Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-132-2016.pdf
PDF · 106.14 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/132/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci navrhovateľky: I.. Z. Š., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. X. X, XXX XX C. zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov a povinného bývalého manžela: B. Š., T.. XX.X.XXXX, U. H. B. XX, XXX XX R., zastúpenému Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, o určenie príspevku na rozvedenú manželku, takto
rozhodol:
I. Povinný bývalý manžel j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 eur mesačne od 1.11.2016 do budúcna, ktoré výživné je povinný poukazovať k jej rukám do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2016 do 31.3.2017 vo výške 250 eur p o v o ľ u j e sa mu splácať mesačne v splátkach vo výške 25 eur splatných do 15.dňa v mesiaci vopred od 1.5.2017 do budúcna pod stratou výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným 21.4.2016 domáhala voči bývalému manželovi určenia príspevku na výživu vo výške 200 eur mesačne počnúc od 21.4.2016, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 18.12.2015, pričom z neho sa narodila 31.3.2016 dcéra G. Š.. Dňa 20.4.2016 podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že otec neprispieval žiadnou sumou na nutné výdavky spojené s narodením dieťaťa, ani neuzatvoril s ňou dohodu o výške výživného pre dieťa. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke. Jej mesačný príjem je 500 eur, z ktorého má nevyhnutné výdavky spojené s bývaním, s výchovou a výživou mal. dcéry vo výške cca 450 eur. Pre jej osobnú potrebu jej fakticky zostáva len minimálna čiastka, ktorá nepostačuje na pokrytie jej základných životných potrieb. Vlastní byt, ktorý si zobrala na hypotéku, ktorú mesačne spláca vo výške 168,19 eura. Bývalý manžel pracuje v spoločnosti Komfos Prešov, s. r. o. ako údržbár a jeho priemerný zárobok jej nie je známy, ale predpokladá, že je vo výške 750 - 800 eur. V spoločnosti Komfos Prešov, s. r. o. som pracovala aj ja, kde môj mesačný príjem bol cca 530 eur. Bývalý manžel je vlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu v Osikove“.
2. Bývalý povinný manžel s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že „jeho príjem je cca 670 eur mesačne, čo dokladoval aj potvrdením od zamestnávateľa, ktorý považuje adekvátny jeho vzdelaniu a ponuke práce v danom regióne. Iný príjem nemá. Jeho výdavky mesačne činia približne 580 eur, pričom tieto nezahŕňajú iné nepravidelné výdavky, ktoré sa vyskytnú. Rozdiel medzi jeho mesačným príjmom a výdavkami je do 90 eur. V konaní vedenom pod sp. zn. 30P(197/2016 mu bolo určené
prispievať na výživu mal. Stely Šinaľovej 100 eur mesačne s tým, že po dobu 11 mesiacov je povinný doplatiť aj dlžné výživné vo výške 550 eur v mesačných splátkach po 50 eur., nie je preto v jeho schopnostiach a možnostiach platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky. Poukázal ďalej na to, že nie sú splnené ani všetky hmotnoprávne podmienky pre priznanie príspevku rozvedenej manželky lebo príjem navrhovateľky jej umožňuje pokryť základné životné potreby a to najmä vzhľadom na to, že nevyužila svoje právo odložiť si splátky istiny hypotekárneho úveru počas 36 mesiacov, ale ponížila si len splátku o 20 eur; výživné pre dieťa má prednosť pred výživou na rozvedenú manželku a nie je preto v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu rozvedenej manželky akoukoľvek sumou. Poukázal ďalej na to, že zákonnou podmienkou pre rozhodnutie súdu je, že bývalí