Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/252/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O. BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. verita, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875 a JUDr. Veronika Kubriková, advokátka, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnej: N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., J. X. XXX/XX, o vymoženie sumy 391,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 3. februára 2014 č. k. 9Er/711/2005-48 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/711/2005 zastavil a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 240 ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 196, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok alebo EP), § 277 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj § 25 ods. 1, 2, § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003 a uviedol, že Okresný súd Levice poverením zo dňa 06. 03. 2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo 300/1998 zo dňa 11. 05. 1998 a návrhu na vykonanie exekúcie v sume 11.807 Sk (391,92 eura) a trov exekúcie. V súčasnosti exekúciu vykonáva nástupca súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová. Exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo 300/1998 zo dňa 11. 05. 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 06. 1998. Súdna exekútorka zaslala súdu dňa 22. 02. 2013 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas vykonávania nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to tým, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, čo možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písmeno b) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekluzívna desaťročná lehota už uplynula a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a exekučné konanie zastavil. Záverom dodal, že vzhľadom na to, že súdna exekútorka uviedla, že nežiada priznať trovy exekúcie, nakoľko trovy exekúcie bola počas vykonávania exekúcie uhradené, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako nedôvodné a predčasné zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie zmenil

tak, že oprávnenému priznáva náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku vo výške 103,42 eura. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Na rozdiel od súdu prvej inštancie bol toho názoru, že v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal. Zastal preto názor, že na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. 06. 2001, sa vzťahovala právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. 06. 2001, ktorá nepoznala inštitút preklúzie, poznala iba inštitút premlčania, preto nebolo možné exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie s odôvodnením na § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2001. Exekučný titul teda nebol podľa jeho názoru v čase začatia exekučného konania prekludovaný a prekludovaný nie je doposiaľ. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný je fyzickou osobou, existoval reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, reštitúciou, prípadne inou formou. Z uvedeného dôvodu mal za to, že zastaviť exekúciu by bolo predčasné a so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. M Cdo 53/01. Záverom poukázal na ustanovenie § 200 ods. 1 EP, ktorý výslovne priznáva oprávnenému právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení je zakotvená 10 ročná lehota, táto lehota je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou, a teda plynie aj počas exekučného konania. Jej márnym uplynutím príslušné právo z exekučného titulu zaniká, resp. sa stáva neúčinným. Uvedená právna skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP. Poukázala na ustanovenie § 103 OSP a konštatovala, že na plynutie prekluzívnej lehoty prihliada súd ex offo. Taktiež poukázala na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dodala, že napriek skutočnosti, že v čase vydania exekučného titulu inštitút preklúzie Zákon o sociálnom poistení nepoznal, domnieva sa, že k preklúzii pohľadávky oprávneného prišlo počas účinnosti Zákona o sociálnom poistení účinného od 01. 07. 2001, ktorý inštitút preklúzie zakotvil. Záverom poukázala na ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ako aj na ustanovenia § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 EP a navrhla odvolanie oprávneného zamietnuť ako nedôvodné.

4. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila aj povinná, ktorá uviedla, že nevie, prečo sa to celé ťahá tak dlho, uplynulo už 16 rokov, dvakrát to už súd všetko zastavil a potom znova začali. Záverom dodala, že nemá žiaden majetok, býva v podnájme a jediný jej príjem je starobný dôchodok 240 eur.

5. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť, napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP.

10. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok

a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

11. Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť. Takéto rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

13. Ustanovenie § 57 ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Pre postup podľa dôvodu uvedeného pod písmenom b) sa vyžaduje, aby sa rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na exekúciu, stalo neúčinné po začatí exekúcie. Vyžaduje sa teda, aby neúčinnosť rozhodnutia bola následná a vyplývala zo zákona, z iného rozhodnutia alebo inej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok neúčinnosť exekučného titulu. Neúčinnosťou rozumieme stav, že rozhodnutie síce formálne existuje, ale so zreteľom na existujúci právny stav stráca právnu účinnosť zo zákona alebo v dôsledku iného rozhodnutia. Bude tomu tak aj v prípade, ak uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, pretože na prekluzívnu lehotu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

14. Z obsahu spisu vedeného v prejednávanej veci vyplýva, že pôvodný oprávnený (Sociálna poisťovňa) podal u súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 11.807 Sk (391,92 eura) s tým, že exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 300/1998 zo dňa 11. 05. 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 06. 1998. Súd prvej inštancie udelil dňa 06. 03. 2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne došlo k pripusteniu zmeny účastníka konania na strane oprávneného, a to uznesením zo dňa 26. 11. 2010 č. k. 9Er/711/2005-29 a uznesením zo dňa 21. 09. 2011 č. k. 9Er/711/2005-37. Dňa 22. 10. 2013 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Nakoľko dňa 02. 09. 2014 oprávnený súdu prvej inštancie doručil návrh na zmenu súdneho exekútora, súd prvej inštancie vydal dňa 09. 07. 2015 uznesenie č. k. 9Er/711/2005-72, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

15. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

16. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

17. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31. 12. 2003) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

18. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31. 12. 2003) rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

19. Podľa § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31. 12. 2003) pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

20. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozlišuje v § 277 ods. 1 a 2 dve situácie. Pri prvej z nich (§ 277 ods. 1) sa pri povinnosti, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, čo znamená, že na v tomto ustanovení spadajúce povinnosti sa bude aplikovať zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003. Ak ale ide o povinnosť spadajúcu pod § 277 ods. 2, a teda o povinnosť sankčného charakteru, povinnosti ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a teda nie automaticky podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02 však uvádza: „Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.“ Pri povinnosti sankčného charakteru je tak treba aplikovať tzv. nepravú retroaktivitu.

21. V čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu bol v účinnosti zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. 06. 2001, ktorý inštitút preklúzie nepoznal.

22. K námietke oprávneného, že v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal, odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedený výklad k § 277 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uvádza, že v oboch prípadoch - sankčného, ako aj nesankčného charakteru pohľadávky je potrebné aplikovať ustanovenie obsahujúce desaťročnú prekluzívnu lehotu. V prípade nesankčného charakteru kvôli zneniu § 277 ods. 1 a v prípade sankčného charakteru je tomu tak z dôvodu, že sa jedná o novší právny predpis a jeho aplikácia spôsobuje pre adresáta (povinného) výhodnejšie účinky.

23. Odvolací sud, posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu uplynutia 10-ročnej prekluzívnej lehoty. Niet totiž sporu o tom, že povinnosť povinnej týkajúca sa zaplatenia poistného nebola splnená do 31. 12. 2003, a preto sa na vymáhanie tejto povinnosti aplikujú prechodné ustanovenia § 277 zákona č. 461/2003 Z. z. s odkazom a založením účinnosti práva účinného pred 1. januárom 2004. V tejto súvislosti je dôvodný záver súdu prvej inštancie o aplikácii § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003, podľa ktorého možno rozhodnutie vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uvedená lehota má prekluzívny charakter, a preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Znamená to, že v tejto lehote je rozhodnutie potrebné vykonať, t.j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadol na uplynutie prekluzívnej lehoty a predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .