Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-216-2016.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/216/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci navrhovateľa - manželky: U. D., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom H. ulica XXX/XX., J., zast. Mgr. Michal Šaling, advokát, Konventná 9, Bratislava, proti manželovi: A. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom E. XXX, E., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom D.: F., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky U. D., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a manžela A. D., nar. XX.XX.XXXX., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu A., matrika K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Maloletá F. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletý H. D., nar. XX.XX.XXXX. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti otca.
Zastupovať maloletých a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Matka U. D., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej F. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého H. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám otca.
Styk matky s maloletými sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.06.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. Najprv žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Neskôr na pojednávaní, vzhľadom k tomu, že sa odsťahovala do J., žiadala, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otcovi, s tým, že bude zaviazaná platiť výživné po 100,- eur mesačne na každé dieťa.
2. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvárané po dvojročnej známosti z lásky. Následne bola navrhovateľka 11 rokov na materskej dovolenke. Manžel veľa pracoval a chodil domov z práce neskoro. Rodina žila veľmi skromne a počas svojho fungovania nikdy nemala vlastné bývanie, žili v jednom dome so starými rodičmi a následne so svokrou. Pre potreby 7 člennej rodiny mali 2 izby a kuchyňu. 17 rokov spoločného života bol zo strany navrhovateľky plný pokory a obáv,
bol to čas neustáleho hľadania ciest ako zlepšiť rodinnú situáciu. Dôvodom nespokojnosti navrhovateľky bola príliš veľká záťaž na jej pleciach a narastajúci rozpor vo videní sveta a morálky. V posledných 7 rokoch sa manželia rozchádzali v otázkach viery, manžel neustále presadzoval a bigotne presadzuje katolícku morálku a s tým súvisiaci spôsob života. Navrhovateľka svoj profesionálny život pracovala v oblasti inovácií v školstve. Problémy začali v roku 2009, keď 2 z detí začali navštevovať alternatívnu školu a navrhovateľka začala študovať waldorfskú pedagogiku, ktorá je katolíckou cirkvou označovaná za neprijateľnú. Prišlo aj zamilovanie do iného muža. Podala vtedy aj žiadosť o rozvod, ktorú po 2 rokoch stiahla v snahe zachovať celistvosť rodiny. Urobila tak kvôli deťom, avšak už sa nepodarilo zladiť rodinný život. Navrhovateľka bola neustále obviňovaná, odsudzovaná a potieraná svätou vodou, neustále tlačená, manipulovaná až do chorej miery pobádaná, aby sa už vymanila z moci zlých duchov. Viedlo to k rastúcej averzii a k druhému definitívnemu odchodu v januári 2015. Vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že nedokážu spolu komunikovať. Od januára 2015 nežijú spolu intímne. Manžel počas celého kritického obdobia, ktoré trvá 7 rokov, vytváral pred deťmi a rodinnými priateľmi o navrhovateľke obraz zlej matky, ktorá je pod vplyvom zlého ducha a treba jej pomôcť. Na pojednávaní doplnila, že žije toho času s priateľom, že spoločný život s manželom už nie je možný a ak by naďalej zotrvala v tomto vzťahu viedlo by to k jej úplnému vyčerpaniu.
3. Na pojednávaní konanom dňa 13.04.2017 navrhovateľka zmenila petit ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a to tak, že žiadala, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti otcovi. Došlo k podstatnej zmene od podania návrhu na rozvod, nakoľko sa navrhovateľka rozhodla odsťahovať do J.. Uviedla, že v záujme maloletých detí je, aby ostali v prostredí ktoré im je známe a to aj s ohľadom k tomu, že študujú v L.. Maloleté deti toho času bývajú s otcom v E.. Ďalej uviedla, že do februára 2017 pracovala v OZ E., od marca je nezamestnaná. V J. sa snaží otvoriť materskú školu. Maloleté deti sú zdravé, výdavky majú zodpovedajúce ich veku . Matúš navštevuje strednú hotelovú akadémiu H. v L. a F. je v poslednom ročníku ZŠ H. C. v L. a je prijatá na strednú školu umeleckého výtvarníctva v L.. Uviedla, že v jej možnostiach a schopnostiach je platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa. Momentálny príjem má z brigád. Má snahu otvoriť Materskú školu v J., avšak momentálne s tým má výdavky.
4. Otec uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí nakoľko v tom nevidí zmysel. Jednak mali aj cirkevný sobáš a má za to, že k rozluke takéhoto zväzku by mal zasadať iný súd. Manželka si v podstate žije svoj život, má už štvrtého partnera. My sa môžeme k tomu len prizerať. Najmladší syn sa pýta, prečo to mama ide urobiť. Ani on tomu nerozumie, či potrebuje k tomu nejaké papiere, keď chce priezvisko si môže zmeniť aj teraz. Uviedol, že si prechádzal náročným obdobím s manželkou keď striedala partnerov nevplývalo to dobre ani na deti. Pri dôvernom rozhovore so synom Krištofom, mu tento povedal, že ako to môže mama robiť a dcéra sa vyjadrila, že nikdy nepôjde v šľapajach matky. Ani netušili, že v škôlke kde robila, mala zamestnaného milenca. I napriek tomu ju má v srdci stále rád, niekedy nedoceňoval jej schopnosti ako matky a vie si naďalej predstaviť s ňou žiť. Potvrdil, že vyše roka nežijú v spoločnej domácnosti. Ďalej uviedol, že v prípade ak by súd pristúpil k rozvodu, súhlasí so zverením detí do jeho osobnej starostlivosti aj s navrhnutou výškou výživného. Pracuje ako grafik na živnosť, v priemere je jeho mesačný príjem 1.000,- eur.
5. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhujú súdu rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v intenciách návrhu matky.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dokladmi a to: sobášny list, rodné listy detí, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme navrhovateľky za rok 2015, 2016 a 2017, čestné prehlásenie navrhovateľky zo dňa 09.06.2016.
7. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že manželia už vyše roka spolu nežijú. Manželka žije s novým priateľom. Manželka nevidí žiadnu možnosť obnovy manželského vzťahu. Podala už pred tým návrh na rozvod, ktorý zobrala späť a vrátila sa k manželovi, avšak k obnove vzťahu nedošlo. Kríza v manželstve je dlhodobejšia, trvá vyše 7 rokov. Spôsobená je najmä narastajúcim rozporom vo videní sveta a morálky a v postoji ohľadom viery, kde
manžel bigotne presadzuje katolícku morálku a s tým súvisiaci spôsob života. Maloleté deti žijú v E. s otcom. Manželka sa odsťahovala do J.. Matúš navštevuje strednú hotelovú akadémiu H. v L. a F. je v poslednom ročníku ZŠ H. C. v L. a je prijatá na strednú školu umeleckého výtvarníctva v L.. Obe deti sú zdravé. Otec je živnostník - grafik a jeho priemerný mesačný príjem je 1.000,- eur. Manželka je toho času nezamestnaná, privyrába si brigádne. Do J. sa presťahovala s úmyslom založiť tam Materskú škôlku.
8. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Z vykonaného dokazovania, má súd za preukázané, že manželia nežijú už vyše roka spolu. Nie sú si verní, keď manželka mala počas manželstva iných partnerov a toho času tiež žije s priateľom. Manželia už spolu nehospodária, ani sa spoločne nestarajú o deti. Manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, nemôže už plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. K obnove vzťahu nestačí chcenie iba jedného z manželov, ale k obnove musia byť prístupní obaja. Keď jeden z manželov odmieta možnosť akejkoľvek obnovy, vyjadruje sa, že pokračovaním vzťahu by dospel k úplnému zrúteniu, nemožno ho nútiť zotrvať vo vzťahu z dôvodu, že druhý manžel uvádza, že si vie ešte predstaviť spoločný život. Navyše v danom prípade je kríza dlhodobá, bol už pokus o obnovenie manželského vzťahu, avšak táto obnova sa nepodarila. Zároveň ako príčina rozvratu manželstva je rozchod manželov v otázke viery, bigotné presadzovanie katolíckej morálky zo strany manžela, ktorý ako vyplýva aj z jeho výsluchu, nie je v tomto ohľade schopný urobiť kompromisy. Súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 2 Zákona o rodine, a preto pristúpil k rozvodu manželstva účastníkov.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Súd pri rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností prihliadol k záujmu maloletých detí a k stabilite výchovného prostredia . S ohľadom ku skutočnosti, že matka sa odsťahovala do Prievidze a deti navštevujú školy v Bratislave, nie je v záujme maloletých meniť im prostredie, ktoré poznajú, kde majú stabilitu a zázemie a lepšiu dostupnosť ku vzdelaniu. Matka nenamietala voči starostlivosti otca o maloleté deti, uviedla, že je láskavým otcom a má s deťmi dobrý vzťah, ktoré ho majú rady a rozumejú si s ním. Deti aj po odsťahovaní matky so spoločnej domácnosti bývajú s otcom v E.. Navyše v danom prípade otec nenamietal voči zvereniu detí do jeho osobnej starostlivosti, s týmto vyslovil súhlas.
28. Zákon o rodine vo vyššie uvedených ustanoveniach upravuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Matka je toho času nezamestnaná, privyrába si brigádne. Otec je grafik - živnostník, má príjem cca. 1.000,- eur mesačne. Deti sú zdravé. H. je študentom strednej hotelovej akadémie v L. a F. je v poslednom ročníku základnej školy v L.. Berúc do úvahy vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že je možné vyhovieť návrhu matky aj čo sa týka výšky výživného a uložil teda matke povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne na mal. F. a 100,- eur mesačne na mal. H.. Súd má za to, že výška zodpovedá oprávneným nákladom na maloletých a vychádza z pomerov na strane rodičov. Otec nenamietal voči takejto úprave a pre prípad rozvodu manželstva súhlasil s navrhnutou výškou výživného.
29. Čo sa týka úpravy styku, súd tento neupravoval, nakoľko z výsluchu účastníkov vyplynulo, že na stretávaní sa matky s deťmi sa vedia dohodnúť a nie je potrebné styk upravovať.
30. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
31. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného Mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V ustanoveniach predmetného zákona, ktoré upravujú konanie o rozvod nie súd trovy konania inak upravené.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 Zákona o rodine).