manželia sa nedohodli, pričom navrhovateľka sa podaním žaloby na súd ani nepokúsila o dohodu, čo potvrdila aj pri svojom výsluchu. Písomne ani ústne nebol vôbec oslovený v súvislosti s príspevkom na jej výživu. Preto žaloba podaná na súd bez pokusu o dohodu je predčasná a je ju potrebné zamietnuť. Napokon poukázal na rozpor s dobrými mravmi, nakoľko manželstvo účastníkov trvalo necelých 7 mesiacov, pričom spoločné bývanie bývalých manželov sa ukončilo už po 4 a pol mesiacoch. Manželia hospodárili spolu len asi 2 mesiace. Hoci bol návrh na rozvod manželstva podaný zo strany bývalého manžela, navrhovateľka o rozvode rozprávala už niekoľko dní po svadbe a s rozvodom súhlasila. V konaní o rozvod sa mu vôbec nebránila. Má teda za to, že príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi bývalými manželmi sú na strane navrhovateľky“.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov: potvrdenie o príjme navrhovateľky zo dňa 18.5.2016 č.l. 10-11 spisového materiálu, potvrdenie o príjme odporcu za obdobie od marca 2015 do apríla 2016 č.l.14-15 spisového materiálu, vyjadrenie odporcu z číslo listu 16 a nasl. spisového materiálu, dohoda o vysporiadaní finančných prostriedkov zo dňa 24.9.2015 z č.l. 21-21 spisového materiálu, vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 23.8.2016, ak nemu pripojené listinné dôkazy: oznámenie Zákazníckeho centra Východoslovenskej energetiky a. s. z 19.2.2016, výpis z účtu o splátke úveru, fotokópie ústrižkov poštových poukážok z č.l. 28 o výdavkoch č.l. 28-31 o výdavkoch navrhovateľky, fotokópia predpisu mesačných platieb spojených s užívaním bytu z Bytového družstva Prešov zo dňa 1.6.2016 z č.l. 33, sumarizácia výdavkov na domácnosť z č.l. 34, rozhodnutie Mesta Prešov o výške miestneho poplatku za komunálne odpady na rok 2016, rozhodnutie Mesta Prešov o vyrubení pomernej časti miestneho poplatku za komunálne odpady, vyúčtovacia faktúra SPP z č.l. 37, výročný list spoločnosti AEGON z č.l. 38, avízo splatnosti poistného z č.l. 39, fotokópia poistky Kooperativy poisťovne a. s. č.l. 40, potvrdenie o zaplatení poplatku Rozhlas a televízia Slovensko z č.l. 41, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške nároku na materské z č.l. 42; spisu tunajšieho súdu spisová značka 13C/414/2015 a z neho najmä: návrh na rozvod manželstva, fotokópia sobášneho listu, vyjadrenie I.. Z. Š., v tomto spore odporkyne, zápisnica o pojednávaní konanom dňa 18.12.2015, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 18.12.2015, z ktorého sa konštatuje, že právoplatnosť nastala dňa 28.1.2016; spisu tunajšieho súdu spisová značka 30P/197/2016 a z neho najmä: návrh na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletej G. Š., rodný list maloletej G. Š., správa o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch z č.l. 8, uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 19.5.2016 spisová značka 30P/197/2016-9, ktoré uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 19.5.2016 a podľa ktorého bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 50 eur mesačne. Z tohto spisu sa ďalej oboznamuje potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matky z č.l. 36, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa z č.l. 37, potvrdenie o príspevku pri narodení dieťaťa z č.l. 38, potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených matke od 1.3.2016 do 31. 10. 2016 z č.l. 39 a zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.5.2015, pričom u oboch sa jednalo o prvé manželstvo a uzavreli ho po trvaní známosti začatej v decembri 2013.
