Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-405-2009.pdf
PDF · 78.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/405/2009
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Q. X. Q. Q. V. B., X. Q. Z.Á. V., Q. Z. V., M. XX, D.: XX XXX XXX, proti povinnému P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. D.. O. XXX/., Z. - O., vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Zuzany Papcunovej, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Hlavná 68, pod sp. zn. EX 110/2009, o vymoženie 75,28 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnená j e p o v i n n á do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 73,25 eur.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdnej exekútorky, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 700-3810163409- GC04/09-5 zo dňa 21.4.2009 vydaného oprávnenou z titulu dlžnej sumy poistného na poistenie v nezamestnanosti, vydal dňa 23.7.2009 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 048263* pre súdnu exekútorku JUDr. Zuzanu Papcunovú, Exekútorský úrad Košice, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 75,28 eur a trov exekúcie.
2. V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnou exekútorkou podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdna exekútorka navrhla, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu. Dôvodom mala byť skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže súdny exekútor vykonaním šetrením nezistil žiaden zexekvovateľný majetok vo vlastníctve povinného. Súdna exekútorka si zároveň v podnete uplatnila trovy exekúcie, ktoré jej v priebehu konania vznikli, v sume 130,15 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Na výzvu súdu súdna exekútorka predložila exekútorský spis sp. zn. EX 110/2009.
3. Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenej. Vo vyjadrení doručenom dňa 13.7.2015 oprávnená uviedla, že ako verejnoprávna inštitúcia spravujúca fondy sociálneho poistenia, ktorá vyberá a vymáha pohľadávky štátu, musí trvať na využití všetkých dostupných spôsobov vymoženia pohľadávky. Skutočnosť, či nemajetnosť povinného je dostatočne preukázaná ponechala na posúdení súdu. Vo vzťahu k trovám exekúcie poukázala na účelnosť trov súdneho exekútora.
4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 110/2009 za preukázané, že súdna exekútorka v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťoval prijímové a majetkové pomery povinného. Súdna exekútorka vykonal zisťovanie prostredníctvom písomného dopytu na Daňový úrad Gelnica a príslušný dopravný inšpektorát.
8. Vzhľadom na podnet súdnej exekútorky, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 110/2009 preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnou exekútorkou. Úkonmi exekučnej činnosti súdna exekútorka ako jediná štátom poverená osoba v exekučnom konaní prešetrila prijímové a majetkové pomery povinného a zistila nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil, hoci povinný je v produktívnom veku. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie. Dispozícia návrhom v exekučnom konaní však nie je bezhraničná, najmä vo vzťahu k povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti, pokiaľ vzhliadne jeden zo zákonných dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, eventuálne § 57 ods. 2 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdnej exekútorky, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnej exekútorke v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnená.
14. Súdna exekútorka vyčíslila trovy exekúcie v celkovej sume 130,15 eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo súčasťou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 73,25 eur a v takejto sume ich súdnej exekútorke priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
15. Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdnej exekútorky v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky s použitím § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 33,20 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - účet 1 x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2 x (zo
dňa 11.8.2009 a 23.6.2011), doručenie exekučného príkazu 2 x (zo dňa 4.9.2009 a 23.6.2011), každé zisťovanie účtu povinného 1 x (DÚ Gelnica), každé zisťovanie majetku povinného 2 x (1 x ODI, 1 x výzva). V rámci trov exekúcie súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 27,84 eur za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnou exekútorkou v priebehu exekúcie spolu 61,04 eur bez DPH. Keďže súdna exekútorka preukázala, že je registrovanou platkyňou DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 12,21 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 73,25 eur vrátane DPH.
16. Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu určenú v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 33,20 eur spočívajúca v odmene za úkon: doručenie príkazu na začatie exekúcie (1x), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (1x), doručenie exekučného príkazu (7x) a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - účet (1x), keďže z jazykovo-gramatického a logického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky je podľa súdu zrejmé a nepochybné, že sa jedná o odmenu za doručenie týchto listín ako úkonu exekučného konania všetkým subjektom podľa ustanovení Exekučného poriadku, a teda nemožno vykladať toto ustanovenie tak, že doručenie listín pri tomto úkone súdneho exekútora každému subjektu je spoplatnené jednotlivo. Pokiaľ by tomu tak bolo, v § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky by bolo uvedené slovo „každé“, obdobne ako pri písm. g) až j) citovaného ustanovenia. Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu v sume 3,32 eur za úkon každé zisťovanie účtu povinného, keďže okrem zisťovania účtu povinného prostredníctvom Daňového úradu Gelnica, za ktoré súd priznal odmenu, nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 110/2009 preukázané ďalšie zisťovanie účtu povinného, za ktoré by súdnej exekútorke patrila odmena podľa § 14 ods. 2 vyhlášky s použitím § 15 ods. 1 písm. i) vyhlášky. V rámci náhrady hotových výdavkov nepriznal súd hotové výdavky v sume 0,90 eur za elektronickú súčinnosť s dopravným inšpektorátom a s bankami, keďže nemal zo spisu sp. zn. EX 110/2009 preukázané, že boli vykonané súčinnosti prostredníctvom elektronických lustrácií. Ďalej súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v sume 10,-- eur označené ako ostatné administratívne náklady v exekučnom konaní, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnou exekútorkou účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdnej exekútorky, aby do exekútorského spisu doložila také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré jej v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnej exekútorke ani sumu DPH na uvedenú nepriznanú odmenu a hotové výdavky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.