Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29C-181-2015.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/181/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: U. X., B.. X.X.XXXX, X. T. L., J. H.: U. XX, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: N.. T. X., B.. XX.X.XXXX, X. O. XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokát so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 102,423,20 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadal zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 102.423,20 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 5.6.2009 do zaplatenia.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Keďže žalobca predvolanie na pojednávanie nariadené na deň XX.X.XXXX neprevzal podľa oznámenia doručovateľa v odbernej lehote na adrese oznámenej žalobcom podaním zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ust. § 112 CSP sa predvolanie považuje za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a preto mal súd splnené podmienky na konanie v jeho neprítomnosti.
4. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením obsahu vyšetrovacieho spisu, zmluvy o pôžičke, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalovaný ako veriteľ mal poskytnúť bezúročnú finančnú pôžičku vo výške 1.215.313,- Sk, ktorá mala byť splatená v 22 splátkach najneskôr do XX.XX.XXXX.
6. Podľa bodu III. zmluvy, ako dlžník ručil za uvedenú pôžičku celým svojím osobným majetkom a zaviazal sa nevykonať žiaden právny úkon k svojmu hnuteľnému a nehnuteľnému majetku, ktorého hodnota je vyššia ako 100.000,- Sk.
7. Podľa článku IV. zmluvy, sa dlžník zaviazal v prípade neuhradenia pôžičky v lehote do XX.XX.XXXX zaplatiť veriteľovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania od 1.1.2007 až do úplného splatenia pôžičky.
8. Podľa žalobcu tak ročný úrok z omeškania predstavoval 36,5 %, čo napĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z titulu úžery. Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zákonný úrok z omeškania bol najviac 11,50 %, t. z. že rozdiel predstavuje vo výške 25 % ročne, a preto je predmetná zmluva o pôžičke neplatná.
9. V súlade s uvedeným, tak zákonný úrok z omeškania do vrátenia pôžičky mal predstavovať sumu 11.235,80 Eur. Zrejmé nedopatrením bola v prospech žalovaného titulom úroku z omeškania poukázaná úhrada vo výške 1.074.336,- Sk (35.661,42 Eur), preto žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úroku z omeškania sumu 24.425,62 Eur.
10. Žalobca mal podpísať nevyplnený príkaz na úradu, ktorý odovzdal žalovanému a niekto protizákonne, nie jeho rukou tento vypísal dňa X.X.XXXX na sumu 154.000 Eur, t.z. na sumu vyššiu aký bol dlh na istine pôžičky a na zákonných úrokoch z omeškania.
11. Uvedená nezákonná operácia bola realizovaná tak, že na účet žalovaného č. XXXXXXXX bola poukázaná z účtu žalobcu č. XXXXXXXX vedeného v L. X. suma 154.000 Eur. Takto žalovaný na úkor žalobcu získal sumu 102.423,20 Eur.
12. Uvedená suma bola žalovanému poukázaná z finančných prostriedkov, ktoré žalobca získal zmluvou o úvere č. XXX/XX/XXXXXX poskytnutého Poštovou bankou dňa XX.X.XXXX vo výške 216.000 Eur.
13. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zároveň proti uplatnenému návrhu vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 OZ odo dňa poukázania úhrady 154.000 Eur z účtu žalobcu.
14. Na preukázanie 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX navrhol predmetné konanie prerušiť až do uzavretia prešetrenia podozrenia z organizovaného zločinu úžery podľa § 235 Trestného zákona, sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, resp. § 276 Trestného zákona vedeného na OR PZ v Prešove, Odborom kriminálnej polície Prešov pod č. k. Č.: C.-XXX/X-P.-L..
15. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP ako nedôvodný zamietol.
16. Z predmetnej trestnej veci súd zistil, že doposiaľ nebolo vydané ani uznesenie o začatí trestného stíhania, obsahom ktorého by bol opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide a to jeho zákonným pomenovaním s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona v zmysle § 199 Trestného poriadku čo znamená, že uvedená trestná vec ešte nie je ani v štádiu prípravného konania. Keďže podľa tvrdenia žalobcu nebolo začaté trestné stíhanie, ani vznesené obvinenie, že trestný čin spáchala určitá osoba podľa § 206 Trestného poriadku, nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP.
17. Zároveň v predmetnej trestnej veci neprebieha trestne stíhanie pred súdom na podklade obžaloby podanej prokurátorom v zmysle ust. § 237 ods. 1 Trestného poriadku, preto neboli splnené podmienky ani na prerušenie konania podľa § 164 CSP.
