Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10Csp/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobcu: V. V. D., D..O..M.. , so sídlom P. X, J. , IČO: XXXXX XXX, zast. S. C.. Y. D., so sídlom A.. I. T. X, J. J., proti žalovanému: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, P., občan SR, v konaní o zaplatenie 93,30 € s prísl. , takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 90,-€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 24.04.2016 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 83,97%, ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti rozsudku, uznesením vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

I. Podanou žalobou došlou súdu dňa 13.3.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 93,30 €, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 93,30 € odo dňa 14.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

II. Žalobca odôvodnil žalobu po skutkovej stránke tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 23.03.2016 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany žalobcu a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 130 €, čo žalobca preukázal výpisom z bankového účtu. Predpokladom k uzatvoreniu zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva aj pripojené prílohy nadobudli právoplatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 133,30 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a príslušenstvo v podobe individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru 3,3 €. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v článku IV. bod 8. rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 23.04.2016. Žalovaný uhradil celkovo sume 40,-€, pričom poslednú

úhradu vykonal dňa 13.06.2016. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 93,30 € s príslušenstvom.

III. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000€.

IV. V danej veci bol vyhláškou oznámený termín verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania. Dňa 13.04.2017 súd verejne vyhlásil rozsudok.

V. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a to najmä: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky na č.l. 6, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru na č.l. 3, výpisom z bankového účtu žalobcu na č.l. 10 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

VI. Účastníci uzavreli na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

VII. Podľa čl. IV. bodu 1 rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3. rámcovej zmluvy je úver bezúročný.

Podľa čl. V bodu 3 rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 35,00 €,

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,00 €,

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške 10,00 €,

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky - celkové náklady vo výške 25,00 €.

VIII. Účastníci zároveň dňa 23.03.2016 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver 130 € s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného dňa 23.03.2016. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 133,30 € dňa 23.04.2016. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 3,30 €, ktoré predstavujú RPMN 30 %.

IX. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "OZ."), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľ Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len " zákon č. 266/2005 Z.z.") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Uzavretú zmluvu, na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá suma 310,00 € súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania spotrebiteľský úver odporkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. "formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade bolo potrebné ustáliť, či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o zmluvu o úvere iba podľa Obchodného zákonníka alebo o zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný prípad aplikovať vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Vychádzajúc z obsahu a

povahy uzatvorenej zmluvy a na základe nej odporkyni jednorázovo poskytnutej sumy 310 € s lehotou splatnosti kratšou než jeden mesiac a deklarácie bezúčelovosti a bezúročnosti poskytnutej pôžičky mal súd za to, že uzatvorená zmluva zo dňa 16.1.2014 je zmluvou o pôžičke a nie zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný platiť za poskytnutý úver aj úroky, ktoré v danom prípade dojednané neboli, čiže nemôže ísť o zmluvu o úvere, nakoľko nie sú naplnené pojmové znaky obligatórneho ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovenia § 657 a následne o pôžičke.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

X. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (extunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Pre komplexnosť súd uvádza, že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporkyne, čím zhoršuje jej postavenie. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za poskytnutie pôžičky je vzhľadom na svoj charakter v zmysle § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka individuálne nedojednanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 3,30 € ako nedôvodnú zamietol.

XI. Žalobca súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 130 € ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu (č.l. 10 spisu), pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 23.04.2016 a žalovaný túto svoju povinnosť splnil iba čiastočne vo výške 40,-€, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 90 € vyhovieť.

XII. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XIII. Neuhradením istiny poskytnutej pôžičky vo výške 90 € v určenej lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania voči žalobcovi, preto je povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z prisúdenej sumy 90 € v zákonnej výške podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z.. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal od ním žiadaného dátumu 24.4.2016, nakoľko tento deň je prvým dňom, kedy sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.

20. Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 83,97 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal úspech žalobca v rozsahu 83,97 %, preto v rozsahu 83,97 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.