5. Dňa 15.10.2015 podal bývalý manžel návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 13C/414/2015. V tomto návrhu uviedol, že po zoznámení sa ich vzťah prehĺbil, a keďže vo vzťahu neboli vážne nezhody, začali plánovať spoločnú budúcnosť. Manželstvo uzatvorili po jeden a pol ročnej známosti. Po vzájomnej dohode začali bývať v jednoizbovom byte odporkyne, ktoré malo byť dočasné. Krátko po svadbe sa správanie odporkyne veľmi zmenilo. Bola stále podráždená a nervózna, čo spôsobilo, že sa začali častejšie hádať. Vtedy zistil, že odporkyňa užívala lieky na depresiu, ktoré vysadila kvôli plánovanému tehotenstvu. O tejto skutočnosti ho odporkyňa pred svadbou dostatočne neinformovala. Postupne mu začala dávať najavo svoju nedôveru, prestali spolu komunikovať, intímne
žiť a tým sa navzájom odcudzili. Keď odporkyňa zistila, že je tehotná, ich manželstvo už bolo hlboko rozvrátené. Ďalšou závažnou skutočnosťou, ktorá do veľkej miery prispela k rozvratu manželstva bolo, že odporkyňa sa nevedela samostatne rozhodovať v životných situáciách bez svojej mamy a ktorá takto zasahovala do ich manželstva. Napriek všetkému odporkyňu vyzval k spoločnej návšteve mediátorov na zjednotenie ich manželstva, ale odporkyňa tento návrh odmietla. Spolužitie s odporkyňou za takejto situácie sa pre neho stalo neznesiteľným, stratil k nej citový vzťah, a preto v mieste ich spoločného bývanie sa zdržiaval čo najmenej. Už od začiatku septembra spolu nebývajú a od 24.9.2015 spolu nehospodária. V rozvodovom konaní navrhovateľka odporovala tvrdeniam bývalého manžela s tým, že užívala podporu a regeneráciu organizmu pri vyčerpaní a lieky na migrénu, o ktorých liekoch mal riadnu vedomosť ešte pred uzavretím manželstva. S plánovaním dieťaťa súviselo aj vysadenie liekov, pričom tieto postupne vysadzovala od decembra 2014 do januára 2015 a v čase uzavretia manželstva v máji 2015 už lieky mesiac neužívala. Po svadbe hneď v prvom mesiaci spolužitia otehotnela a vplyvom hormonálnych zmien bola podráždenejšia a nervóznejšia. O svojom tehotenstve ešte nevedela, a preto spolu s bývalým manželom v júli 2015 navštívila lekárku, ktorá mu jednotlivé okolnosti liečby a vysadenia vysvetľovala. Bývalému manželovi prestala dôverovať, keďže zistila, že ňou manipuluje. Zmenil sa jeho postoj k nej a k tomu čo dohodli pred svadbou, vo všetkom ju kontroloval a nerešpektoval ju ako nerovnocenného partnera v manželstve. Nestál pri nej v začiatkoch jej tehotenstva, kedy veľmi ťažko znášala nevoľnosti a zmenu v organizme pod vplyvom tehotenských hormónov. V manželstve ani spolu nezačali poriadne hospodáriť, pretože pokiaľ on bol oboznámený s jej finančnými výdavkami, ona o jeho výdavkoch nebola vôbec informovaná. Od kedy ju opustil a kontroloval spoločný účet, požiadala o zrušenie splnomocnenia na jej bežnom účte, na čo jej poskytol poslednú výplatu vo výške 730 eur na zabezpečenie výbavy pre dieťa a odvtedy hospodári sama. Prvýkrát ju opustil 5.9.2015 v priebehu dňa sa vrátil, definitívne od nej odišiel 20.9.2015 z bytu v Prešove, kde žili od uzavretia manželstva. Keďže medzi nimi nastalo citové ochladnutie a navzájom sa odcudzili a už sa o ňu ako manželku nezaujíma, ani o dieťa, zdravotný stav, jej dôvera sa úplne narušila, a preto súhlasí s rozvodom manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.12.2015 č.k. 13C/414/2015-27, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2016, bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené.
