi zo strany žalovaného poukázal na stručnú výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 7.10.2014, keď k tomuto uviedol, že celú vec chápe ako chybu v informačnom systéme a že ak bola platobná karta zablokovaná v jednom systéme, malo by to postačovať. V e-mailovej korešpondencii zo dňa 5.6.2012 adresovanej J.. J. žalovaný na otázky, či „Bolo to hlásené do A. D.? Je o tom nejaký záznam?“ uviedol, že „do A. D. som im tuším dával číslo“. Odvolací súd poukázal v tejto súvislosti na vnútorný rozpor medzi tvrdeniami žalovaného ohľadom skutočnosti, že nebol oboznámený s pracovným poriadkom týkajúcim sa blokácie platobných kariet a tým, že podľa neho je postačujúce zablokovanie v jednom systéme na jednej strane a jeho e-mailovou odpoveďou, podľa ktorej „do A. D. som im tuším dával číslo“ na strane druhej. Ak totiž žalovaný poznal spoločnosť A. D. Y., Y..N..K.. a číslo do nej, nebolo z vykonaného dokazovania zrejmé, na akom základe sa o tejto spoločnosti dozvedel a prečo „tuším“ dával do nej číslo klientke pôvodnej žalobkyne. Rovnako nebolo z vykonaného dokazovania zrejmé, či, kedy a akým spôsobom žalovaný blokoval inú platobnú kartu v prípade telefonického nahlásenia blokácie počas trvania pracovného pomeru u pôvodnej žalobkyne. Prípadná blokácia inej platobnej karty v prípade telefonického nahlásenia blokácie aj v spoločnosti A. D. Y., Y..N..K.. (zaslaním faxovej požiadavky o zablokovanie platobnej karty) by totiž nepriamo preukazovala vedomosť žalovaného o spôsobe blokácie a postupe pri nej. Rovnako nebolo z vykonaného dokazovania zrejmé, kde a akým spôsobom bol oboznámený s potrebou blokácie

platobnej karty v internom systéme Profile; nakoľko v konaní bola nesporná blokácia platobnej karty v tomto systéme žalovaným, musel byť žalovaný o tomto postupe pri blokácii platobnej karty oboznámený.

25. Pôvodná žalobkyňa v ďalšom konaní na preukázanie, že žalovaný absolvoval školenie na blokáciu platobnej karty, založila pracovný predpis Medzinárodné platobné karty PP 39/2010 (zverejnený 30.12.2010, dátum účinnosti 1.1.2011), program adaptačného školenia platobné karty zo dňa 26.2.2010 a prezentáciu adaptačného školenia platobné karty zo dňa 30.9.2008. Je však zrejmé, že žalovaný sa nemohol zúčastniť (a založené listiny to ani nepreukazujú) adaptačných školení dňa 30.9.2008 či dňa 26.2.2010; v tom čase nebol zamestnancom pôvodnej žalobkyne. Rovnako samotné znenie predpisu PP 39/2010 nepreukazuje riadne oboznámenie žalovaného s týmto predpisom (aj keď ku dňu nahlásenia odcudzenia platobnej karty a jej blokácie bol účinný predpis PP 03/2012). Okrem týchto listín pôvodná žalobkyňa navrhla výsluch svedkyne P. J.. Súd prvej inštancie síce poukázal na výpoveď uvedenej svedkyne, opomenul sa však (rovnako ako pri závere o oboznámení žalovaného s PP 03/2012 na adaptačnom školení v júli 2010) zaoberať časovými súvislosťami. Pokiaľ sa totiž svedkyňa stala zamestnancom pôvodnej žalobkyne dňa 1.4.2011 a ako sama uviedla, žalovaného nepoznala a neškolila ho, nemožno jej výpoveďou zameranou na vlastné adaptačné školenie či na ňou vedené adaptačné školenia mať za preukázané riadne oboznámenie sa žalovaného s akýmkoľvek pracovným predpisom.

26. Ak teda pôvodná žalobkyňa neoznačila a nepredložila iné dôkazy na preukázanie riadneho oboznámenia žalovaného s PP 03/2012, vykonaným dokazovaním takéto oboznámenie preukázané nebolo. Samotná vedomosť žalovaného o spoločnosti A. D. Y., Y..N..K.., jeho prípadná vedomosť o čísle uvedenej spoločnosti a ani vedomosť o potrebe blokácie platobnej karty v internom systéme Profile totiž bez ďalšieho nepreukazujú riadne oboznámenie žalovaného s PP 03/2012 a teda s potrebou zaslania faxovej požiadavky o zablokovanie platobnej karty do A. D. Y. Y..N..K.. Nebol preto správny záver súdu prvej inštancie o preukázaní porušenia povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, keď povinnosť žalovaného ako zamestnanca dodržiavať PP 03/2012 bola podmienená jeho riadnym oboznámením s týmto predpisom. Pri nepreukázaní porušenia povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi ako základného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle , je aj pri nespornosti vzniku a výšky škody na strane pôvodnej žalobkyne nadbytočné zaoberať sa príčinnou súvislosťou medzi (nepreukázaným) porušením povinností žalovaného a vznikom škody a odvolacou námietkou žalovaného v tomto smere.

27. Odvolací súd tak po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností namietaných žalovaným v odvolaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania uvedeného základného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle .

28. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s a tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal v spore plný úspech.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).