Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-372-2016.pdf
PDF · 94.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/372/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci navrhovateľky O. U., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., T. XX/X, zastúpenej JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 11, a manžela Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O., T. XX/X, zastúpeného A.. Vincentom Lechmanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Popradská 80, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky O. U., rod. K., nar. XX.X.XXXX, a manžela Z. U., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozvádza.
Na čas po rozvode zveruje maloletého Z. U., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Mateja sumou 120 eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým dieťaťom v tomto znení:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Matejom:
- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- 2 - 9P/372/2016
-
- každý nepárny kalendárny týždeň v čase od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku od 8.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18.00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele od 8.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,
- počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku v mesiaci júl prvý a tretí júlový týždeň a v mesiaci august prvý a tretí augustový týždeň,
- počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v mesiaci júl druhý a štvrtý júlový týždeň a v mesiaci august druhý a štvrtý augustový týždeň,
- počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku od piatka od 16.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od stredy od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 15.11.2016 návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, ale po asi dvoch rokoch sa situácia zmenila, nakoľko manžel začal vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje a pod ich vplyvom bol agresívny. Z toho dôvodu vznikali medzi nimi hádky, a to aj v prítomnosti maloletého dieťaťa. Asi pol roka pred podaním návrhu manžel požíval alkohol v nadmernej miere, čo bolo neúnosné, preto dňa 12.10.2016 opustila spoločnú domácnosť a s maloletým dieťaťom odišla bývať k svojim rodičom. Od tej doby nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť. Manžel jej niekoľkokrát zaslal SMS s tým, či si to nerozmyslí, navrhovateľka má však vedomosť o tom, že naďalej požíva alkoholické nápoje, a to dokonca so svojou matkou. Z toho dôvodu nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Na čas po rozvode žiadala zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti a určiť výživné vo výške 200 eur mesačne.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2017 s rozvodom a s príčinami rozvratu manželstva nesúhlasil. Podľa neho príčiny rozvratu manželstva nenastali a ak áno, on o týchto príčinách nemá vedomosť a teda nevie sa k nim vyjadriť. Ohradil sa voči tvrdeniu manželky o nadmernom požívaní alkoholických nápojov ako aj o jeho agresivite. Nikdy manželku ani maloletého syna neudrel. Pripúšťa, že pri manželských nezhodách zvýšil hlas, ale to je všetko. Požívanie alkoholických nápojov je u neho sporadické, jeho pracovný pomer a pracovné zaradenie mu nedovoľujú požívať alkohol vo väčšej miere. Podľa neho väčšie manželské nezhody nastali až pri jeho práceneschopnosti pre úraz, na ktorú nastúpil od 25.4.2016. Do práce nastúpil 10.11.2016. V tomto čase sa dlhšie zdržiaval v domácnosti, priznáva, že bol viac podráždený a v domácnosti bolo cítiť väčšiu nervozitu. Pravdepodobne tieto nezhody stáli za odchodom manželky a syna zo spoločnej domácnosti dňa 13.10.2016. V tento deň odišiel ráno na rehabilitáciu, v priebehu ktorej dostal od manželky SMS, v ktorej mu uviedla, že odchádza aj so synom a že určitý čas budú žiť oddelene. Manželka mu
- 3 - 9P/372/2016
neoznámila, kam odchádza, až následne sa dozvedel, že odišla k svojim rodičom, ktorí bývajú o dva domy ďalej od ich spoločnej domácnosti. V prípade rozvodu žiadal zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, výživné počas trvania striedavej starostlivosti žiadal neurčiť.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný stav veci:
4. Podľa sobášneho listu uzavreli účastníci konania manželstvo dňa X.X.XXXX. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 2.
5. H. vo svojej výpovedi trvala na rozvode a na príčinách rozvodu uvedených v návrhu v celom rozsahu, v žiadnom prípade nemala záujem o obnovenie manželského spolužitia. Je zamestnaná ako čašníčka - recepčná s príjmom XXX eur mesačne v čistom. Uviedla, že stále financovala všetky potreby maloletého dieťaťa, otec nemal prehľad, koľko peňazí treba na maloleté dieťa. Stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť pre maloletého zabezpečovala taktiež ona. Celkové náklady na bývanie v rodinnom dome, v ktorom žije so svojimi rodičmi, sú 350 eur mesačne. Rodičom prispieva každý mesiac sumou 200 eur, v čom je zahrnutý už aj príspevok na stravu. Matka uhrádza maloletému Matejovi 40 eur mesačne za materskú školu, oblečenie 30 eur mesačne. Na cestovné do zamestnania minie 80 eur mesačne, platí si mobil vo výške 25 eur mesačne, oblečenie 30 eur mesačne, ďalej drogériu a ďalšie nepredvídateľné výdavky.
6. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že nevie uviesť príčinu rozvodu. Zhoršilo sa to, odkedy si zlomil nohu a bol dlhodobo práceneschopný. Nohu si zlomil cestou domov z pohostinstva. Poprel, že by mal problém s alkoholom. Od 17.11.2016 nepožíva žiadne alkoholické nápoje. Teraz v pondelok bol za psychiatričkou MUDr. Z., ktorú pravidelne raz do mesiaca navštevuje. Predpísala mu
antabus, ktorý užíva dvakrát týždenne. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú on, jeho manželka a jeho matka. Jeho matka je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVAR, berie dávku v hmotnej núdzi vo výške cca 200 eur mesačne. Celkové inkaso v tomto rodinnom dome je 90 eur, pričom 30 eur mesačne z tejto sumy uhrádza jeho matka. Na drevo na kúrenie vynakladá ročne 300 eur, jeho matka mu prispieva na drevo 30 eur každý mesiac. Na televíziu vynakladá 30 eur mesačne, potraviny 150 eur mesačne, oblečenie a obuv 50 eur mesačne. Manžel na pojednávaní uviedol, že na výživu maloletého Mateja je schopný na čas po rozvode prispievať sumou 80 eur mesačne.
7. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nie je v záujme maloletého dieťaťa nariaďovať striedavú osobnú starostlivosť, pretože bolo preukázané, že manžel navrhovateľky sa lieči u psychiatra, užíva pravidelne antabus. Okrem toho teraz v sobotu, keď bola navrhovateľka v práci, jej poslal 28 SMS. Odkedy opustila spoločnú domácnosť a podala návrh na rozvod, v kuse jej vypisuje SMS. Bolo preukázané, že zdravotný stav otca nie je v poriadku. Taktiež poukázal na to, že otec si istým spôsobom kupuje maloleté dieťa, pretože napr. kúpil mu tablet, nechá sa mu na ňom hrať, medzitým napíše manželke 28 SMS.
- 4 - 9P/372/2016
Maloletý potom príde domov k matke, ktorej povie „už Ťa neľúbim, pretože tatik mi dovolí hrať sa na tablete“. Matka totiž nedovolí dieťaťu hrať sa celý deň na tablete. Čiže tu je preukázané, že otec by si aj v budúcnosti kupoval maloleté dieťa a umožnil mu robiť rôzne veci, ktoré mu matka nedovolí.
8. Právny zástupca manžela na pojednávaní dňa 12.4.2017 vzhľadom na postoj navrhovateľky s rozvodom súhlasil, na čas po rozvode žiadal zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
9. Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na pojednávaní poukázal na to, že chýba efektívna komunikácia medzi rodičmi, čo je prvý predpoklad na to, aby striedavá osobná starostlivosť mohla fungovať v záujme dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho odôvodnené potreby navrhoval určiť výživné minimálne vo výške 120 eur mesačne.
10. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise bolo zistené, že otec bol práceneschopný od 25.4.2016 do 9.11.2016, kedy poberal nemocenské dávky vo výške cca 380 eur mesačne.
11. Opisom mzdového listu otca od zamestnávateľa - spoločnosti C. s. r. o. bolo preukázané, že jeho priemerný čistý príjem bol za obdobie od 11/2016 do 03/2017 vo výške cca XXX eur mesačne.
12. Z potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa P.. A. N. - N. je zrejmé, že jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 04/2016 až 03/2017 je vo výške XXX,XX eura.
13. Zo správy psychiatričky MUDr. Z. zo dňa 25.1.2017 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa od prvej návštevy, t. j. od 16.11.2016, plne abstinuje, vzhľadom na úzkostne - depresívny syndróm reaktívne podmienený užíva antidepresívnu liečbu. Psychiatrička uviedla, že po odchode manželky zo spoločnej domácnosti sa otec dieťaťa ocitol v životnej kríze, chýba mu rodina, čo psychicky ťažko nesie, nevie sa sústrediť na prácu, je precitlivelý, nespáva, schudol.
14. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
- 5 - 9P/372/2016
17. Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela neplní svoj spoločenský účel, teda nevytvára harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo, manželia nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2016 a ich výpoveďami bolo preukázané, že nie je reálne, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Preto súd toto manželstvo ako nefunkčné rozviedol.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Z manželstva pochádzajúce maloleté dieťa súd zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti. Súd nepovažoval za vhodné zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko v konaní bolo preukázané, že rodičia spolu nekomunikujú, čo je jedným z hlavných predpokladov, aby takáto forma starostlivosti o maloleté dieťa mohla reálne fungovať a bola v záujme maloletého dieťaťa. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nepristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, čo navrhoval právny zástupca otca, pretože mal za to, že ani znalecké dokazovanie by nevyriešilo komunikačný problém medzi rodičmi, bolo by zbytočne časovo aj finančne nehospodárne a takisto by neodstránilo skutočnosť, že otec nesie odchod manželky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti ťažko, čo bolo aj dôvodom, že navštívil psychiatričku, ku ktorej chodí pravidelne. Súd má za to, že v danom prípade je možné vzťah dieťaťa a otca podporovať pravidelným širšie upraveným stykom, počas ktorého nedôjde k odcudzeniu dieťaťa a otca, ale naopak, väzby medzi nimi sa budú prehlbovať. Obsahom rozsudku v časti úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je preto aj dohoda rodičov o styku, ktorú uzatvorili na pojednávaní.
21. Čo sa týka zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku na čas po rozvode, pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, 38 a 39 Zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne.
- 6 - 9P/372/2016
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletého Mateja sumou, ktorú uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorá svoj podiel na výžive dieťaťa plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere.
25. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
26. Súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk, a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne.
- 7 - 9P/372/2016
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom,
alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
U p o z o r n e n i e :
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.