Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. J., dieťa rodičov C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., E. XXX/X a G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto G. J., právne zastúpený I., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. novembra 2016, č.k. 7P/79/2016-38, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S. E. zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2016, čím mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 11P/57/2014-11 vo výške výživného.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom návrh otca na zníženie výživného pre maloletú S. zamietol. Z vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo rodičov maloletej S. bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 28.04.2014, č.k. 11P/57/2014-11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2014 s tým, že bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá S. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 250 Eur mesačne. Otec ako živnostník v oblasti stavebnej výroby deklaroval v tom čase svoj zárobok vo výške 2.000 Eur mesačne, matka dosahovala zárobok mesačne vo výške 480 Eur netto. V čase určenia výživného obaja rodičia okrem maloletej S. inú vyživovaciu povinnosť nemali, maloletá bola v predškolskom veku. Otec sa v konaní Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 11P/191/2014 domáhal zníženia výživného na maloletú S. na sumu 100 Eur mesačne, poukazujúc na skutočnosť, že v porovnaní s dobou určenia výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov v tom smere, že z dôvodu kožného ochorenia horných končatín bol nútený ukončiť prácu v D., kde pracoval ako murár, čím došlo k podstatnému zníženiu jeho mesačného príjmu. Uvedený návrh otca Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 16.02.2015, č.k. 11P/191/2014-36 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.06.2015, č.k. 19CoP/25/2015-62 zamietol s odôvodnením, že hoci otec do 25.03.2015 vykonával živnosť v oblasti stavebných činností a od 25.03.2015 sa stal nezamestnaný, nebolo v konaní preukázané, že by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na platenie vyživovacej povinnosti v doterajšom rozsahu. V súčasnej dobe maloletá S. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. ročník základnej školy, zúčastňuje sa rôznych mimoškolských aktivít, navštevuje výtvarný krúžok a tanečný krúžok, kde matka uhrádza polročné poplatky v celkovej výške 50 Eur. Matka spolu s maloletou S. býva v 3-izbovom byte, ktorý získala do vlastníctva darom od svojej matky s tým, že matkine mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 200 Eur. Matka má priemerný mesačný zárobok vo výške 484,50 Eur netto, spláca hypotekárny úver po 130 Eur mesačne. Otec je od 01.06.2016

zamestnaný v spoločnosti S., s.r.o., S. T. ako stavebný majster s tým, že za obdobie od 01.06.2016 do 30.09.2016 dosiahol priemerný mesačný zárobok 607,35 Eur netto, jeho mesačné náklady za užívanie bytu predstavujú sumu 200 Eur. Otec ku dňu 25.03.2015 zrušil svoje živnostenské oprávnenie, ktoré mal vydané na stavebnú výrobu s odôvodnením, že začal trpieť kožným ochorením horných končatín, keď mu bola diagnostikovaná choroba eczema hyperkeratoticum a jeho zdravotný stav mu neumožňoval prichádzať do styku so stavebnými lepidlami, penetráciami, silikónom a rôznymi murárskymi zmesami. Ako uchádzač o zamestnanie sa nezaevidoval a až do 01.06.2016 bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom finančné prostriedky získaval formou rôznych brigád na stavbách, kde pracoval ako murár. Napriek svojej zhoršenej finančnej situácii si otec vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. plnil riadne, a to z úspor, ktoré v minulosti z pracovnej činnosti získal, prispieva maloletej aj nad rámec súdom určeného výživného zakupovaním rôznych častí ošatenia, prípadne darčekov pri príležitosti menín, narodením, Vianoc a pod. Otec sa s maloletou S. pravidelne stýka, inú vyživovaciu povinnosť, rovnako ako matka, nemá. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že od určenia výživného uplynula doba viac ako 2 rokov, za ktorú sa pomery na strane maloletej S. nepochybne zmenili, je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, v školskom roku 2016/2017 začala navštevovať X. ročník základnej školy, zúčastňuje sa rôznych mimoškolských aktivít, čím matke nepochybne vzrástli náklady na zabezpečenie jej riadnej výživy. Na druhej strane treba uviesť, že otec v čase určenia výživného pracoval ako živnostník v oblasti stavebnej výroby v D., pričom deklaroval svoj mesačný príjem vo výške 2.000 Eur. Z obsahu spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 11P/191/2014 však vyplýva, že vo svojom majetkovom priznaní za rok 2013 otec deklaroval (po odpočítaní výdavkov) príjem v celkovej výške 475,23 Eur a za rok 2014 vo výške 334,45 eur. Z dôvodu výskytu kožného ochorenia na strane otca tento ku dňu 25.03.2015 ukončil svoje živnostenské oprávnenie. Hoci sa stal nezamestnaným, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny G. J. sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval a ako sám na pojednávaní uviedol, finančné prostriedky na svoju obživu získaval formou rôznych brigád na stavbách. Až ku dňu 01.06.2016 sa zamestnal u svojho súčasného zamestnávateľa, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 607,35 Eur netto. Uvedený príjem je podstatne vyšší, ako dosahoval v čase určenia výživného, keď vo svojom majetkovom priznaní za rok 2014 po odpočítaní výdavkov deklaroval celkový príjem vo výške 334,45 Eur. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že celková finančná situácia otca v porovnaní s dobou určenia výživného sa nezhoršila, preto, prihliadajúc na výšku zárobku matky, ako aj na nárast celkových nákladov, ktoré matka musí vynakladať na výživu maloletej S., vyhodnotil návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 75 ods. 1 veta prvá ods. 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú S. na sumu 100 Eur mesačne, resp. na výšku primeranú. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa významne zmenili jeho pomery, nakoľko nie je v súčasnosti schopný, vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý súdu osvedčil predložením lekárskej dokumentácie, zabezpečiť si iný príjem okrem toho, ktorý dosahuje v spoločnosti S., s.r.o., S. T.. Má za to, že jeho návrh na zníženie výživného je dôvodný, hoci i čiastočne, a preto súd mal jeho návrhu vyhovieť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že povýšil záujmy maloletého dieťaťa nad schopnosti otca, keď na základe tvrdenia matky, že pokiaľ by bolo výživné znížené, nemohlo by dieťa navštevovať záujmové krúžky, pričom bol opomenutý jeho zdravotný stav a jeho súčasné schopnosti. Zdôraznil, že v čase určenia jeho vyživovacej povinnosti zarábal podstatne viac, nemal ochorenie a ako živnostník vedel zarobiť finančné prostriedky, nakoľko pracoval v cudzine. Odkedy zostal chorý, bol prechodne bez príjmu, nakoľko s chorými rukami nemohol pracovať, žil z úspor, v súčasnosti je však totálne finančne vyčerpaný, pretože vyživovacia povinnosť mu zostala a je pre neho likvidačná. Od rozhodnutia, ktorým bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, uplynul takmer rok a pol a doposiaľ nemôže vykonávať dovtedajšiu prácu a bol rád, že vôbec našiel prácu, v ktorej v súčasnosti pracuje, aby neprichádzal do kontaktu s látkami, ktoré jeho ochorenie zhoršujú. Ďalej uviedol, že výživné na dieťa je vyššia suma, ako zostáva jemu na pokrytie jeho potrieb, pričom uvedené výživné platí z dôvodu, aby nebol kriminalizovaný a domáha sa zníženia výživného cestou súdu. Ďalej uviedol, že nechal matke dieťaťa majetok patriaci do BSM, nerobil si na nič nárok, dieťa i matka majú vlastné bývanie v zariadenom byte, pričom on má len staré auto, ktoré využíva na stretávanie sa s dcérou, pričom nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného a bude nútený predať i toto motorové vozidlo. Zdôraznil, že jeho príjem je cca 608 Eur mesačne, výživné 250 Eur predstavuje 41 % z jeho príjmu, pričom po odrátaní jeho nákladov na bývanie 200 Eur mu zostáva na živobytie 158 Eur, čiže

má menej ako maloletá S., ktorá, pokiaľ by dostávala približne rovnakú výšku výživného aj zo strany matky, dostávala by sa na úroveň zarábajúceho dospelého človeka s priemerným príjmom 500 Eur netto mesačne. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vníma ako nespravodlivé a uprednostňujúce len záujem dieťaťa. Mal za to, že jeho zdravotný stav je prechodný, potrebuje sa preliečiť, chce si zvýšiť kvalifikáciu, navštíviť odborné školenia, aby mohol robiť riadiacu prácu a nie prácu fyzickú, murársku, manuálnu, kde prichádza do styku so škodlivinami. Pokiaľ by peniaze mal, dieťaťu by tieto poskytol, čo by mala pochopiť i matka, ale je chorý a potrebuje čas na liečenie. Otec súdu predložil dohodu o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 10.12.2016 a kúpnu zmluvu na jeho motorové vozidlo Škoda Octavia, rok výroby 2008 za cenu 4.200 Eur zo dňa 13.12.2016.