6. Dňa 20.4.2016 podala navrhovateľka na tunajšom súde návrh na úpravu práv a povinností k mal. G. Š., ktorá sa narodila dňa 31.3.2016, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 30P/197/2016. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. zo dňa 8.2.2017 č.k. 30P/197/2016-167 tak, že súd zveril mal. G. Š., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok., zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou vo výške 100,00 Eur mesačne, počnúc dňom 31.03.2016, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, opakovane do budúcna., dlžné výživné za obdobie od 31.03.2016 do 28.02.2017 vo výške 550,00 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok., a napokon upravil styk medzi maloletou a otcom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou každý pondelok a štvrtok od 15.30 hod. do 17.00 hod za prítomnosti matky. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmových možností a schopností otca ako aj potrie maloletej dcéry. Príjem otca je vo výške 668,-eur mesačne, má vysoké výdavky spojené s cestovným do práce, ďalej bežné výdavky na bývanie, stravu, obliekanie, hygienu a pod. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej dcéry nemá. Dcéra je vo veku 10 mesiacov, matka má zvýšené výdavky na jej stravu z dôvodu, že dieťa je kŕmené umelým mliekom, plienky a ďalšie hygienické potreby. Zároveň súd prihliadol aj na to, že matka je s dcérou na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Matka sa o dcéru osobne stará, čo ju obmedzuje vo zvýšení si príjmu. Výživné vo výške 100,-eur mesačne je primerané zisteným súčasným potrebám dieťaťa so zohľadnením príjmových možností otca ako aj príjmu matky, v ktorej starostlivosti je maloletá dcéra. V prevyšujúcej časti návrh otca ako aj matky zamietol. Dlžné výživné bolo určené za obdobie od 31.3.2016 do 28.2.2017, teda 11 x 50 vo výške 550,-eur, pri odpočítaní 50,-eur mesačne, ktorým otec na výživu dcéry od narodenia prispieval, pričom otcovi povolil splácať v splátkach po 50,-eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, až do úplného zaplatenie dlhu. Súd vychádzal ďalej zo zistenia, že matka maloletej sa momentálne zdržiava v domácnosti svojich rodičov, má vlastný jednoizbový byt, ale v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o dcéru po pôrode sa rozhodla, že bude určitý čas bývať pri rodičoch. Momentálne poberá materský príspevok vo výške 500,-eur mesačne. Pred nástupom na dovolenku pracovala ako asistentka riaditeľa v spoločnosti Y.
G.. s.r.o. O maloletú dcéru sa riadne a po všetkých stránkach stará. Otec maloletej pracuje v tej istej firme ako matka na pozícii údržbár. Obýva starší rodinný dom v obci B., ktorého vlastníkom sa stal v dedičskom konaní po smrti otca s tým, že má povinnosti postarať sa o svoju matku, ktorá býva v spoločnej domácnosti s ním. Uviedol, že hospodári spoločne s matku, ale nakupuje a prie si sám. Otec má výdavky na bývanie vo výške 180,-eur mesačne, 100,-eur cestovné do práce, 40,-eur mesačne životné poistenie z dôvodu profesie, 400,-eur ročne uhrádza poistenie v poisťovni Aegon. Matka momentálne poberá rodičovský príspevok vo výške 204 Eur mesačne, prídavky na dieťa vo výške 25,00 Eur mesačne. Jej celkové výdavky sú vo výške 640,- Eur mesačne. Na inkaso, vrátane hypotéky, TV, rozhlas platí 247,- Eur mesačne. Výdavky na dieťa sú vo výške 200,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie, hygienu vo výške 170,- Eur mesačne. Výdavky na dcéru sú vyššie aj z dôvodu, že s dcérou musí pravidelne cvičiť Vojtovú metódu, a to 4 krát denne, preto spotrebuje viac plienok. S dcérou býva v 1 izbovom byte. Podľa opisu mzdových listov navrhovateľky za obdobie od mája 2015 do apríla 2016 bol jej priemerný čistý príjem 358,22 eura, priemerný čistý príjem bývalého manžela za čas od marca 2015 do apríla 2016 634,51 eura, za rok 2016 648,36 eura. Navrhovateľka do októbra 2016 poberala nemocenské dávky, od októbra rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura. Jej príjem za obdobie od apríla 2016 do októbra 2016 predstavoval 501,40 eura, od novembra 2016 367,70 eura.
7. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.11.2016 navrhovateľka poberala materské za čas od apríla do októbra 2016 v priemernej výške 501,40 eura, v novembri 2016 367,70 eura.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
9. Predmetom konania je nárok navrhovateľky na určenie príspevku na výživu na rozvedenú manželku, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami § 72 a nasl. Zákona o rodine.
10. Podľa § 72 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
11. Podľa ustálenej praxe súdov napr. nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2010 č.k. III ÚS 120/2010-27, účelom tohto inštitútu sa viaže na zmenené životné podmienky bývalých manželov spôsobené rozvodom, inými slovami medzi potrebou a odôvodnenosťou poskytnutia príspevku a rozvodom musí byť príčinná súvislosť.
12. Pokiaľ bývalý manžel namietal, že navrhovateľka pred podaním návrhu na priznanie príspevku nepožiadala o tento príspevok, resp. z jej strany nedošlo k pokusu o dohodu, ide o predčasne podaný návrh, nakoľko táto podmienka je zákonná hmotnoprávna podmienka a bez jej splnenia treba návrh zamietnuť., v danom prípade poukazuje súd na tú skutočnosť, že síce navrhovateľka takýto návrh podala, avšak z pokusu súdu o mimosúdne vysporiadanie sporu, teda o dohodu medzi bývalými manželmi, bolo jednoznačne zistené, že k takejto dohode by ani nebolo došlo, aj keby takúto dohodu bola navrhla, nakoľko bývalý manžel jednoznačne odmietal v priebehu celého konania, akýkoľvek základ nároku na príspevok na výživu rozvedenej manželky. Z tohto dôvodu teda striktné zotrvávanie na tejto podmienke by znamenalo zjavne nespravodlivý výklad ustanovenia § 72 Zákona o rodine vymykajúci sa vlastnej podstate tohto inštitútu. Je samozrejmé, že Zákon o rodine v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela aj v prípade iných nárokov vedie účastníkov konania k tomu, aby sa predovšetkým o týchto nárokoch vyplývajúcich zo Zákona o rodine dohodli. Avšak skutočnosť, aby neexistencia, resp. nedostatok pokusu o takúto dohodu pred podaním návrhu automaticky znamenal predčasnosť podaného návrhu a zamietnutie žaloby, by bolo možné posúdiť v takom prípade, ak by dotknutý bývalý
manžel v priebehu prípadného vyjadrovania sa k návrhu druhého manžela aj súhlasil s nárokmi, ktoré sú voči nemu uplatňované a v takom prípade by zjavne by takáto žaloba bola predčasne podaná a bolo by ju potrebné zamietnuť, avšak tento prípad rozhodne nie je, ani nebol. Z tohto dôvodu teda súd nepovažuje nedostatok pokusu navrhovateľky o prípadnú dohodu o výške tohto príspevku za takú skutočnosť, ktorá by mala znamenať automatické zamietnutie návrhu.
13. Vo vzťahu k ďalším námietkam bývalého manžela súd uvádza, že v zmysle ustálenej praxe súdov, schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, neurčuje iba jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery. Súd skúma, či a v akej miere je nevyhnutná výživa rozvedeného manžela zabezpečená z vlastného majetku, prípadne prihliadne na tento jeho majetok. Rozvedenú manželku súdy považujú za neschopnú samu sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti vo veku do 3 rokov. Pri určovaní príspevku však je potrebné prihliadať aj na to, že sa jedná o príspevok na výživu rozvedeného manžela, nie je o plnenie si vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorá je úplne iným právnym inštitútom a v danom prípade aj súd skúma podstatne iné okolnosti než v prípade určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela. Za primeranú výživu sa nepovažujú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale aj na uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela.
14. Pokiaľ je účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela zmierňovať následky zmeny životnej úrovne, ktorú mal oprávnený manžel počas trvania manželstva oproti tým podmienkam, v ktorých sa ocitol po rozvode, a na ktoré nedopadá inštitút vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorá je povinnosťou manželov v manželstve, inak nie je medzi týmito okolnosťami daná príčinná súvislosť a nárok nevznikne, v danom prípade, hoci manželstvo trvalo len krátky čas ani nie polroka, je potrebné zohľadniť, že v tomto manželstve bolo počaté dieťa a navrhovateľka by sa neocitla v situácii sociálnej odkázanosti na bývalého manžela, keby nebola toho času na materskej dovolenke, a to kvôli pôrodu dcéry pochádzajúcej z tohto manželstva, ku ktorej svoje povinnosti otca a to zabezpečenie riadnej výchovy a výživy, otec chce plniť a domáha sa byť súčasťou života svojej dcéry. Narodenie dieťaťa je tou objektívnou príčinou, pre ktorú došlo k poklesu príjmov navrhovateľky od 1.11.2016, odkedy poberá iba rodičovský príspevok V danom prípade je preukázateľné a vyplynulo to z vykonaného dokazovania jednoznačne, že od novembra 2016 navrhovateľka poberá iba rodičovský príspevok a jej príjem je len vo výške rodičovského príspevku, to znamená jej samotné zárobkové možnosti a schopnosti spočívajú iba v tomto rodičovskom príspevku, keďže výživné na dieťa, ktoré poberá, ako aj prídavok na dieťa nie sú jej príjmom, ale slúžia na úhradu potrieb maloletej dcéry. Rodičovský príspevok od novembri 2016 je vo výške približne životného minima na jednu dospelú osobu, pričom je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že navrhovateľka bola nútená si zaobstarať bývanie v jednoizbovom byte, z ktorého spláca hypotéku a je nútená aj platiť náklady za bývanie. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri určení príspevku na výživu rozvedenej manželky a určil teda výšku príspevku tak, aby bola pokrytá nielen suma životného minima, ale aj tie náklady, ktoré sú spočívajú v zabezpečení bývania. Výdavky navrhovateľky sú oprávnené a dôvodné, lebo vzhľadom na situáciu po rozvode manželstva, sama bola nútená zabezpečiť pre seba a dieťa dôstojné bývanie a preto sa za primerané výživné musia brať aj výdavky na bývanie teda pojem primeraná výživa musí byť vykladaný širšie než len tak, že medzi ne patria len prostriedky na jedlo v najužšom slova zmysle. Suma životného minima je stanovená na 198,09 eura na plnoletú osobu. Príjmy bývalého manžela v porovnaní s jeho výdavkami a s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá má prednosť pred touto vyživovacou povinnosťou to odôvodňujú.
15. Súd nepovažuje nárok navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na to, ako krátko manželstvo trvalo a z akých dôvodov došlo k rozvratu medzi manželmi. Základnou a rozhodujúcou a určujúcou skutočnosťou je tá skutočnosť, že pokiaľ žili účastníci v manželstve, navrhovateľka si zabezpečovala svoje potreby z pracovného výkonu a po uzavretí manželstva otehotnela, narodilo sa jej dieťa a v dôsledku tejto objektívnej skutočnosti nemôže pracovať a zaobstarávať si prostriedky na výživu. Z tohto dôvodu teda súd nezistil žiaden rozpor s dobrými mravmi, pričom sa nemienil už v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zaoberať bližšie okolnosťami rozvratu tohto manželstva tak, ako boli zistené v rozvodom konaní, nakoľko táto skutočnosť by sama o sebe nespôsobovala vznik alebo zánik tohto nároku. Je jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi rozvodom účastníkov, keďže tento sa odohrával v čase, kedy už bola navrhovateľka tehotná a návrh na rozvod manželstva a návrh na rozvod manželstva podal bývalý manžel a objektívnymi okolnosťami na strane navrhovateľky a potrebou zabezpečiť dôstojné bývanie pre ňu a pre dieťa,
preto súd rozhodol tak, že zaviazal povinného bývalého manžela prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 eur mesačne od 1.11.2016. Dlžné výživné vo výške 250 eur povolil mu splácať v 25 eurových mesačných splátkach od 1.5.2017 do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).