Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-64-2016.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: U. I., A.. XX. X. XXXX, W. X., J.. X. P. XXX/XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Brezová 10, o zaplatenie 3 534,26 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 531,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 9. 9. 2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3 531,83 Eur a podielov na prebytkoch ku koncu roka 2002 vo výške 2,42 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 23. 4. 2000 uzavrel poistnú zmluvu č. 4025500013 s právnym predchodcom žalovaného Prvou Česko-slovenskou poisťovňou, a.s. so sídlom Košice, Garbiarska 2 pre prípad dožitia a pre prípad smrti s platnosťou od 24. 4. 2000 do 24. 4. 2015. Dňa 10. 8. 2007 mu právnym predchodcom žalovaného bola zaslaná ponuka na platenie zníženého poistného, ktorú nepodpísal. Po skončení poistenia dňom 24. 4. 2015 malo nasledovať plnenie zo strany žalovaného. Až na viaceré požiadavky a urgencie mu žalovaný oznámil, že musí o plnenie požiadať písomne, čo aj urobil. Žalovaný ho ako spotrebiteľa uviedol do omylu a oddiaľuje uspokojovanie zmluvných nárokov žalobcu. Žalobca k žalobe pripojil sťažnosť na postup poisťovne zo dňa 6. 7. 2016, vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 25. 7. 2016, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie zo dňa 7. 10. 1997, poistnú zmluvu uzatvorenú dňa 16. 5. 2000, list Prvej česko-slovenskej poisťovne zo dňa 14. 5. 2001.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 9. 12. 2016 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodov, že poistná zmluva je neplatná a uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalovaný poukázal na rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaného v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve zaväzovalo poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s § 31a zákona č. 95/2005 Z.z. a v rozpore s § 35 zákona č. 8/2008 Z.z.. Z predložených listín (protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva zistenie, že poistné v poistnej zmluve bolo určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Jedná sa o
absolútne neplatný právny úkon, ktorý so sebou nespája vznik, zmenu ani zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Ako dôkazy zároveň žalovaný pripojil rozhodnutia iných súdov.
3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
4. Z poistnej zmluvy č. 4025500013 uzatvorenej dňa 23. 4. 2000 medzi Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s., Košice a žalobcom vyplynulo, že dňa 23. 4. 2000 bola uzatvorená poistná zmluva so začiatkom poistenia 24. 4. 2000 a koncom poistenia 24. 5. 2015 s poistnou sumou pre prípad dožitia 106 404,- Sk, výškou poistného 539,- Sk mesačne.
5. Počas trvania poistného vzťahu žalovaný listom zo dňa 10. 8. 2007 - „zaslanie poistky ku zníženiu poistného“ z pôvodného poistného 573,- Sk na nové poistné 533,- Sk.
6. Žalobca na pojednávaní dňa 28. 3. 2016 vypovedal, že svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy platiť poistné riadne plnil. Žalovaný mu poistné plnenie pre prípad dožitia, na ktoré sa v poistnej zmluve zaviazal nevyplatil, napriek viacerým jeho urgenciám.
7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 8. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 9. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
10. V zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
11. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 12. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
13. Podľa § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
14. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
15. Podľa § 798 Občianskeho zákonníka, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
16. Podľa § 800 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov
po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne. Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
17. Podľa § 801 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí ak bola zaplatená len časť poistného.
18. Podľa § 802 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného poistnú zmluvu č. 4025500013 dňa 23. 4. 2000. Zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci z predmetných poistných zmlúv je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové zmluvy, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky realizácie. Návrh zmluvy je predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy, o spotrebiteľovi. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s ohľadom na profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práv a dostupnosť právnych služieb. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému konaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu pripravený. Pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť formou obmedzení autonómie vôle (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 6. 11. 2007 sp. zn. 2ÚS/3/2006). 23. V danom prípade žalovaný ako poistiteľ vypracoval poistnú zmluvu, s ktorej obsahom žalobca súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom na zmluve. Listom zo dňa 10. 8. 2007 došlo zo strany právneho predchodcu žalovaného k zníženiu poistného bez súhlasu žalobcu. Žalovaný sa dovolával neplatnosti poistnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a má za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia bola Národná banka Slovenska, ktorá kontrolovala a rozhodnutím z roku 1995 schválila výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá.
24. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území SR udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky. O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskôr
do 3 mesiacov po jej predložení. Ustanovenie § 11 predmetného zákona stanovuje náležitosti žiadosti na podnikanie a zmenu podnikania poisťovne. V súlade s § 11 ods. 3 citovaného zákona „súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.“
25. Z uvedeného vyplýva, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a cenu poistenia zapracoval do svojho obchodného plánu, bol žalovaný, nie tretí subjekt - Ministerstvo financií SR ani Národná banka Slovenska. Žalovaný mal dostatočný prehľad nielen o samotnej cene, ktorú stanovil, ale aj o kalkuláciách sadzieb poistného a tabuľkách pravdepodobností, z ktorých kalkulácia vychádzala. Žalobca riadne zaplatil všetky splátky poistného. V čase vzniku poistného vzťahu spĺňal žalovaný (resp. právny predchodca žalovaného) všetky zákonom predpokladané podmienky pre poskytovanie produktov poistenia a dohľad vykonávaný Ministerstvom financií SR nevykazoval žiadne nedostatky. Či bolo rozhodnutie Ministerstva financií SR vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného správne, nemôže nič meniť na skutočnosti posudzovanie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným o existencii v prípade zániku konkrétneho zmluvného vzťahu.
26. Koniec poistenia pripadol na deň 24. 4. 2015 a žalovaný je podľa platnej poistnej zmluvy povinný vyplatiť žalobcovi poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške 106 400,- Sk, teda 3 531,83 Eur.
27. Na základe uvedených záverov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 3 531,83 Eur vyhovel.
28. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie podielov na prebytkoch ku koncu roka 2002 vo výške 2,42 Eur zamietol, lebo žalobca nepreukázal vznik a výšku prebytkov. Vznik škody a výšku škody musí preukázať poškodený, dôkazné bremeno je zásadne na ňom (§ 420 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli a neúspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá právo.
30. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur vyplýva z ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení (položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov), lebo žalobca ako spotrebiteľ bol od súdneho poplatku oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.