3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že dieťa má výdavky 25 Eur mesačne na stravu v škole, 26 Eur ročne ZRPŠ, 17 Eur polročne tanečný krúžok + 50 Eur kostým, 32 Eur polročne výtvarný krúžok, 25 Eur telefón, 132 Eur úver na byt. Od 01.01.2017 sa jej zvýši nájom za byt, takže platí inkaso 235 Eur mesačne + výdavky na oblečenie, stravu, školu. Býva v 3-izbovom byte s dcérou, ktorý dostala darom od svojej matky, ktorá má v byte doživotné právo a na byt má úver, ktorý spláca vo výške 132 Eur mesačne. Ďalej uviedla, že v čase, keď maloletá S. nastúpila do školy, mala nárok na zvýšenie výživného, o ktoré zvýšenie nepožiadala napriek tomu, že výdavky na dieťa sa zvýšili. Jej priemerný čistý mesačný zárobok je cca 450 Eur, a keď odpočíta všetky výdavky, z výplaty jej zostane 33 Eur. Pokiaľ chce otec maloletej prispievať na jej výživu sumou 100 Eur, s takouto sumou nesúhlasí, musela by dieťa odhlásiť zo všetkých krúžkov, ktoré ju veľmi bavia.

4. Kolízny opatrovník doporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.

5. Matka súdu oznámila, že otec pracuje na dohodu o vykonaní práce, ktorú súdu neoznámil.

6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že po rozvode manželstva rodičov maloletej S. ponechal matke kompletne prerobený a zariadený byt spolu s vozidlom Škoda Fabia (hodnota cca 220.000,- Sk) s tým, že počas manželstva vyplácali súrodencov matky (každého po 150.000,- Sk), pričom po rozvode od matky nepožadoval nič a vytvoril tak podmienky pre starostlivosť o dieťa. Na rozdiel od matky je nemajetný, nemá ani byt, ani auto a nemá z čoho platiť stanovené výživné. Pokiaľ prerátal náklady uvádzané matkou na maloletú na jej krúžky, stravné, poplatky a podobne, išlo o sumu cca 39 Eur mesačne, ktorá z ním navrhovanej výšky 100 Eur by bola postačujúca, keď na ostatné náklady dieťaťa by zostávalo cca 60 Eur mesačne. Pokiaľ by matka prispievala rovnakou výškou, mali by byť pokryté všetky náklady dieťaťa. Zdôraznil, že je skutočne v nepriaznivej situácii, riadny pracovný pomer s ním bol ukončený, má prácu na dohodu o vykonaní práce, pretože jeho zdravotný stav a objektívne príčiny mu nedovoľujú pracovať tak, aby si mohol privyrobiť a robiť svoju profesiu, v ktorej je vyučený.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

9. V danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú S. odôvodnil tým, že v čase posledného rozhodovania o výživnom pre maloletú (návrh otca na zníženie výživného), vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 11P/191/2014, otec vo svojom majetkovom priznaní za rok 2013 deklaroval príjem 475,23 Eur a za rok 2014 príjem vo výške 334,45 Eur. Ku dňu 25.03.2015 ukončil svoje živnostenské oprávnenie, následne pracoval formou brigád na stavbách a až od 01.06.2016 sa zamestnal u súčasného zamestnávateľa a dosahuje príjem 607,35 Eur netto mesačne, ktorý je podstatne vyšší, ako dosahoval

v čase posledného rozhodovania o výživnom v zmysle svojich majetkových priznaní za rok 2013, 2014. Z týchto dôvodov mal za to, že nie sú splnené predpoklady pre zníženie výživného.

10. S takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožniť v celom rozsahu nemôže.

11. V priebehu plnenia súdom stanoveného výživného dochádza plynutím času k zmene skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča. K takejto zmene dochádza spravidla zvýšením odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa), alebo zmenou v zárobkových možnostiach povinného (rodiča). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto umožňuje súdu, aby v prípade zmeny pomerov bolo zmenené súdne rozhodnutie o výživnom. Súdna prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, stanovenú súdom, musí byť takej povahy, aby bol daný reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

12. V danej veci je nesporné, že na strane maloletej S. došlo k zmene pomerov, keď od predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného (v konaní, sp. zn 11P/57/2014 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. na čas po rozvode) uplynula doba dvoch rokov, dieťa začalo navštevovať základnú školu a jeho odôvodnené potreby sú zvýšené i mimoškolskými aktivitami.

13. Posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti, možnosti tohto rodiča dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosti rodiča dosiahnuť takýto zárobok sú dané okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi. V tomto smere bolo odvolacím súdom zistené, že otec maloletej S. v čase rozhodovania odvolacieho súdu je bez trvalého pracovného pomeru, pracuje brigádnicky, pričom v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval príjem cca 608 Eur mesačne, trpí ochorením, ktoré mu znemožňuje v celom rozsahu vykonávať svoju predchádzajúcu prácu na stavbách, o čom predložil súdu prvej inštancie lekársku správu, a z ktorého dôvodu i zrušil svoje živnostenské oprávnenie. Z uvedeného je možné vyvodiť, že na strane otca ako osoby povinnej výživou voči maloletej S. nastala tak významná zmena pomerov, spočívajúcich v znížení schopnosti dosahovať predchádzajúci zárobok, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v čase rozhodovania o výške výživného súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody v časti výživného pre maloletú S. síce vychádzal z príjmu deklarovaného otcom vo výške 2.000 Eur mesačne, pričom zo spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 11P/191/2014 (o zníženie výživného) vyplýva príjem z majetkových priznaní otca (v roku 2013 vo výške 475,23 Eur a v roku 2014 vo výške 334,45 Eur), ktorý je nižší ako jeho súčasný príjem (608 Eur mesačne), preto nie je daný dôvod na zníženie výživného. V konaní, sp. zn. 11P/57/2014, v ktorom bolo výživné pre mal. S. zo strany otca určené vo výške 250 Eur mesačne, súd vychádzal nesporne z deklarovaného príjmu otca ako živnostníka vo výške 2.000 Eur mesačne, nakoľko v tomto konaní neboli vôbec majetkové priznania otca za roky 2013, 2014 zisťované. Majetkové priznania otca za roky 2013, 2014 boli predložené až v konaní o návrhu otca na zníženie výživného vedeného pod sp. zn. 11P/191/2014, nemohli mať preto žiaden vplyv na určenie výšky výživného pre maloletú.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že v súčasnosti sú schopnosti otca pracovať v rovnakom pracovnom zaradení ako v čase rozhodovania o výške výživného obmedzené, nakoľko trpí ochorením znemožňujúcim mu uvedenú prácu plnohodnotne vykonávať. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného sa významne zmenili pomery otca, tento nie je v súčasnosti schopný (vzhľadom na svoj zdravotný stav) zabezpečiť si príjem vo výške cca 2.000 Eur mesačne, ako tomu bolo v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného, je v súčasnosti bez trvalého pracovného pomeru, pracuje brigádnicky, je nemajetný. Z týchto dôvodov odvolací súd má za to, že návrh otca na zníženie výživného bol čiastočne dôvodný, a preto jeho vyživovaciu povinnosť znížil zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2016, keď nemohol prehliadnuť významnú zmenu na strane pomerov otca.

17. Odvolací súd má za to, že pokiaľ by došlo k opätovnému zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného, vystavil by ho kriminalizácii pre neplatenie výživného pre maloleté dieťa, čo nesporne nie je účelom tohto súdneho konania, ani súdneho rozhodnutia o výživnom. Naviac, maloletá S. navštevujúce prvý stupeň základnej školy, pričom otec správne poukazoval, že jej pravidelné výdavky, ktoré matka

deklarovala, dosahujú sumu cca 39 Eur mesačne (samozrejme ďalšími výdavkami sú strava, oblečenie, obuv, školské pomôcky , lieky a pod.). Pokiaľ otec bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 150 Eur mesačne, je táto suma dostatočná na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v jej veku. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa sa musí podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ táto životná úroveň na strane jedného z rodičov výrazne poklesne, nie je možné naďalej trvať na výživnom vo výške nadštandartnej pre dieťa vo veku X rokov.

18. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2016, čím zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 28.04.2014, č.k. 11P/57/2014-11 vo výške výživného.

19. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k zmene pomerov na strane osoby oprávnenej (dieťaťa) alebo povinnej (rodiča), niet dôvodu, aby nedošlo k zmene rozhodnutia súdu o výške výživného.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .