Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/179/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného I. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12. 04. 2017vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný I. Q.A., nar. XX. XX. XXXX v Š., bytom K. XXX,

uznáva sa za vinného, preto že

v období od 26. 02. 2012 do 26. 08. 2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 14C/118/2014 zo dňa 30. 06. 2016, v obci A., okres Q. a aj na iných miestach, kde sa zdržiava, napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15P/32/2012-39 zo dňa 23. 10. 2012, právoplatným 22. 11. 2012 zaviazaný prispievať na výživu maloletej R. Q., narodenej XX. XX. XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima počnúc dňom 26. 02. 2012 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky R. Q., narodenej XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom od 20. 08. 2014 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR, poberá dávky v hmotnej núdzi, od 25. 09. 2014 a od 07. 07. 2015 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Ľ. E., pričom bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/92/2013 zo dňa 04. 11. 2013, právoplatným dňa 01. 02. 2014 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej osobe R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX za obdobie od 26.02.2012 do 26.08.2016 vo výške 1.454,74 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a hoci v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podľa svojich schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 28. 12. 2015na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/395/15/6611 obžalobu na I. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaný I. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku nespravil žiadne vyhlásenie. Obžalovaný po zákonnom poučená na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je už z toho hotový, je pravda, že ho nikto nenútil podpísať otcovstvo, ani mu nedržal nôž pri krku, podpísal to dobrovoľne, pretože s ňou žil a bol v tom, že dieťa je jeho. Po mesiacoch, ako dieťa rástlo, sa naňho vôbec nepodobalo a zistil, že nie je jeho, na základe čoho sa aj rozišli. Následne podal návrh na zapretie otcovstva, a vyšlo, že dieťa nie je jeho, o čom bolo vydané aj rozhodnutie. Bol veľa krát za svedkyňou R. Q., pretože žije v osade, kde aj jeho sestra, pričom sa s ňou chcel nejako dohodnúť. Je pravda, že ako od nich odišiel, tak výživné neplatil, o dieťa sa nezaujímal, nekupoval ani žiadne dary, keďže na to nemal dôvod, pretože dieťa nie je jeho. Nemá z čoho a ani prečo platiť výživné.

Na hlavnom pojednávaní boli na návrh prokurátorky podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.

Svedkyňa R. Q. po zákonnom poučení v prípravnom konaní vypovedala, že s obžalovaným I. Q. žila krátky čas a počas vzťahu bola tehotná. Keď sa jej narodila dcéra R., tak jej obžalovaný dobrovoľne podpísal otcovstvo. Obžalovaný je v rodnom liste uvedený ako otec dieťaťa, aj keď biologickým otcom je R. Q.. Ďalej uviedla, že na súde vo Zvolene prebieha spor o otcovstvo, ale konanie ešte nie je ukončené, pretože sa robia DNA testy. Obžalovaný sa o dcéru R. od narodenia nezaujíma, a neplatil žiadne výživné. Požiadala súd o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a tiež o určenie výživného. Na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15P/32/2012 zo dňa 23. 10. 2012 bol obžalovaný zaviazaný platiť výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima, vždy do 20-teho dňa príslušného mesiaca. Za obdobie od 26. 02. 2012 do 29. 09. 2015 mal obžalovaný dlh na výživnom vo výške 1.156,31 Eur.

Svedkyňa K. P. po zákonnom poučení v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný I. Q. je jej partner, s ktorým má dve deti, preto využila právo vo veci nevypovedať.

Svedkyňa J.. S. Č. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že ÚPSVaR O., pracovisko Q., priznal rozhodnutím zo dňa 20. 07. 2015 na dieťa R. Q. náhradné výživné vo výške 27,13 Eur mesačne k rukám žiadateľky R. Q., ktoré je vyplácané od 01. 04. 2015. Náhradné výživné je poskytované z dôvodu, že otec dieťaťa I. Q. si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že v prípade, ak obžalovaný I. Q. dodatočne splní vyživovaciu povinnosť, oprávnená R. Q. bola poučená, že má túto skutočnosť oznámiť úradu práce za účelom prehodnotenia trvania nároku na náhradné výživné. Vyplatené náhradné výživné si budú v prípade jeho uhradenia obžalovaným vymáhať od R. Q.N..

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to:rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15P/32/2012 (č.l. 28 - 30), trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/92/2013 (č.l. 56), správy ÚPSVaR Zvolen (č.l. 32), správy na obžalovaného (č.l. 36 - 50, 52 - 54), rodný list (č.l. 72), rozsudok Okresného súdu Zvolen 14C/118/2014 (č.l. 102 - 105), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 106).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na výpoveď svedkyne R. Q. a listinné dôkazy bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný je v rodnom liste maloletej R. Q. uvedený ako otec dieťaťa, a tiež bol právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15P/32/2012 zaviazaný k povinnosti platiť na maloletú výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, teda sumu 27,13 Eur. Taktiež ale bolo preukázané, že obžalovaný nie je biologickým otcom Maloletej R. Q.A., súd preto v zmysle tejto skutočnosti upravil skutkovú vetu obžaloby, keď obdobie neplnenia zákonnej vyživovacej povinnosti ohraničil obdobím do 26. 08. 2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/118/2014, ktorým bolo vyslovené, že obžalovaný I. Q.A. nie je otcom maloletej R. Q.. V zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona potom súd upravil aj výšku zameškaného výživného za obdobie od 26. 02. 2012 do 26. 08. 2016 na sumu 1.454,74 Eur.

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný I. Q. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m), t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, súd preto podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov.

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z evidencie priestupkov vyplýva, že sa v minulosti dopustil 2 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere2 roky a 4 mesiace, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 2 rokov. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu a jeho výmery, ako aj pri výmere skúšobnej doby prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného. Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.