Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/577/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobkyne: H. S., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX L., zastúpená advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, Advokátska kancelária Poltár, ul. Železničná č. 7, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, za ktorú koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Cviková, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 25. 02. 2015, č. k. 8C/171/2014 - 41, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481 so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn. 331/10/14 zo dňa 01. 12. 2014 a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 3311/10/2014 zo dňa 01. 12. 2014 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike Okresnému súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 134 181, so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn. 331/10/14 zo dňa 01. 12. 2014. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 331/10/2014 zo dňa 01. 12. 2014 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike Okresnému súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine a tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na to, že bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, súd ju posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a pri posúdení nárokov vychádzal

z úpravy zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa dohodnutej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom možnosť voľby spočívala na žalovanom. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo vyplýva aj z ust. § 19 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou dodal, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorého sa zmluvné strany obrátili a delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmov s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovania princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú na mieste. S poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako zmluvu, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vždy spája sankciu neplatnosti, ktorá je absolútna, pôsobiaca bez ďalšieho zo zákona, a na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

3. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu vyhodnotil súd ako typicky formulárovú, navyše spísanú drobným písmom. Aj napriek tomu, že v nej bol uvedený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, išlo podľa názoru súdu o čisto formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, v ktorom sa môže žalobkyňa len formálne obrátiť na všeobecný súd a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ v pozícii žalovaného uplatní svoje právo na rozhodcovskom súde je dlžník (žalobkyňa) povinná podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo v konečnom dôsledku sťažuje prístup dlžníka, ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v práva a povinnostiach zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluve vyhodnotil súd prvej inštancie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Navyše poukázal na neprimeranú vzdialenosť rozhodcovského súdu, oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Aj toto vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva nedávala žalobkyni možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, nebola osobitne vyjednaná, aj keď na osobitnej listine, a preto bola neprijateľná. Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 40 ods. 1 psím. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

4. Súd dokazovaním zistil, že žaloba je dôvodná aj s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda žalobkyne. Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že skúmal úverovú zmluvu, či je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a považoval ju za platnú. Dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že úverová zmluva neobsahuje potrebné zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) , a preto je s poukazom na ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona, úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu Bratislava zo dňa 01. 12. 2014. Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súčasne rozhodol o povinnosti zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o trovách konania rozhodne až v rozsudku, ktorým sa konanie skončí v konečnom rozhodnutí.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote, ktorým napádala výrok o trovách konania. V ostatnom považovala rozsudok okresného súdu za správny. Keďže súd v rozsudku nerozhodol o trovách právneho zastúpenia s tým, že o nich rozhodne v konečnom

rozhodnutí, proti tejto časti rozsudku podala odvolanie s tým, že sa konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku skončilo, a teda malo byť rozhodnuté aj o trovách právneho zastúpenia úspešnej strany. V tejto časti považovala rozsudok za nesprávny. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia.

