Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky S. E.O., O.. Š., L.. XX. XX. XXXX, I. Q. XX, XXX XX J. J., zast. Advokátska kancelária JUDr. Eva Segečová, s.r.o., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47258039, proti odporcovi M. E., L.. XX. XX. XXXX, J. I. Q. XX, XXX XX J. J., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky z titulu manželského výživného mesačne sumu 200,-- Eur splatnú vždy do 10. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 03. 01. 2017.

Zaostalé výživné za obdobie od 03. 01. 2017 do 12. 04. 2017 vo výške 800,-- Eur súd p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,-- Eur spolu s bežným výživným počnúc dom právoplatnosti rozhodnutia až do zaplatenia s tým, že neuhradením jednej zo splátok stane sa zročným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 03. 01. 2017 domáhala určenia výživného manželky voči odporcovi z dôvodu, že si tento neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, potvrdením v sociálnej poisťovni o výške invalidného dôchodku navrhovateľky, oznámením Daňového úradu Banská Bystrica o príjme odporcu za roky 2013 až 2015, vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľky s odporcom uzatvorili manželstvo dňa 24. 09. 1977. Z manželstva pochádzajú dve deti - syn C., L.. XX. XX. XXXX S. K. S., L.. XX. XX. XXXX. Od roku 2000 je invalidnou dôchodkyňou a jej jediný príjem je invalidný dôchodok. Invalidnou sa stala z dôvodu, že má problémy s chrbticou. Tiež máva depresie. Vzhľadom k zdravotným problémom ako aj k veku má problém nájsť si zamestnanie. Žijú s odporcom v ich rodinnom dome, ktorý pozostával z 3 bytových jednotiek. V období rokov 2003 až 2006, 2011 až 2013 prenajímala 2-izbový byt v ich rodinnom dome. V súčasnej dobe však v dome býva ich ženatý syn, ktorý býva v jednej bytovej jednotke a v druhej bytovej jednotke býva ona s odporcom. Odporca hradí náklady na bývanie a v minulosti aj robil nákupy s tým, že jej nedával 10 rokov žiadne finančné prostriedky na jej osobu. V období rokov 2008 až 2010 pracovala u odporcu v chránenej dielni, ktorú mali u nich doma a zároveň ako ekonómka pre jeho firmu. Náklady na jej mzdu

