Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/277/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: U. I., O..XX.X.XXXX, V. G., F. XXX/XX zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. , IČO: 47 234 466, so sídlom Košice, Kuzmányho 29, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 , zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. , IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky JUDr. Andrey Cvikovej o žalobe na zaplatenie sumy 1073,48 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.073,48 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaný od 7.8.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1073,48 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaný od 7.8.2015 do zaplatenia. Poukázal na to, že strany sporu uzatvorili dňa 9.5.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1162,12 €, pričom si hneď zrazil sumu 49,79 €, na základe čoho bola skutočná výška úveru 1112,33 €. Dňa 19.12 2007 bol žalobcovi poskytnutý aj automatický revolving vo výške 790,25 €. Žalobca čerpal sumu 1902,58 € a zaplatil sumu 4734,08 €. Z rozdielu 2831,49 € si žalobca uplatnil sumu 398 € čo predstavuje plnenie v rozsahu splátky zo dňa 30.8.2012. Namietal aj výšku odplaty. Dňa 3.4.2008 strany sporu uzavreli aj druhú Zmluvu o revolvingovom úvere, mal byť poskytnutý úver vo výške 1327,76 € a žalobca mal vrátiť sumu 2554,28 €. Z uvedenej Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý aj automatický revolving vo výške 689,67 €. Podľa právneho zástupcu žalobcu zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a to, údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov a preto je nutné uvedený úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca čerpal sumu 2017,43 €, zaplatil sumu 4143,66 €. Z rozdielu vo výške 2126,23 € si žalobca uplatnil sumu 675,48 € . Tiež namietal výšku odplaty. Právny zástupca žalobcu v podanej žalobe poukázal na to, že obligatórne údaje obsiahnuté v zmluvách tam boli doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie týchto zmlúv zo stany žalobcu, nebola splnená podmienky informovanosti spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy, a preto zmluvy sú absolútne neplatné.

2.Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal miestnu príslušnosť súdu. Nesúhlasil, že by zmluva nebola uzavretá riadnym spôsobom, nakoľko Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzatvorenie zmluvy, pričom je súčasťou samotnej zmluvy podľa čl.7 ods.7.1 zmluvných dojednaní. Podľa jeho názoru zmluva obsahuje všetky zákonom

predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené v Zmluve alebo v Oznámení. Takisto poukázal na to, že odplata je primeraná. Vzniesol námietku premlčania.

3.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.3.2016. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 31.1.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to so Žiadosťami o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere, s výzvou na vrátenie plnenia, so stanoviskami veriteľa k zmluvám / prehľad platieb/, so Zmluvnými dojednaniami, s ostatným spisovým materiálom.

5.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa 9.5.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

6.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia oboch zmlúv právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9.Podľa § 43 toho istého zákona účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

10. Podľa § 43a ods. 1 toho istého zákona prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

11.Podľa § 44 ods. 2 toho istého zákona prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

12.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia oboch zmlúv tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

14.Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

15.Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16.Podľa § 4 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. Účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa 9.5.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

17.Podľa § 3 ods. 5 toho istého zákona pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

18.Podľa § 4 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. Účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa 3.4.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19.Podľa § 3 ods. 5 toho istého zákona pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

20.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa 3.4.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27.Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

28.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29.Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

30.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

32.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33.Žalovaný namietal príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Súd je toho názoru, že je daná príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom, s poukazom na to, že podľa dôvodovej správy k novelizovanému zneniu § 87 písm. f Zákonom č. 384/2008 Z.z. je rozšírenie miestnej príslušnosti, danej na výber, príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobca je spotrebiteľom v zmysle v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaný má postavenie dodávateľa. V takomto prípade je významné len to, že tento spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 87 písm.f OSP umožňovalo spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko. Keďže žalobca toto právo voľby miestnej príslušnosti využil, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom (v čase podania žaloby).

34.I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavreté zmluvy súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalobca má s poukazom na § 3 ods. 2 postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, úvery mu neboli poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalovaný má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

35.Ochranu spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy dňa 9.5.2006 aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007 týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má

svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskej právnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev G. XXX, XX/X/XXXX, str. 29-34, ďalej len „smernica„). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl.1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka, definovaná Zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa 20.4.2015).

36.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca potreboval peňažné prostriedky, oslovil obchodnú zástupkyňu žalovaného, ktorá ho následne osobne navštívila. Z výpovedi žalobcu súd zistil, že obchodná zástupkyňa prišla za ním a vyplnila bod 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolingovom úvere č.XXXXXXXXXX pričom žalobca žiadal úver vo výške 100000,-Sk, pričom on listinu podpísal dňa 3.5.2006. V bode 5. je uvedená požadovaná výška úveru 100008,- Sk, splatnosť úveru (počet/ splatnosť ) 36/17, poskytnutá čiastka 50004,- Sk, mesačná splátka 2778,- Sk. Obchodná zástupkyňa mu povedala, že uvedená suma mu asi nevyjde pričom Žiadosť/ Zmluvu zobrala. S odstupom času mu Žiadosť/Zmluvu doniesla, kde už boli vyplnené údaje v bode 6., s tým, že mu bol schválený nižší úver. Žalovaný Žiadosť/Zmluvu podpísal dňa 9.5.2206. Zo zmluvy je zrejmé, že bola schválená iná výška úveru ako žiadal žalobca a to suma 70000,-Sk, iná splatnosť úveru 36/19, iná výška poskytnutej čiastky 35010,-Sk, pri inej výške mesačnej splátky vo výške 1945,- Sk.

37.Rovnaký postup zvolil žalovaný aj pri Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č.XXXXXXXXXX. Žalobca podpísal listinu dňa 31.3.2008, kedy obchodná zástupkyňa vyplnila od 5. a žalovaný podpísal listinu až dňa 3.4.2008, kde súčasne do listiny doplnil údaje v bode 6. Aj keď v bode 5. a 6 . sú rovnaké údaje týkajúce sa poskytnutej výšky úveru, splatnosti, mesačnej splátky, zmluvnej odmeny, nominálnej hodnoty úveru, rozdiely sú však v údajoch týkajúcich sa RPMN.

38.V oboch prípadoch žalovaný si však do formulára dopísal ďalšie údaje, iné údaje. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (44 ods.2 , ktorý mal žalobca prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalobca mal formulár opäť opatriť svojim podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalovaného. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluvy tak nemajú zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluvy sú neplatné .

39.Obe zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko neboli uzatvorené v zákonom predpísanej písomnej forme. Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 451 v pozitívnom vyjadrení je majetkový prospech získaný: 1/plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3/ plnením z neplatného právneho úkonu, 4/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. O plnenie bez právneho dôvodu ide, ak právny dôvod k plneniu od začiatku vôbec neexistoval.

40.Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný okrem iných i z neplatného právneho úkonu. V prípade ak žalobca (v pozícii dlžníka) zaplatil žalovanému vyššiu sumu, než mu bola poskytnutá žalovaným (veriteľom) na základe Zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré nespĺňajú atribúty platného právneho úkonu, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica uvedený v zrušujúcom rozhodnutí str.3).

41.Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v ustanovení § 107 ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( §107 ods.1 a objektívna ( § 107 ods.2 . Začiatok plynutia je ustanovený odlišne a odlišný a do seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. januára 2009, sp.zn. XCdo XXX/XXXX).

42.Súd je toho názoru, že u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Pri bezdôvodnom obohatení , ku ktorému došlo na strane žalovaného prijatím peňažného plnenia od žalobcu, ktoré bolo vo väčšom rozsahu, než ako žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmlúv o revolvingovom úvere, je pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby rozhodujúce určiť deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je závislý od momentu, kedy sa žalobca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

43.Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj samostatný „ právny osud“, premlčuje sa samostatne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14. decembra 2006, sp.zn. XX D. XX/XXXX).

44.Žalobca podal žalobu na súd dňa 6.8.2015. Zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi dňa 9.5.2006 vo výške 1112,33 € a dňa 19.12.2007 vo výške 790,25 €. Spolu čerpal sumu 1.902,58 €. Žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 398 €, ktorú sumu zaplatil ako splátku dňa 30.8.2012. Od uvedeného dňa začala plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota. Zo Zmluvy č.XXXXXXXXXX boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi dňa 3.4.2008 vo výške 1327,76 € a dňa 19.6.2009 vo výške 689,67 €. Spolu vo výške 2.017.43 €. Žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 675,48 €, ktorú sumu zaplatil ako splátky za obdobie od 17.8.2012 do 2.8.2013. Dňa 17.8.2012 zaplatil sumu 76 € a rovnakú sumu zaplatil aj dňa 18.9.2012, dňa 22.10.2012, dňa 19.11.2012, dňa 19.12.2012, dňa 28.1.2013, dňa 25.2.2013. Dňa 30.7.2013 zaplatil sumu 130 € a dňa 2.8.2013 zaplatil sumu 13,48 €. Od zaplatenia každej uvedenej splátky začala plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota (najstaršia splátka 17.8.2012). Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná včas počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Z výpovede žalobcu súd zistil, že o možnosti žiadať vydať bezdôvodné obohatenie od žalovaného sa dozvedel v lete 2015 u nich na dedine, a potom následne volal Rybárovi (jeho právnemu zástupcovi) a požiadal ho o pomoc. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu aj počas plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Žalobca podal žalobu na súd včas. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny vo výške 1.073.48 € (398 € plus 675,48 €) vyhovel.

45.Podľa § 517 ods. 2 OSP ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47.Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

48.Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.073,48 € vo výške 8,05 % ročne od 7.8.2015 do zaplatenia. Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú zaslal žalovanému na zaplatenie sumy 1.073,48 €, v ktorej výzve žiadal zaplatiť finančné prostriedky bezodkladne, výzva doručená žalovanému dňa 4.8.2015. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 7.8.2015 (tak ako si uplatnila k konaní). Aj v tejto časti súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel mu.

49.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).