Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/291/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému X., o zaplatenie 742,95 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Súd žaloba z a m i e t a. 2. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia zostatku úveru.

2.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP, pričom vychádzal z predložených písomných dôkazov. Rozsudok bol verejne vyhlásený /bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

3.Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 20. 2. 2008 uzavreli Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaný Zmluvu o zriadení účtu, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím došlo k porušeniu podľa čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Žalobca ku dňu 30. 9. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č. 0286830885/0900 v sume 896,61 eur, ktorá pozostáva z dlžnej sumy - prečerpania v sume 742,95 eur, úrokov 98,03 eur, poplatkov 55,63 eur.

4..Dňa 28. 3. 2013 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok a žalovaná pohľadávka bola postúpená žalobcovi.

5.Podľa § 51 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy môže byť aj poskytnutie peňažných prostriedkov /§ 53 ods. 6 OZ/. Spotrebiteľom teda dlžníkom z úveru, je fyzická osoba, ktorá tak nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je vzťah potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

.Predmetný úver poskytla žalovaným Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy. Pohľadávku z tohto úveru postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. spoločnosti 28. 3. 2013. Táto spoločnosť, teda spoločnosť žalobcu, vyhlásila splatnosť úveru dňom 30. 9. 2013.

6.Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Banka teda môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Z dôvodovej správy /pôvodne ust. § 92 ods. 7/ uvádza výslovne: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Platné postúpenie pohľadávky vyžaduje splnenie podmienok: postupiteľnosť bankovej pohľadávky, predchádzajúca písomná výzva klientovi, omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní, postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní, postupiteľnosť tretej osobe /súhlas klienta sa nevyžaduje/. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou 28. 3. 2013 predmetnú pohľadávku z úveru žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28. 3. 2013 je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák. Žalobca naviac nie je subjektom, ktorý je oprávnený poskytovať úvery, preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať /vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru/, a teda žaloba nebol oprávneným subjektom, ktorý by mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila spoločnosti žalobca bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca po tom, ako mu bola pohľadávka postúpená, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 30. 9. 2013. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že úver bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Z uvedených dôvodov žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto bolo potrebné žaloba zamietnuť. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby sa súd prípadnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami a premlčaním nároku nezaoberal .

7..O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, náhradu trov si neuplatnil a tieto mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.