preplácal úrad práce. V roku 2010 odporca túto dielňu zrušil. Uviedla, že odporca v priebehu rokov 2015 a 2016 jej neprispieval ničím, okrem obdobia 12 mesiacov, keď jej prispieval sumou 300 Eur mesačne. Sám však dosahoval príjem cca 2 000,-- Eur. Aj v súčasnej dobe pracuje pre syna. Žijú oddelene každý v jednej izbe. Ona sa však starala o chod domácnosti, varila, žehlila, prala a upratovala. V priebehu roku 2016 s tým prestala z dôvodu, že jej odporca prestal dávať finančné prostriedky. Jej invalidný dôchodok však dosahuje sumu 172,90 Eur, z ktorej sumy nie je schopná zabezpečiť náhradu svojich životných nákladov. Keď žili v dome obe deti, dávali jej mesačne sumu 75,-- Eur, ktorú sumu odkladala. Dvakrát sa stalo, že odporca z nej vzal po 600,-- Eur a prepil ich. Odporca pije v kuse každý deň.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že popri čiastočnom invalidnom dôchodku by mohla byť zamestnaná, ale žiadna chránená dielňa ju nepotrebovala. V súčasnej dobe predáva v rodinnom dome plyn, z čoho má príjem cca 10,-- Eur za 3 týždne. Na účte má 400,-- Eur, z čoho potrebuje sumu 200,-- Eur na zaplatenie životnej a úrazovej poistky. Podľa jej názoru ukončil odporca živnosť z dôvodu, že sa v tej dobe informovala na úrade práce o svojom nároku na vyživovaciu povinnosť od jeho osoby.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že dával mesačne 300,-- Eur navrhovateľke, ktorú sumu jej prestal dávať od júla 2016 po tom, že mu prestala variť, prať a starať sa o neho. Sem-tam si vypil, čo navrhovateľke vadilo. Živnosť ukončil k 01. 07. 2016 a nahlásil sa na úrad práce, odkedy poberal 6 mesiacov cca 210,-- Eur mesačne. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem, pričom požiadal o starobný dôchodok, o ktorom má byť rozhodnuté v máji 2017. Uviedol, že v minulosti navrhovateľke nedával veľa peňazí v hotovosti, skôr vyberal z účtu, keď niečo potrebovala. Čo sa týka ošatenia, sám jej kupoval šaty. Potvrdil, že navrhovateľka má zdravotné problémy. Uviedol, že napriek jej zhoršenému zdravotnému stavu nedávno pracovala v exprese v Natali v Tescu a predtým v reštaurácii v Sásovej a upratovala dva vchody v Sásovej. Počul, keď sa o tom telefonicky rozprávala s pani S.. V minulosti podnikali spoločne so synom každý na svoju živnosť, pričom predmetom ich činnosti bolo vylepovanie plagátov na billboardy. Pred 2 rokmi štát zlikvidoval asi 10 billboardov, takže ich príjem už nebol taký ako v minulosti a z týchto dôvodov ukončil živnosť a prenechal ju synovi. Tomuto pomáha, ale bez nároku na mzdu. Predložil výpis z Prima banky ohľadom jeho účtu, kde ku koncu januára 2017 bol zostatok vo výške 3 822,-- Eur. Mesačne šetrí 3-krát po 50,-- Eur, trom vnúčencom po 20,-- Eur, spláca leasing na auto po 154,83 Eur, mesačne platí za elektriku vyše 220,-- Eur, pričom kúria drevom. Ďalej uviedol, že vyhral súdny spor so spoločnosťou G. D., keď mu bola vyplatená z tohto titulu suma 10 000,-- Eur. Z tejto sumy zaplatil dvom vnúčatám po 2 000,-- Eur. V minulosti robil rekonštrukciu domu, financoval ústredné kúrenie, svadbu detí, výmenu okien. Hradí v plnom rozsahu náklady za dom, pričom syn mu dáva príspevok na bývanie mesačne po 75,-- Eur. V čase, keď mal živnosť, jeho čistý príjem predstavoval 500 - 600 Eur. V súčasnej dobe mu občas dá syn, keď si pýta, odmenu 100 až 150 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že platí internet pre celú domácnosť, 2-krát po 30,-- Eur životné poistenie a 50,-- Eur vo VÚB Generali.

Ani jeden z účastníkov nenavrhol vykonať ako dôkaz výsluchu ich detí, prípadne iný dôkaz.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica zo dňa 28. 02. 2017 bolo zistené, že ani jeden z účastníkov nie je, ani v minulosti nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani iných sociálnych dávok.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo v roku 1977, ktoré stále trvá.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia výživného voči manželovi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia od podania návrhu, t. j. od 03. 01. 2017 vo výške 300,-- Eur mesačne.

V konaní nebolo sporné, že túto sumu jej odporca v priebehu rokov 2015 a 2016 poskytoval. Prestal jej ju poskytovať v júli 2016.

Z výpisu zo živnostenského registra ako aj z výpovede odporcu bolo zistené, že tento v minulosti vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Ukončil ju dobrovoľne ku dňu 01. 07. 2016.

Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len z ich zárobkov, ale je potrebné skúmať potreby oprávneného a tiež právne relevantnú skutočnosť kto a akým spôsobom a v akom rozsahu sa stará o spoločnú domácnosť.

Súd môže právo na výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Obrana odporcu spočívala v tom, že v súčasnej dobe nemá dostatok finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a tiež v tom, že navrhovateľka má príjem, keď si zarába upratovaním, pomocou v kaviarni a podobne. V tomto smere však nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz a navrhovateľka túto skutočnosť poprela. Sama však uviedla, že má príjem cca 10,-- Eur za 3 týždne z toho, že predáva plyn v rodinnom dome účastníkov.

Ďalším dôvodom, pre ktorý odporca odmietol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, bolo tvrdenie, že táto sa prestala starať o jeho osobu ako aj o domácnosť. Navrhovateľka toto tvrdenie odporcu poprela, pričom ani jeden z účastníkov nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom detí, t. j. osôb, ktoré s nimi žili v spoločnej domácnosti a mohli by dosvedčiť túto skutočnosť. To, ako si konkrétne manželia upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny, je vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje a reguluje ich len na návrh jedného z manželov a to v prípade, ak druhý z manželov na potrebu rodiny neprispieva vôbec, resp. nedostatočne.

Z výpisu účtu, ktorým disponuje odporca ako aj z jeho výpovede vyplynulo, že napriek tomu, že ukončil živnosť ku dňu 01. 07. 2016, jeho mesačné výdavky sú značné, pričom bez dohody s navrhovateľkou poskytuje vyššie finančné čiastky zo spoločného príjmu vnúčatám, platí im poistky, sebe šetrenie a podobne. Toto samo o sebe vzhľadom k tomu, že nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti ani sociálne dávky, svedčí o tom, že má dostatočný príjem, hoci tvrdil, že je bez príjmu. Na majetkové možnosti a schopnosti súd prihliadne aj v prípade, ak sa povinná osoba vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Za takýto úkon zo strany odporcu súd považoval zrušenie jeho živnostenského oprávnenia ku dňu 01. 07. 2016. Dôvod, ktorý odporca uviedol, že štát pred dvomi rokmi svojím konaním zrušil jeho činnosť ohľadom 20 billboardov, keď celkove obhospodarovali so synom 150 billboardov, sa javil súdu len ako účelový vzhľadom ku nároku navrhovateľky, ktorý bol predmetom tohto konania. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že ku zrušeniu živnosti došlo presne v období, kedy mal prestať dávať navrhovateľke finančné prostriedky.

Z uvedených dôvodov potom súd vychádzal z jeho zárobkových schopností a možností, ktoré dosahoval pred 01. 07. 2016, keď z tejto sumy bol schopný poskytovať navrhovateľke sumu 300,-- Eur mesačne, ktorú sumu používala navrhovateľka okrem iného aj na zakupovanie potravín pre oboch účastníkov. Je treba tiež uviesť, že vyživovacia povinnosť manželov má v systéme vyživovacích povinností prioritné postavenie. Zákon jej priznáva prednosť pred vyživovacou povinnosťou plnoletých detí voči rodičom.

Vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam navrhovateľky samej sa živiť súd poukazuje na jej zhoršený zdravotný stav a vek, keď jej možnosť v súčasnej dobe si zarobiť k čiastočnému invalidnému dôchodku je obmedzená a nedosahujúca sumu, ktorá by mohla v plnom rozsahu uspokojiť jej životné potreby.

V konaní nebolo sporné, že odporca hradí všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu ako aj s jeho rekonštrukciou. Touto formou sa teda čiastočne podieľa na vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.

Súd z uvedených dôvodov požadoval návrh navrhovateľky za dôvodný len v rozsahu 200,-- Eur a v prevyšujúcej časti tento návrh zamietol ako bezdôvodný. Mal za to, že hľadisku životnej úrovne účastníkov ako manželov zodpovedá táto suma priznaná navrhovateľke v konaní, ktorá spolu s alikvotnou čiastkou nákladov uhrádzaných za navrhovateľku na bývanie v spoločnom rodinnom dome účastníkov, ako aj spolu s jej príjmom z čiastočného invalidného dôchodku a príjmom z predaja plynu je dostatočná na krytie jej životných nákladov.

Súd potom vychádzajúc z predpokladaných zárobkových možností a schopností odporcu a kritéria rovnakej životnej úrovne manželov, návrhu vyhovel a priznal navrhovateľke nárok na výživné odo dňa podania návrhu na súd.

Zaostalé výživné za obdobie od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu vo výške 800,-- Eur súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným odo dňa právoplatnosti rozhodnutia až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nesplnenia čo i len jednej zo splátok.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 v súvislosti s § 57 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).