18. Z výpovede žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že otec žalovaného N.. T. X. mu v r. 2000 mal poskytnúť pôžičku vo výške 700.000,- Sk bez určenia doby splatnosti a vystavenia písomného potvrdenia o jej poskytnutí.
19. Dňa X.X.XXXX mal N.. T. X. vypracovať písomnú zmluvu o pôžičke, z ktorej vyplynulo, že mu poskytol pôžičku vo výške 900.000,- Sk na dobu neurčitú, avšak k jej podpisu nedošlo.
20. Dňa XX.X.XXXX mal vypracovať ďalšiu písomnú zmluvu o pôžičke na sumu 1.000.000,- Sk so záložnou zmluvou na zabezpečenie návratnosti pôžičky zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, avšak ani v tomto prípade k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.
21. Až dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke na sumu 1.215.313,- Sk, kde však ako veriteľ bol označený N.. T. X. U. N.. T. X., ktorý nechcel figurovať v zmluve o pôžičke ako veriteľ. Zo strany veriteľa však nedošlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na základe uzatvorenej zmluvy.
22. Dňa 26.5.2009 žalobca uzatvoril s Poštovou bankou zmluvu o úvere č. XXX/XX/XXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 216.000,- Eur. Pri podpise zmluvy v banke mal podpísať aj nevyplnený prevodný príkaz (č. l. 68), na základe ktorého mala byť v prospech účtu č. XXXXXXXX W. X. XXXX poukázaná suma 154.000 Eur. Aj keď sa na uvedenom prevodnom príkaze nachádza jeho podpis, ďalšie údaje v ňom vyplnené neboli vypísané jeho rukou.
23. Asi jeden a pol roka od podpisu prevodného príkazu zo dňa 4.X.XXXX zistil, že z jeho bankového účtu boli v prospech účtu N.. T. X. poukázané peňažné prostriedky vo výške 154.000 Eur napriek tomu, že na základe ich vzájomnej dohody bolo ustálené, že celková čiastka, ktorú mu titulom istiny pôžičky dlhuje je suma 40.341 Eur s prísl. v celkovej výške 66.387,80 Eur.
24. Zo správy Poštovej banky, a.s. (č. I.. XXX) bolo zistené, že v príkaze na úhradu zo dňa 4.X.XXXX (Č.. I.. XX) je ako účet platiteľa označený účet vedený v prospech žalobcu ako podnikateľský účet pod č. XXXXXXXX/XXXX a ako účet príjemcu účet vedený v prospech T. X., B.. X.X.XXXX, v prospech ktorého bola pripísaná suma 154.000 Eur.
25. Žalovaný vo svojej výpovedí v rámci trestného konania uviedol, že žalobcu pozná prostredníctvom svojho otca, keďže títo boli dlhoročnými priateľmi. Vedel, že žalobca je dlžníkom jeho otca a keďže tento nechcel byť zaťažovaný zmluvami o pôžičkách, tak v mene otca vystupoval ako veriteľ na zmluve o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX v predmete poskytnutia pôžičky vo výške 1.215.313,- Sk. Suma uvedená v predmete zmluvy predstavovala súhrn pôžičiek poskytnutých jeho otcom žalobcovi pred uzatvorením uvedenej zmluvy. Išlo o peňažné prostriedky poskytnuté jeho otcom žalobcovi, teda nešlo o jeho finančné prostriedky.
26. N.. T. X. vo svojej výpovedí v rámci trestného konania uviedol, že so žalobcom sa pozná od r. 1XX5 a boli dobrí priatelia. Keďže v rokoch 1995 - 98 sa dostal žalobca do finančných problémov, opakovane ho požiadal o menšie pôžičky v sumách od 50 do 100.000,- Sk, ktoré mu postupne vrátil. V r. 2000 ho požiadal o poskytnutie ďalšej pôžičky vo výške 1.000.000,- Sk v čase rozvodu manželstva, ktorá mu bola odovzdaná v hotovosti za prítomnosti kolegyne N. B.. Ďalšiu pôžičku vo výške 1.200.000,- Sk mu poskytol v r. 2005 bez prítomnosti tretích osôb. Keďže boli dlhoročnými priateľmi tieto pôžičky mu poskytol bez uzatvorenia písomných zmlúv a vždy v hotovosti k jeho rukám. Keď sa celkový objem pôžičiek vyšplhal na sumu 4.000.000,- Sk, ďalšiu zmluvu o pôžičke už so žalobcom uzatváral jeho syn N.. T. X. a to konkrétne zmluvu uzatvorenú dňa XX.X.XXXX na sumu 1.215.313,- Sk, ktorá však bola poskytnutá ním a nie je jeho synom. Pri osobných stretnutiach so žalobcom ustálili, že mu dlhuje celkovo sumu 154.000 Eur, ktorú sa zaviazal splatiť úverom poskytnutým mu zo strany Poštovej banky na ním označený účet.