6. V zákonom stanovenej lehote podal aj žalovaný odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorý žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne a nedôvodné. Žalobkyňu považoval za „priemerného“ spotrebiteľa, ktorý sa definuje ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Vytkol súdu prvej inštancie, že výklad individuálne dohodnutého pri rozhodcovskej zmluve, nemá povahu určenú všeobecným zmluvným právom, ale má špecifiká plynúce z charakteru spotrebiteľských vzťahov. Pojem individuálny v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti stavu, ak by podmienku prijal. Žalobkyňa mala možnosť túto rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, neprijať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jej postavenia v zmysle zániku hlavnej zmluvy, resp. jej neuzavretia. Rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Navyše v danom čase bola informovaná o tom, čo uzavretie zmluvy znamená. V súvislosti s rozhodcovskou zmluvou žalovaná na základe vyššie uvedeného tvrdí, že ide o individuálny právny úkon. K uzavretiu došlo v súvislosti so zmluvným vzťahom zo zmluvy o revolvingovom úvere. Nešlo ale o predpoklad alebo podmienky vzniku úverového vzťahu, čo jednoznačne vyplýva nielen z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov a účinkov jej bodu 7. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov v rámci exekučných konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil ustanovenie o možnosti výberu rozhodcovského súdu je neprijateľnou podmienkou, rozhodol v rozpore so zákonom aj na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Rozpor zákonných ustanovení napadnutého rozhodnutia v časti vykladajúcej neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, je v určení okolností, od ktorých súd odvodzoval neprijateľnosť. Súd tvrdil, že neprijateľnosť spočíva v tom, že pri začatí rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu a nemá už možnosť dosiahnuť prejednanie veci všeobecným súdom. Toto tvrdenie však odporuje zákonu. Okolnosťou, ktorá má spôsobovať neplatnosť zmluvy titulom neprijateľnosti, je totiž začatie rozhodcovského konania dodávateľom a táto okolnosť neexistovala v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľné. Cieľom právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa rozhodne aj v občiansko-právnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Navyše odvolateľ zdôraznil, že žiaden iný zákon neupravuje možnosť začať rozhodcovské konanie len na návrh spotrebiteľa. Právna úprava vychádza vždy z toho, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi môže začať aj dodávateľ. Rovnako odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcich náležitostiach zmluvy o úvere. Poukázal pritom na ustanovenie čl. 9 a 4 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval súd prvej inštancie za absentujúce. Zmluva obsahovala počet, výšku a termíny splátok, a údaje boli uvedené na jej lícnej strane. Z týchto dôvodov považoval žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila s tým, že navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Súčasne žiadala rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, ako aj o trovách konania prvej inštancie. Zdôraznila, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu, o revolvingovom úvere,

je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa nie v rámci svojej obchodnej činnosti. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla. Z rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 14. 05. 2012 vyplýva, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje a sú dopísané len údaje o účastníkovi konania, nie je tam priestor na vyjednávanie. V čl. 5 rozhodcovskej zmluvy by sa podľa vyjadrenia žalobkyne mohlo zdať, že rozhodcovská zmluva, ktorá je uvedená na samostatnej listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, dáva možnosť výberu medzi príslušným súdom v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní, avšak výber bude na strane podávajúcej žalobný návrh. Je zrejmé, že takouto formuláciou chcel žalovaný, ako dodávateľ zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú podmienku, avšak pri faktickom naplnení tejto neprijateľnej podmienky, rozhodcovský súd v spore vyberá dodávateľ. Jedná sa len o formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi, pričom v skutočnosti riešenie sporu zo zmluvy iniciuje v 99% práve dodávateľ. Rozhodcovská zmluva tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko rozhodcovskej zmluve nerozumela, ani nerozumela tomu, k čomu ju zmluva zaväzuje, od tejto neodstúpila. Rozhodcovskú zmluvu aj naďalej žalobkyňa považovala za neprijateľnú, uzavretú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a vyhodnotila ju ako neplatnú. Opätovne poukázala na nie individuálne dojednanú zmluvu, kde je aj neprijateľnosť s poukazom na geografickú vzdialenosť miesta konania. Zdôraznila, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti tak, ako to konštatoval už súd prvej inštancie.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 vo výrokoch, ktorými zrušil rozhodcovský rozsudok, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok, ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách konania s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Rozhodnutie okresného súdu bolo vyhlásené dňa 25. 02. 2015 za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie bolo podané tak žalobkyňou, ako aj žalovaným, rovnako za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá vyššie citovaného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

13. Skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa posúdenia absencie náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011886 zo dňa 14. 05. 2012 sú správne. Takýto záver nespochybnil ani žalovaný v odvolaní s tým, že aj odvolací súd konštatuje, že rozhodcovský súd neposudzoval zmluvu v zmysle predpisov určených na ochranu práv spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že skúmal úverovú zmluvu, či je uzavretá v súlade s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. Pre absenciu zákonných náležitostí, správne vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere za úver, poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok

tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, bol zrušený nielen z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej doložky, ale rozhodcovský rozsudok bol zrušený aj z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 písm. j/), keď rozhodca v rozhodcovskom konaní v konečnom dôsledku priznal žalovanej spoločnosti nároky na plnenie, ktoré treba považovať za plnenie nemožné a právom nedovolené z dôvodu neplatnosti právneho úkonu. Argumenty odvolateľa preto nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

14. Právny vzťah strán v konaní mal byť založený na základe dokumentu žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalovaná podpísala dňa 11. 05. 2012 a žalovaný ako veriteľ 14. 05. 2012. Pri posúdení údajov o požadovanom revolvingovom úvere (bod 5 žiadosti/zmluvy) a údajoch o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 žiadosti/zmluvy) odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o totožné údaje, keď odsúhlasené žalovaným boli iné údaje než tie, ktoré uviedla žalobkyňa. Z týchto dôvodov takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno mať za riadne uzatvorenú. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníčkou takéhoto záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru, zákon sankcionizuje bezúročnosťou a bezpoplatnosťou. Je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodca nezaoberal posúdením otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a pokiaľ jeden z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku je aj ustanovenie § 40 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, správne súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok zrušil

15. Odvolanie žalovaného napáda neplatnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku aj s tým, že nesúhlasí so záverom súdu o nemožnosti ovplyvnenia, zmeny alebo zrušenia rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožňuje a má za to, že dojednania rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybností označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný napadol odvolaním aj výrok o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, avšak bližšie nezdôvodnil v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bližšie neskúmal nezákonnosť tohto rozhodnutia. Rovnako sa nezaoberal ani posúdením dôvodnosti výroku, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok na účet okresného súdu, nakoľko ani tento napriek podanému odvolaniu nezdôvodnil a nenamietal.

16. Nakoľko mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, rozhodnutie vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, odložení vykonateľnosti a povinnosti zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok, ako vecne správne potvrdil.

17. Proti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala nesprávne rozhodnutie s tým, že v konaní sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, a keďže súd rozhodol vo veci a ide o konečné rozhodnutie, opomenul rozhodnúť o trovách konania. Z týchto dôvodov považovala napadnutý rozsudok za nesprávny.

18. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia, pri odôvodnení výroku o trovách konania, poukázal na ust. § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Doslova uviedol, že povinnosťou súdu bude pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania bude možné rozhodnúť až v rozsudku, ktorým sa konanie skončí, t. j. v konečnom rozhodnutí. Z tohto dôvodu o uplatnených trovách konania v súčasnosti nerozhodol. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ako procesnej normy platnej a účinnej v čase rozhodovania o trovách konania, neaplikoval. V čase vyhlásenia rozhodnutia bol v platnosti a účinnosti Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania v ust. § 151 ods. 1 v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia umožnil zákonodarca v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, rozhodnúť súdu o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré upravuje postup po zrušení rozhodcovského rozsudku. Neupravuje postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré rozhodovanie je procesným rozhodnutím.

19. Vzhľadom na to, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje odôvodnenie týkajúce sa postupu súdu pri rozhodovaní o trovách konania, je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Navyše z formulácie výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania nie je zrejmé a v akom konečnom rozhodnutí bude rozhodované o trovách konania. Výrok tak, ako je vyhlásený nekorešponduje s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku § 151 ods. 1 veta prvá alebo ods. 3 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Navyše z ust. § 43 ods. 1 vyplýva, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Zo žaloby žalobkyne nevyplýva, v akom rozsahu by mal súd prvej inštancie ďalej vo veci konať. Nebola podaná žaloba a ani vzájomná žaloba. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania nepreskúmateľné, preto s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách prvoinštančného konania s poukazom na úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku § 255 a nasl. podľa pomeru úspechu, resp. neúspechu strán v konaní.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bol v konaní pred odvolacím súdom v celom rozsahu úspešná, preto jej prináleží právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdom prvej inštancie, a to samostatným uznesením s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP.

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .