Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o mal. V. W., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov matky: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, W. a otca V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. republika, M. XXX/XX, XXX XX V., zast. JUDr. Jánom Bachanom, advokátom so sídlom v Mikulove, Na hradbách 66, 692 01 Mikulov, Česká republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. septembra 2016, č. k. 17P/20/2016-14, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca maloletého povinnosťou od 01.09.2016 prispievať na výživu maloletého V. W., nar. XX.XX.XXXX sumou 135 eur mesačne, pričom už zročné výživné na september 2016 v sume 85 eur je povinný poukázať matke maloletého do troch dní od doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od októbra 2016 je povinný poukazovať matke maloletého vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza z 19.04.2011 č. k. 9C/8/2011-24, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca maloletého určená na 50 eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že matka maloletého sa podaným návrhom domáhala zvýšenia doteraz určeného výživného na maloletého na čiastku 200 eur mesačne, a to od 01.09.2016. Návrh odôvodila zmenou svojich pomerov a pomerov na strane maloletého. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný sčasti, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u otca došlo k výraznej zmene pomerov, keďže jeho príjem sa zvýšil z dovtedajších 390 eur mesačne na sumu 530 eur mesačne a popri tom mu zamestnávateľ zabezpečuje i ubytovanie v mieste výkonu práce; k zmene pomerov došlo aj na strane matky, avšak jej pomery sa od času oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zhoršili, matka už nemá príjem z rodičovského príspevku vo výške 190 eur mesačne, ale len príjem z invalidného dôchodku vo výške 179 eur mesačne. K zmene pomerov došlo aj na strane maloletého v súvislosti s jeho vekom, keď náklady na jeho základné životné potreby sa zvýšili. S ohľadom na takto zistený skutkový stav zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 135 eur mesačne od 01.09.2011 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom za september 2016, ktoré zaviazal otca poukázať matke maloletého do troch dní od doručenia rozsudku.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní uviedol, že je plne uzrozumený s potrebou prispievať na rastúce potreby maloletého v súvislosti s jeho vekom a zahájením školskej dochádzky a s tým i spojenými nákladmi a tiež chápe sociálnu situáciu matky, ale aj po prihliadnutí ku všetkým okolnostiam má za to, že povinnosť platiť výživné vo výške 135 eur mesačne bola súdom prvej inštancie stanovená ako neprimerane vysoká. Je pravdou, že vzhľadom k postoju matky doposiaľ bol zbavený možnosti navštevovať syna a prispievať mu tak na jeho potreby. Proti záverom súdu prvého stupňa namieta, že zo svojich príjmov hradí nielen dlhy, ku ktorým bol zaviazaný nielen z jeho viny, ale tiež sa snaží zabezpečiť si bývanie na Slovensku, a preto si tiež šetrí na obstaranie obydlia. Tiež jeho sociálna situácia nie je tak dobrá, aby sa na základe uloženej povinnosti nevystavoval nebezpečiu prípadnej nemožnosti hradiť stanovené výživné. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zaviaže platiť výživné vo výške 115 eur mesačne.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že otcovi bola naposledy určená vyživovacia povinnosť v r. 2011 v sume 50 eur mesačne, pričom výživné v tejto sume nebolo ani v tom čase dostatočné na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Od tejto doby otec nejavil záujem o dieťa, neprispieval okrem výživného žiadnym iným spôsobom na jeho potreby. Finančne jej pomáhali jej rodičia, bez pomoci ktorých by starostlivosť o syna nezvládla. O zmenu výživného nežiadala ani v období, keď maloletý navštevoval materskú školu, kedy boli mesačné výdavky len na stravovanie 27 eur mesačne. Návrh na zmenu výživného podala až od septembra 2016 po nástupe syna do základnej školy. Doterajšie výživné 50 eur považuje za nepostačujúce na zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré navštevuje základnú školu, keď mesačne uhrádza len na stravovanie dieťaťa 25 eur. Na vybavenie dieťaťa do základnej školy jej otec neprispel žiadnou sumou, znova bola odkázaná na pomoc svojich rodičov. Otec dieťaťa má možnosť stretávať sa s dieťaťom, ale túto možnosť nevyužíva, naposledy dieťa navštívil dňa 06.11.2016, pričom predtým 3 krát ohlásil svoju návštevu, ktorú neuskutočnil. Synovi priniesol sladkosti, čo syna sklamalo, pretože očakával od otca darček. Nepáči sa jej telefonická komunikácia otca prostredníctvom SMS, ktorými vulgárne nadáva jej a jej matke. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a výživné vo výške 135 eur považuje za primerané potrebám dieťaťa na základnej škole. Podotkla, že ak otec dieťaťa v odvolaní uvádza výšku výživného 115 eur, ktoré je schopný mesačne poukazovať na dieťa, malo by byť v jeho možnostiach prispievať aj 135 eur mesačne, vzhľadom na to, že žiadnym iným spôsobom na potreby dieťaťa neprispieva a nevyužíva možnosť stretávať sa s ním.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v r. 2011 vzrástli odôvodnené potreby na strane maloletého. Maloletý je žiakom prvého ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školskú družinu. Zvýšené náklady má matka spojené aj so zakupovaním liekov na posilnenie imunity. Náklady na úhradu ďalších odôvodnených potrieb pozostávajú so zakúpením oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, školských pomôcok a iné.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

7. Pri porovnaní pomerov v čase predošlej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2011, č. k. 9C/8/2011-24) bolo zistené, že citovaným rozhodnutím bola schválená rodičovská

dohoda, v ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 50 eur mesačne. V tom čase mal otec maloletého nastúpiť do nového zamestnania, predtým dosahoval príjem vo výške 390 eur mesačne netto. Matka maloletého poberala dôchodok vo výške 130 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne. Maloletý V. mal necelé dva roky. V súčasnosti je maloletý žiakom prvého ročníka základnej školy. Matka maloletého poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179 eur mesačne, nemá už príjem z rodičovského príspevku v sume 190 eur mesačne. Matka spolu s maloletým býva v domácnosti svojich rodičov v trojizbovom byte; rodičom za užívanie bytu a stravovanie platí 100 eur mesačne a uhrádza náklady spojené s užívaním bytu 62 eur mesačne. Otec maloletého pracuje v Českej republike, za posledných 6 mesiacov dosiahol netto príjem priemerne 14.300,- Kč, t. j. cca 530 eur. V konaní bolo zistené, že jeho príjem sa zvyšuje v dôsledku zvyšovania osobného ohodnotenia a že zamestnávateľ mu bezodplatne v mieste výkonu práce poskytuje ubytovanie v penzióne. Rovnako ako matka, aj otec maloletého je nemajetný. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec spláca dlhy vo výške približne 100 eur mesačne.

8. Na základe uvedeného je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v r. 2011 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. V konaní bolo súdom prvej inštancie zistené, že príjmy otca sa zvýšili cca o 140 eur mesačne, naopak príjem matky sa znížil, nakoľko matka už nepoberá rodičovský príspevok v sume 190 eur mesačne a jej jediný príjem predstavuje len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179 eur mesačne. Z tohto príjmu a z výživného poukazovaného otcom dieťaťa v sume 50 eur mesačne matka musí uhradiť nielen všetky svoje osobné náklady, ale aj všetky náklady spojené s výživou maloletého a jeho návštevou školy, pretože z konania vyplynulo, že otec maloletého inak ako platením výživného na maloletého neprispieva a na jeho výchove sa nepodieľa.

9. Záver súdu prvej inštancie, že v danej veci boli naplnené dôvody pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že došlo k zmene pomerov oproti stavu, ktorý existoval v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému, preto boli správne. Pokiaľ ide o výšku novej vyživovacej povinnosti odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že otec z čistého príjmu 530 eur mesačne je schopný výživné v stanovenej výške 135 eur mesačne na maloletého platiť, pretože výživné na mal. dieťa má v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodiča, ktoré nesúvisia s úhradou jeho základných životných potrieb, a preto súd prvej inštancie správne neprihliadol ku skutočnosti, že otec zo svojho príjmu spláca dlhy.

10. Odvolací súd tak preskúmaním dospel k záveru, že súd prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého, ako aj o výške nedoplatku, rozhodol správne a v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

11. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.