27. Po poukázaní uvedenej sumy ho žalobca viac nekontaktoval s tým, že prijal od neho neoprávnene vyplatenú sumu, ale opätovne ho žiadal o poskytnutie ďalších pôžičiek, čo už odmietol.
28. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
29. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o pôžičke v predmete poskytnutia pôžičky žalovaným žalobcovi vo výške 1.215.313,- Sk s dátumom splatnosti najneskôr do XX.XX.XXXX.
31. Z výpovede žalobcu v rámci trestného konania vyplynulo, že peňažné prostriedky z predmetnej pôžičky mu vyplatené neboli. V prospech účtu otca žalovaného bola dňa 4.X.XXXX na základe príkazu
na úhradu (Č.. I.. XX) z účtu žalobcu poukázaná suma 154.000 Eur, ktorá mala predstavovať úhradu nesplatenej predmetnej pôžičky, vrátane prísl. napriek tomu, že táto mala byť na základe ich vzájomnej dohody ustálená na sumu 66.387,80 Eur.
32. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi v rámci trestného konania potvrdil, že on žalobcovi na základe uvedenej zmluvy o pôžičke finančné prostriedky neposkytol, ale ako veriteľ vystupoval v mene otca, pričom suma uvedená v predmete zmluvy predstavovala súhrn pôžičiek poskytnutých jeho otcom žalobcovi.
33. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
34. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok NS SR z 30.6.2010 pod sp. zn. 3 Cdo 325/2009).
35. Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu nedošlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov uvedených v predmete zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, nemohlo dôjsť medzi nimi ani k vzniku právneho vzťahu z pôžičky a žalovaný nemal nárok na vrátenie peňažných prostriedkov uvedených v jej predmete.
36. Zároveň však žalobca vo svojej výpovedi v rámci trestného konania nepoprel, že mu bola poskytnutá pôžička zo strany otca žalovaného N.. T. X. s tým, že na základe vzájomnej dohody bola jej nesplatená výška, vrátane príslušenstva ustálená na sumu 66.387,80 Eur s tým, že táto mala byť poukázaná v jeho prospech z úveru mu poskytnutého Poštovou bankou, a.s. na základe zmluvy č. XXX/XX/XXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX na sumu 216.000 Eur.
37. Podľa jeho vyjadrenia mal vypísať pri uzatvorení zmluvy o úvere tzv. "bianko“ príkaz na úhradu, ktorý mal byť následne jemu neznámou osobou vypísaný s uvedením dátumu X.X.XXXX, jeho účtu ako platiteľa a účtu N.. T. X. ako príjemcu, vrátane poukazovanej sumy vo výške 154.000 Eur.
38. O pripísaní uvedenej sumy v prospech účtu N.. T. X. sa mal dozvedieť asi 1 a pol roka od vystavenia príkazu na úhradu zo dňa 4.X.XXXX a tohto mal vyzvať na vrátenie uvedených peňažných prostriedkov nad sumu 66.387,80 Eur.
39. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, teda je aktívne vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie ÚS SR z 22.11.2011 pod č. k. III ÚS 517/2011).
40. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré ide nie je; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR pod sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
41. Zo skutkových tvrdení žalobcu nesporne vyplýva, že v prospech účtu veriteľa Ing. T. X. mala byť z peňažných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere uzatvorenej s Poštovou bankou príkazom na úhradu zo X.X.XXXX vrátená nesplatená časť istiny pôžičky vrátane príslušenstva vo výške 66.387,80 Eur.
42. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v prospech účtu Ing. T. X. bola z účtu žalobcu na základe príkazu na úhradu zo dňa 4.6.2009 poukázaná suma 154.000 Eur. V prípade ak žalobca v prospech účtu N.. T. X. poukázal vyššiu sumu aká zodpovedala výške jeho nesplateného záväzku, potom má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 OZ v rozsahu peňažných prostriedkov prijatých veriteľom N.. T. X. bez právneho dôvodu.
43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je pasívne vecne legitimovanou stranou v spore na vydanie peňažných prostriedkov poukázaných bez právneho dôvodu z účtu žalobcu na základe príkazu na úhradu zo dňa X.X.XXXX v zmysle ust. § 451 OZ N.. T. X., v prospech ktorého boli uvedené peňažné prostriedky vyplatené, preto súd žalobu voči žalovanému pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore zamietol.
44. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
47. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.