Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/88/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: H., zastúpeného C. proti žalovanému: J., zastúpenému C., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 6Csp/100/2016-15, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Považská Bystrica napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2014, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Ďalej rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia poučil žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcovi o plnenie z úverovej zmluvy s tým, že súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie tým, že boli osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Uvedené bolo osvedčené predložením Zmluvy o úvere, Dohody o zrážkach zo mzdy a prehľadom realizovaných zrážok zo mzdy. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na to, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, a že zrážky, ktoré vykonáva jeho zamestnávateľ v prospech žalovaného, mu znemožňujú zabezpečovať aj základné potreby, pričom skutkový a právny stav uvedený v podanom návrhu umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu bez možnosti žalobcu zamedziť výkonu zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Podľa posúdenia súdom prvej inštancie žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ako aj to, že jeho právo, plynúce z daného stavu, je ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebné neodkladné opatrenie, pretože jeho zamestnávateľ na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca považuje za neplatnú, zrážky skutočne vykonáva, teda vznikol stav potreby bezodkladne upraviť pomery. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d) a § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho advokáta. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie musí byť primerané a nesmie vyvolávať právne účinky, ktoré idú nad rámec nevyhnutnosti. Tieto kritériá podľa žalovaného splnené neboli a nariadené neodkladné opatrenie považuje za nezákonné. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z uznesenia o jeho nariadení nie je možné objektívne zistiť, z čoho konkrétne súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich

skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, o ktoré skutočnosti súd prvej inštancie opiera svoje závery, resp. na akom základe považuje tvrdenia žalobcu za dôvodné, preto považuje žalovaný rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako uhrádzanie splátok vkladom v banke, platením prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, zákonodarca s ním výslovne počíta (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva), čo deklaruje novela zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinná od 01.05.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym prostriedkom zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Žalovaný zastáva názor, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je možné vychádzať iba z tvrdení žalobcu. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Súd prvej inštancie podľa žalovaného neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane žalobcu, rovnako nie je z rozhodnutia zrejmé, z akých konkrétnych predložených dôkazov mal súd preukázanú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd ani minimálnym spôsobom nepreveril, aké nároky sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uhrádzajú, teda, či ide o istinu pohľadávky, príslušenstvo, atď. Nariadením neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel žalobca so žalovaným práve z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ku ktorému aj reálne došlo, pričom žalobca s podmienkami zmluvy plne súhlasil. V dôsledku napadnutého uznesenia bola žalovanému odňatá zákonná možnosť domáhať sa úhrad tých plnení, na ktoré ma v zmysle zmluvných podmienok legitímny nárok. Strohé konštatovanie súdu ohľadom dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalovaného nevykazuje ani základné predpoklady na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Napokon žalovaný poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je zmätočný, neurčitý, nie je z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha, neobsahuje návrh vo veci samej. Žalobca v jeho obsahu iba stroho konštatuje prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v úverových zmluvách, bez akéhokoľvek reálneho vecného zdôvodnenia. Predpokladom vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalobca uvedie, čoho sa vo veci domáha, alebo bude domáhať, pričom súd v uznesení určí lehotu na podanie takéhoto návrhu. Dôsledkom takéhoto postupu súdu je skutočnosť, že predmetné neodkladné opatrenie nebude trvať iba obmedzený čas, ale po neobmedzenú dobu.

3. Žalobca prostredníctvom svojho advokáta k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za dostatočne odôvodnené. Podľa žalobcu z priložených dôkazov vyplýva, že záväzok žalobcu je už uhradený a uspokojený a ďalšími zrážkami z jeho mzdy by dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a k prehĺbeniu ujmy na strane žalobcu.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správne.

5. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

8. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

9. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

10. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016, zmenil dovtedajšiu koncepciu právnej úpravy predbežných opatrení, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne, predbežne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od predbežnosti a aj od dočasnosti poskytovanej ochrany. Neodkladné opatrenie tak môže súd nariadiť aj ako samostatné rozhodnutie bez toho, aby musel súčasne viesť (ďalšie) konanie vo veci samej, pričom je na úvahe konajúceho súdu, či v takom prípade uloží navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (obdobne ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy predbežných opatrení), alebo (čo je nóvum právnej úpravy neodkladných opatrení podľa túto povinnosť navrhovateľovi neuloží, ak je predpoklad, že samotným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 . Ak súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučí stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá nejakú povinnosť, že táto strana - ak nie je spokojná s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala za trvalú - môže podať žalobu vo veci samej (§ 337 ods. 1 . V tomto druhom prípade (ak súd neuloží navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej) je potrebné považovať samotné neodkladné opatrenie za rozhodnutie vo veci samej.

11. Neobstojí teda námietka žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval návrh vo veci samej. Návrh bol podľa odvolacieho súdu dostatočne určitý a obsahoval jednoznačný petit, v ktorom bolo uvedené, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ dožaduje. V predmetnom prípade nebolo potrebné, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, čoho sa bude domáhať v (ďalšom) konaní vo veci samej, keďže samotné neodkladné opatrenie považoval navrhovateľ za dostatočné na dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, s čím sa stotožnil súd prvej inštancie a vyjadril to vo výroku uznesenia tým, že neuložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale poučil žalovaného o možnosti podať žalobu o plnenie z úverovej zmluvy. Nariadené neodkladné opatrenie sa tak stalo rozhodnutím, po ktorom nemusí ďalšie konanie vôbec nasledovať (ale môže, pokiaľ žalobu podá subjekt, ktorému bola neodkladným opatrením uložená povinnosť), teda rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa konanie končí. S týmto posúdením sa stotožňuje aj odvolací súd.

12. Rozhodnutie súdu o tom, či po nariadení neodkladného opatrenia má nasledovať konanie vo veci samej iniciované navrhovateľom neodkladného opatrenia (teda, či má súd navrhovateľovi uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej), alebo či je možné považovať neodkladné opatrenie za rozhodnutie vo veci samej (ktoré môže prípadne podaním žaloby zvrátiť ten, komu bola neodkladným opatrením uložená nejaká povinnosť), nie je svojvoľné, ale musí vychádzať z posúdenia povahy veci. V predmetnej veci treba rozlišovať medzi uspokojením pohľadávky veriteľa a použitím dohody o zrážkach zo mzdy, čo žalovaný v odvolaní zamieňa. Rozhodnutie o tom, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, predstavuje rozhodnutie vo veci samej, len pokiaľ ide o samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Neznamená to však, že žalobca nie je povinný uhradiť svoj dlh voči žalovanému, samozrejme v rozsahu, ktorý je v súlade so zákonom a už vôbec toto rozhodnutie neodníma žalovanému možnosť domáhať sa úhrad tých plnení, na ktoré má v zmysle zmluvných podmienok (a v súlade so zákonom) legitímny nárok. Právne naopak, v prípade neuhradenia dlhu sa žalovaný môže svojich nárokov domáhať na súde, o čom bol aj súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení poučený.

13. Žalovaný v odvolaní tiež zamieňal riadne splácanie dlhu formou zrážok zo mzdy a dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút. Ak žalovaný argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je „rovnocenný spôsob splácania dlhu ako uhrádzanie splátok vkladom v banke, platením prostredníctvom

pošty, trvalým príkazom a pod.“, odvolací súd k tomu uvádza, že to platí len pre dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrie zamestnanec so svojím zamestnávateľom, a ktorou zamestnanec sám poveruje svojho zamestnávateľa, aby mu vykonával zrážky zo mzdy a zrazené sumy zasielal veriteľovi zamestnanca. Takéto zrážky však môže zamestnanec kedykoľvek ukončiť, čo je podstatný rozdiel oproti dohode o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovaciemu inštitútu podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Je potrebné dať za pravdu žalovanému v tom, že tento inštitút nebol legislatívne zakázaný v spotrebiteľských zmluvách, avšak aj pri jeho použití je potrebné prihliadať na osobitnú ochranu spotrebiteľa a na prípadný rozpor s dobrými mravmi.

14. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nepreveril, aké nároky sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uhrádzajú, teda, či ide o istinu pohľadávky, príslušenstvo, atď., odvolací súd uvádza, že zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorú zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobcu, a ktorú žalobca priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyplýva, že žalobca bol v omeškaní so splátkou v sume 66,33 eur (teda s jednou splátkou), avšak žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy „až do vyrovnania celého dlhu“, pričom dlh vyčíslil na sumu 1.658,61 eur. Táto suma je pritom vyššia než suma istiny poskytnutého úveru (1.140 eur), ale aj vyššia než celková čiastka, ktorú mal zaplatiť dlžník (1.570,92 eur) podľa Zmluvy o revolvingovom úvere (pozn.: aj keď je zmluva označená ako zmluva o revolvingovom úvere, v skutočnosti z nesporných tvrdení oboch strán vyplýva, že na jej základe bol žalobcovi poskytnutý jednorazový úver vo výške 1.140 eur). Súčasne so Zmluvou o revolvingovom úvere uzavrel žalovaný so žalobcom v ten istý deň aj Dohodu o poskytovaní služieb (ktorej obsah vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či takýto postup uzatvárania zmlúv nepredstavuje nekalú obchodnú praktiku; to však v tejto veci nie je potrebné posudzovať), nároky žalovaného vyplývajúce z Dohody o poskytovaní služieb však neboli zahrnuté do Dohody o zrážkach zo mzdy (tam sa výslovne uvádza len pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o revolvingovom úvere). Už z porovnania súm v žiadosti o vykonávanie zrážok a v Zmluve o revolvingovom úvere je teda zrejmé, že žalovaný sa pokúsil prostredníctvom použitia dohody o zrážkach zo mzdy vymôcť (bez súdnej kontroly) vyššiu sumu, než bola dohodnutá celková dlžná čiastka v zmluve o úvere, čo samo osebe predstavuje zneužitie (inak zákonného) inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, čo je dôvodom na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy.

15. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné a ani potrebné preverovať všetky tvrdenia žalobcu (v tomto prípade tvrdenia o neprijateľnej výške úrokov v Zmluve o revolvingovom úvere, o absencii zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb aj Dohody o zrážkach zo mzdy a napokon aj o tom, že záväzok žalobcu je už uhradený). Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Žalobca tieto základné atribúty dôvodnosti úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia osvedčil, a to práve predložením žiadosti zo strany žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy, adresovanej zamestnávateľovi žalobcu a prehľadom realizovaných zrážok zo mzdy. Z týchto listín vyplýva, že použitím dohody o zrážkach zo mzdy v tomto prípade žalobcovi bezprostredne hrozí ujma spočívajúca vo vymáhaní nárokov žalovaného vo vyššej sume, než by mu patrili podľa zákona. Žalobca teda osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a preto súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že bol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že súdna prax vyžaduje naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, ani, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne stranám sporu neprimeraná ujma, teda ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. V danom prípade nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu medzi stranami sporu a žalovanému ako osobe oprávnenej zo Zmluvy o revolvingovom úvere nevznikne nenapraviteľná ujma. Žalovaný má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jeho zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. Nariadeným neodkladným opatrením sa teda neprimeraným spôsobom nezasiahne do oprávnených záujmov žalovaného. 17. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu priznal voči neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .