Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-0T/97/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2022 v Bratislave takto

rozhodol:

Obžalovaný

obv. C.. V. P. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v M., I. republika, trvale bytom I. ul.č. XXXX/XX V. sa uznáva vinným, že dňa 03.05.2022 v čase o 11:45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, eč: BL-180 MD, kategórie M1 po diaľnici D2 v smere jazdy od Bratislavy do Maďarska, kedy bol v km 80,000 na hraničnom prechode Rajka počas kontroly mýta hliadkou OMP KDI KR PZ Bratislava v čase o 12:01 hod. podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A409991, s výsledkom 1,04 mg/liter vo vydychovanom vzduchu a opakovanou skúškou v čase o 12:24 hod. tým istým prístrojom s výsledkom merania 0,96 mg/liter vo vydychovanom vzduchu

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť väčšiu škodu na cudzom majetku

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l),§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6( šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného C.. V. P. že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku podľa ods. l písm. b/ so súhlasným stanoviskom prokurátora prijal jeho vyhlásenie v zmysle ustanovenia a rozhodol, že dokazovanie o skutkových zisteniach sa nevykoná. Vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd oboznámil listinné dôkazy a to odpis z registra trestov, výpis z evidencie priestupkov a výpis z evidenčnej karty vodiča.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa - jeho bezúhonnosť, okolnosti prípadu, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach a má za to, že pre nápravu obžalovaného budepostačujúce pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody . Súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. písm.j/ a § 36písm. l/ Tr.zák. nakoľko sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval a doposiaľ nebol súdne trestaný. Základná trestná sadzba prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. je 0-1 rok. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd zníži hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd ukladal trest v rozpätí 0-8 mesiacov a uložil Obžalovanému trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby výmere 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky. Súd sa nestotožnil s návrhom zástupcu okresnej prokuratúry, že vhľadom na množstvo nameraného množstva alkoholu v dychu obvineného s výsledkom 1,04mg/liter je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňati a slobody a trest prepadnuti a veci - motorového vozidla zn. OPEL Zafura V. . Súd z oboznámených listinných dôkazov na verejnom zasadnutí zistil., že obžalovaný C.. V. P. nebol doposiaľ súdne trestaný. Priestupkovo prejednávaný podľa lustrácie bol jeden krát a to dňa 3.3.2021 pre priestupok na úseku civilnej ochrany a bola mu uložená bloková pokuta 50€. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z dikcie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Súd má za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľov neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom

spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. A práve v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Spáchanie trestného činu pod vplyvom alkoholu nie je jedinou okolnosťou podstatnou pre určenie druhu a výmery trestu. V osobe obžalovaného s a nejedná o kriminálne závadovú osobu, ktorú by bolo potrebné sankcionovať odňatím slobody, naopak išlo o prvé porušenie zákona 60 ročného páchateľa, i keď tento preukázal pri spáchaní predmetného prečinu vysokú mieru nezodpovednosti, keď viedol motorové vozidlo po požití alkoholu v ťažkej opitosti ( 0,96 až 1,43 mg/ l - v prepočte 2,00 až 2,99promile) a je nepodstatné, aké okolnosti ho k tomu viedli. I za situácie, že sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval, pred spáchaním skutku viedol riadny život. Súd dospel k záveru, že uloženie peňažného trestu, ako sa dožadoval obžalovaný nebude postačujúce. Tieto okolnosti a teda prevahu poľahčujúcich okolností premietol do uloženia podmienečného trestu a neuloženia trestu prepadnutia veci - motorového vozidla zn OPEL Zafira (rok výroby 2016) nie zanedbateľnej hodnoty, a tiež z dôvodu že takýto trest by postihol najmä rodinu obžalovaného, nakoľko je využívané jeho dcérou s malým - ročným dieťaťom. Uloženie trestu zákazu činnosti vyžaduje spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt a preto takýto trest je potrebné ukladať aj v prípadoch, keď nevznikne škodlivý následok. Neuloženie takéhoto trestu by malo byť výnimkou odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami a doterajším spôsobom života páchateľa, ktoré v potrebnej miere súd v danom prípade nevzhliadol. Podľa názoru súdu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky spolu s uloženým trestom zákazu činnosti v trvaní 3 roky, bude mať na osobu obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr.zák..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu