Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-242-2016.pdf
PDF · 94.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/242/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobkyne: U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F., N. XXXX/XX, zastúpená: advokátom Mgr. Peter Kupka, so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený: advokátom JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom v Nitre, Farská 40, o vrátenie daru takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 30.5.2016 prostredníctvom svojho advokáta žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na vrátenie daru 13 000 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že dňa 21.5.2011 darovala žalovanému sumu 13 000 euro, avšak žalovaný ju dňa 4.6.2014 napadol. Vytrhol jej z ruky telefón a hodil ho o stenu v prítomnosti ich maloletého dieťaťa. Okrem toho ju žalovaný chytil lakťom okolo krku a následne ju ťahal za tričko s naliehaním, aby si sadla za stôl a porozprávali sa. Žalobkyňu aj maloletú O. držal žalovaný silno za ruku pričom maloletá sa rozplakala, po čom žalovaný jak žalobkyňu tak maloletú pustil. Okrem tohto incidentu žalobkyňa vrátenie daru odôvodňovala tým, že žalovaný od 25.6.2014 sa riadne nezaujímal o maloletú čo pretrváva doposiaľ. Žalovaný bol vyzvaný podľa §-u 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru, avšak napriek výzve žalovaný dar nevrátil.
2. Žalovaný prostredníctvom advokáta žiadal žalobu zamietnuť nakoľko nedošlo k tomu, že by žalobkyňa darovala žalovanému dňa 21.5.2011 sumu 13 000 euro. Žalovaný poprel, že by dňa 4.6.2014 napadol žalobkyňu a tiež poprel, že by žalobkyňa mala zo žalovaného strach. Na podporu svojich tvrdení žalovaný uviedol, že týždeň po údajnom incidente, ktorý mal byť 4.6.2014 žalobkyňa spolu so žalovaným a maloletou O. spolu absolvovali dovolenku v Chorvátsku. Žalovaný tiež poukázal na to, že v prípade, že by napadol žalobkyňu zrejme by sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní.
3. Žalovaný poprel, že by sa správal voči maloletej Nine tak, že by to hrubo porušovalo dobré mravy. Žalovaný poprel, že by nemal záujem o maloletú. Poukázal na to, že na maloleté dieťa platí pravidelne výživné vo výške 150 euro mesačne. Napriek tomu, že má neobmedzený styk s dieťaťom žalobkyňa mu znemožňuje stretávanie sa s maloletou Ninou.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX, výzvou na vrátenie daru, výsluchom svedkov E. G.D., G. G., V. G., C.. G. U., L.. U. X., výzvou na plnenie záväzkov, listinou na uznanie dlhu a zistil tento skutkový stav veci.
5. Ako to vyplýva zo spisu tunajšieho súdu XXP XXX/XXXX sporové strany uzavreli manželstvo dňa 20.5.2011. Žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva dňa 8.10.2014. Žalobkyňa návrh na rozvod manželstva odôvodňovala nezhodami a hádkami so žalovaným. Aj na pojednávaní o rozvode dňa 19.3.2015 uvádzala ako príčinu rozvratu manželstva časté hádky, ktoré vyústili až do vulgarizmov, čoho svedkom bolo aj ich maloleté dieťa. Ani v návrhu na rozvod ani na pojednávaní o rozvode sa žalobkyňa nezmienila o tom, že dňa 4.6.2014 bola žalovaným napadnutá a že by došlo k fyzickému stretu medzi nimi.
6. Rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 19.3.2015 bolo manželstvo U. U. a P. U. rozvedené. V konaní bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bola maloletá O. zverená do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej 150 euro mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravil.
7. Žalobkyňa prostredníctvom advokáta listom zo dňa 4.5.2016 vyzvala žalovaného na vrátenie daru. V listine sa uvádza, že žalobkyňa dňa 21.5.2011 darovala žalovanému peňažnú sumu vo výške 13 000 euro a tým bola medzi sporovými stranami uzavretá darovacia zmluva v zmysle §-u 628 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol vyzvaný na vrátenie daru nakoľko hrubým spôsobom porušil dobré mravy voči darkyni a voči maloletej O. U. a to tým spôsobom, že dňa 4.6.2014 napadol darkyňu - žalobkyňu, pričom jej vytrhol telefón z ruky a hodil ho o stenu v prítomnosti maloletej. Potom darkyňu od chrbta chytil lakťom okolo krku a následne ju ťahal za tričko s naliehaním, aby si sadli za stôl a porozprávali sa. Darkyňa to však odmietla, pretože bola veľmi vystrašená a držala na rukách maloleté dieťa. Napriek nesúhlasu žalovaný nepustil tričko žalobkyne a chytil jak ju tak maloletú silno za ruku na čo sa maloletá O. rozplakala. Za ďalší dôvod na vrátenie daru žalobkyňa považovala, že žalovaný sa od 25.6.2014 riadne nezaujímal o maloletú O. pričom tento stav pretrváva doposiaľ. Z rozvodového spisu vyplýva, že sporové strany spolu nežili od 25.6.2014, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa k svojim rodičom.
8. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ SR Galanta sp. zn. Y. Č.. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že P. U.M. podal oznámenie na U. U., ktorá dňa X.X.XXXX v ranných hodinách v čase okolo 9:00 hod. rozbila sklenenú výplň okna a poškodila sklenenú výplň terasových dverí na rodinnom dome v obci T. č. XXX, ktorého vlastníkom je P. U..
9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v mesiaci apríl 2011 pred svadbou dostala od svojich rodičov 13 000 euro. Tieto peniaze mala u seba a po svadbe pri návšteve svojich rodičov dala žalovanému 13 000 euro a povedala mu, aby peniaze použil na to, čo bude potrebné. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, na čo žalovaný peniaze použil. Čo sa týka kontaktu žalovaného s dieťaťom neexistuje žiaden kontakt medzi nimi. Žalobkyňa tiež uviedla, že so žalovaným vzájomne vulgárne nadávali a potvrdila, že úmyselne poškodila majetok žalovaného. Za svoju chybu považovala, že neriešila incident zo dňa 4.6.2014 prostredníctvom polície.
10. Na pojednávaní žalovaný poprel, že by medzi ním a žalobkyňou bola uzavretá darovacia zmluva na základe ktorej by mu žalobkyňa darovala 13 000 euro. Žalovaný uviedol, že v mesiac jún alebo júl 2011 spoločne dostali od rodičov žalobkyne 13 000 euro. Časť z tejto sumy bola použitá na rodinný dom vo vlastníctve žalovaného a z časti peňazí kúpili veci potrebné pre dieťa. Žalovaný výslovne poprel, že by žalobkyňu fyzicky napadol. Jediné čo urobil bolo, že vytrhol žalobkyne mobilný telefón a hodil ho o stenu. Žalobkyňa následne z tohto mobilu telefonovala obchodnému partnerovi žalovaného, ktorý zakrátko k nim prišiel a videl, že žalobkyňa bola v eufórii a následne v depresii. Žalovaný poukázal na to, že po údajnom napadnutí dňa 11.4.2014 spolu so žalobkyňou a maloletým dieťaťom odišli na dovolenku do Chorvátska. Aj na dovolenke v Chorvátsku mu žalobkyňa nadávala, čo sa opakovalo aj pred jej rodičmi. Čo sa týka maloletého dieťaťa žalovaný sa pokúšal dohodnúť so žalobkyňou kedy mu bude umožnené stretávať sa s dieťaťom, avšak k dohode nedošlo, na SMS správy žalobkyňa neodpovedala. Žalovaný uviedol, že bol na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, kde sa informoval ako postupovať a bolo mu povedané, aby vyčkal na rozvodový rozsudok.
11. Svedkyňa E. G. - matka žalobkyne uviedla, že pred svadbou darovala svojej dcére 13 000 euro. Na druhý deň pred ňou jej dcéra darovala žalovanému 13 000 euro a povedala: „Toto mi darovala mamička
a ja to darujem tebe“. Svedkyňa nevedela uviesť, či bola žalobkyňa napadnutá dňa 4.6.2014 nakoľko pri incidente nebola, avšak následne dcéra sa jej sťažovala, že bola napadnutá.
12. Otec žalobkyne G. G. bol vypočutý ako svedok a uviedol, že spolu s manželkou mali úspory a 13 000 euro po svadbe darovali dcére. Od manželky vie, že ich dcéra darovala peniaze žalovanému. Bolo to v ten istý deň ako oni dali peniaze žalobkyni. Od svojej dcéry vie, že ju žalovaný napadol. Čo sa týka vzťahu žalovaného k svojej dcére, tak on sa o dieťa nezaujíma.
13. Svedok V. G. má dcéru, ktorá je kamarátkou maloletej O.. Pri jednom stretnutí počul ako dieťa hovorilo, že jej otecko škrtil mamičku. V tom istom zmysle ako svedok G. vypovedala svedkyňa U..
14. Svedkyňa L.. U. X. bola susedou žalobkyni a žalovaného. Pamätala si na deň 4.6.2014, keď k nej zazvonila žalobkyňa, ktorá držala na rukách dieťa a plakala. Žalobkyňa svedkyni uviedla, že ju manžel napadol, že hodil telefón o stenu. Potom išli na dvor, kde maloletá Nina chytila jej syna pod krk a povedala, že to urobil otec matke. Svedkyňa tiež uviedla, že videla ako bol žalovaný k dcére drsný a surový.
15. Spoločnosť X. G. F..E..D.. prostredníctvom advokátky L.. U. Č. zastupovala žalobkyňu vo veci plnenia záväzkov a splatenia dlhu. Dňa 24.7.2014 adresovala žalovanému list (č.l. 103 spisu) v ktorom uviedla, že v období, keď sporové strany spolu žili investovala žalobkyňa do rodinného domu vo vlastníctve žalobcu 13 000 euro. Podľa listu prijatím tejto investície sa žalovaný neoprávnene obohatil a toto obohatenie je povinný vydať.
16. Na č.l. 104 spisu sa nachádza listina vypracovaná bývalou právnou zástupkyňou žalobkyne a táto listina je uznanie dlhu a dohoda o splátkovom kalendári. Táto listina bola doručená žalovanému, ktorý ju mal podpísať. V tejto listine sa uvádza, že P.D. U. vyhlasuje a uznáva, že U. U. dlhuje sumu 13 000 euro a to z dôvodu, že táto suma peňazí bola ňou investovaná do nehnuteľnosti - do výstavby a zariadenia rodinného domu v T. so súpisným číslom XXX.
17. Podľa §-u 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno charakterizovať ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti uznávaných. Ústavný súd Českej republiky vymedzuje dobré mravy ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súlad a nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. Hodnotenie súladu, či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných súdov. Nebude postačovať akýkoľvek rozpor alebo zásah, ale musí to mať určitú intenzitu, ktorá je z hľadiska verejnej mienky neakceptovateľná. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom v danom mieste podľa objektívnych kritérií nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo vykonáva. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi; musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.
19. Zákon spája možnosť vrátenia daru so splnením nasledovných predpokladov: a) Správanie obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine b) Správanie darcu vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Pri naplnení uvedených predpokladov, darca má možnosť žiadať obdarovaného o vrátanie daru. Z možnosti požiadať obdarovaného o vrátenie daru vyplýva, že pre uvedenie do pôvodného stavu sa vyžaduje, aby darca tak urobil jednostranným právnym úkonom adresovaným obdarovanému.
20. Pri hrubom porušení dobrých mravov je potrebné zohľadniť predovšetkým intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov obdarovaným. Všeobecne možno za hrubé porušenie dobrých mravov považovať porušenie značnej intenzity alebo o porušenie, ktoré možno označiť ako sústavné. Môže ísť o fyzické násilie, hrubé urážky, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci. Ako sústavné je podľa judikatúry možné považovať najmenej trikrát opakované porušenie dobrých mravov. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania napĺňa znaky §-u 630 Občianskeho zákonníka.
21. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie, ktoré možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. To sa musí vyznačovať určitou intenzitou alebo sústavnosťou.
22. Znaky skutkovej podstaty vrátania daru podľa §-u 630 Občianskeho zákonníka nenapĺňa iba nevďak, ojedinelý exces v správaní obdarovaného, prípadne reakcie na nevhodné správanie darca. Musí ísť o také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov (33 Cdo 2781/2009 NS ČR). Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).
23. Medzi sporovými stranami bolo sporné, či vôbec došlo k daru a tiež to, k akému incidentu došlo dňa 4.6.2014.
24. Nanajvýš je sporná existencia daru. Kým matka žalobkyne tvrdila, že peniaze vo výške 13 000 euro darovali dcére pred svadbou tak otec tvrdil, že peniaze boli darované po svadbe a následne ich dcéra darovala žalovanému. Dar žalobkyne žalovanému vo výške 13 000 euro je v konaní priamo vyvrátený listinným dôkazom a to listom právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 24.7.2014. V tomto liste advokátka konajúca v mene žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností uvádza, že žalobkyňa sumu 13 000 euro investovala do nehnuteľnosti žalovaného. Tieto tvrdenia sú opakovane konštatované v listine o uznaní dlhu, kde žalobkyňa za ktorú konala advokátka uvádza, že sumu 13 000 euro bola investovaná žalobkyňou do výstavby a zariadenia rodinného domu v T. so súpisným číslom XXX. Tieto skutočnosti advokátka mohla vedieť len od svojej klientky - žalobkyne pričom advokátka je povinná riadiť sa príkazmi svojej klientky. S týmito listinami sa prakticky zhoduje vyjadrenie žalovaného, ktorý taktiež tvrdil, že žalobkyňa z peňazí, ktoré vniesla do manželstva investovala do jeho domu.
25. Nie je sporné, že žalobkyňa vniesla do manželstva so žalovaným sumu 13 000 euro, ktorú dostala od svojich rodičov. V spore však bolo preukázané, že žalobkyňa sumu 13 000 euro nedarovala žalovanému ale tieto peniaze boli investované do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.
26. Čo sa týka svedeckých výpovedí rodičov žalobkyne tieto súd hodnotil ako nehodnoverné. Súd bolo toho názoru, že týmito svedeckými výpoveďami rodičia žalobkyne pre ňu chceli získať finančný efekt.
27. V prípade, že by aj bolo došlo k daru 13 000 euro žalovanému nebola naplnená druhá podmienka na vrátenie daru a to hrubé správanie žalovaného voči žalobkyni resp. členom jej rodiny. Žalobkyňa sa odvoláva na incident, ktorý sa mal odohrať dňa 4.6.2014. Existencia tohto incidentu však preukázaná nebola v takej intenzite ako to uviedla žalobkyňa. O uvedenom incidente, ktorý by ju bol tak hlboko ranil žalobkyňa nehovorí v návrhu na rozvod manželstva, kde bola popísaná genéza manželstva a vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. O dni 4.6.2014 sa žalobkyňa nezmienila ani pri výsluchu v konaní o rozvod manželstva. Súd bol toho názoru, že dňa 4.6.2014 došlo k hádke medzi sporovými stranami, k hádke k akej dochádzalo bežne medzi nimi a že táto hádka žiadnym spôsobom neprekročila medze, ktoré by boli dôvodom na prípadné vrátenie daru. O tom svedčí aj fakt, že týždeň po tomto incidente žalobkyňa so žalovaným a ich spoločnou dcérou odišli na dovolenku do Chorvátska.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nedošlo k daru vo výške 13 000 euro a že správanie sa žalovaného voči žalobkyni nemožno charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
29. Strana žalobkyne sa snažila dokázať aj prostredníctvom svedkov, že žalovaný sa hrubo správa voči svojej dcére, resp. že sa o ňu nezaujíma. Žalovaný však preukázal, že si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť a každomesačne na dcéru prispieva 150 euro. Žalovaný okrem toho mal záujem stretávať sa so svojim dieťaťom a za tým účelom prostredníctvom SMS správy kontaktoval žalobkyňu avšak bezvýsledne. V správaní sa žalovaného voči svojej dcére súd nevidel dôvod na to, aby mohol charakterizovať jeho správanie v rozpore s dobrými mravmi.
30. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže v spore mal úspech žalovaný, súd zaviazal žalobkyňu, aby mu nahradila 100% trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.