Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-53-2016.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/53/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., IČO: 36500968, Hraničná 662/17, Poprad, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému E. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. E. X/X, H., okres J. Q., o zaplatenie 26,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26,92 eur a úrok z omeškania zo sumy 26,92 eur vo výške 5 % ročne za obdobie od 7.2.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a v prevyšujúcej časti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.5.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 26,92 eur, úroku z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8,15 % ročne od 13.6.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na to, že so žalovaným uzavrel XX.X.XXXX Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody, teda mu vznikla povinnosť poskytnúť dodávky pitnej vody a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za poskytnuté odbery, pričom dohodnutú cenu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 514127419 z 22.5.2014 splatnou 12.6.2014 vo výške 26,92 eur, ktorú žalovaný ani napriek upomienke nezaplatil. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným dňa 10.6.2016 uviedol, že predmetom vyššie uvedenej zmluvy bolo odvádzanie odpadových vôd a zrážkových vôd verejnou kanalizáciou a za to sa žalovaný zaviazal platiť cenu. Poukázal na to, že žalovanému doručoval faktúry a upomienky obyčajnou poštou , teda doručenkami nedisponuje; doložil ďalšie listinné dôkazy.
2. Žalovaný sa v celom konaní k veci nevyjadril, žalobu, ďalšie písomnosti žalobcu a ním predložené listiny, ako ani písomnosti zo strany súdu sa mu opakovane nepodarilo doručiť na známe adresy;. Následne súd zverejnil podľa § 116 ods. 2 CSP oznámenie o podanej žalobe, a to 20.1.2017, žaloba sa teda považuje za doručenú dňom 5.2.2017.
3. Na nariadené pojednávanie sa strany, ani právny zástupca žalobcu nedostavili, preto súd vec podľa § 180 CSP prejednal v ich neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP oznamovaním obsahu listinných dôkazov, a to: podanej žaloby, zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti z 27.2.2008 (ďalej iba „Zmluva“), faktúry 514127419 z 22.5.2014, upomienky z 1.8.2014 a podacieho hárku zo 4.8.2014, výpisu právneho zástupcu žalobcu z obchodného registra a výpisu žalobcu z obchodného registra, odpovede na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov zo 16.5.2016, podania žalobcu doručeného súdu 10.6.2016, záznamu č. 317/08 z 11.4.2008, správy o pobyte žalovaného podanej OO PZ H. X.X.XXXX, podania žalobcu doručeného súdu 24.10.2016 faxovou formou, odpovede na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov z 12.12.2016, oznámenia o podanej žalobe z 20.1.2017, odpovede na lustráciu žalovaného v sociálnej poisťovni z 13.2.2017, podania žalobcu doručeného súdu 13.3.2017, a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal v prospech žalovaného odvádzať verejnou kanalizáciou odpadové vody a zrážkové vody (článok č. 2 Zmluvy), pričom žalovaný sa zaviazal za to platiť žalobcovi stočné (článok č. 3 bod 2. Zmluvy), ktorého vyúčtovanie malo byť vykonané minimálne raz ročne (čl. č. 3 bod 7. Zmluvy).
6. Žalobca v období od 24.5.2013 do 22.5.2014 odvádzal z nehnuteľnosti žalovaného v príslušnom mieste (podľa Zmluvy „Mariánske námestie 5/5, Podolínec“) odpadové a zrážkové vody, za čo vyúčtoval žalovanému, po zohľadnení platieb realizovaných od 4.6.2013 do 2.4.2014, na doplatenie sumu 26,92 eur, a to faktúrou č. 514127419 zo dňa 22.5.2014, splatnou 12.6.2014. Ako vyplýva z podania žalobcu doručeného súdu 10.6.2016, dokladom o čase jej doručenia žalovanému nedisponuje, a teda ani dokladom o čase jej podania na poštovú prepravu. Pri určovaní ceny vychádzal žalobca z tzv. „paušálu“ (záznam č. 317/08 z kontroly producenta odpadových vôd (vyhotovovaný k Zmluve), pričom ohľadne zrážkových vôd išlo o plochu 77 m2. Uvedenú sumu 26,92 eur žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil.
7. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 28 ods. 6, ods. 10, ods. 11 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase), za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku. Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
9. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
13. V danom konaní má súd preukázaný titul i výšku žalovanej pohľadávky, avšak žalobe nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu ohľadne požadovaného príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania. Žalobca síce cenu stočného žalovanému v období celkom od 24.5.2013 do 22.5.2014 vyúčtoval faktúrou 514127419 vystavenou dňa 22.5.2014 a splatnou 12.6.2014, avšak v celom konaní nijako nepreukázal, že by danú faktúru riadne doručil žalovanému pred uvedeným dňom splatnosti tak, aby v deň jej splatnosti žalovaný už mal reálnu možnosť plniť riadne zistenú výšku stočného, prípadne i po ňom na základe čoho by na strane žalovaného bola daná povinnosť zaplatiť vodné v nasledujúci deň (§ 563 OZ) po prípadnom doručení faktúry až po 12.6.2014. Naopak v podaní doručenom súdu 10.6.2016 výslovne žalobca uvádza, že faktúry doručoval žalovanému iba formou obyčajnej listovej zásielky, teda z pohľadu súdu ani nemôže disponovať relevantným dokladom, že by pred podaním žaloby žalovaného riadne vyzval na zaplatenie uvedeného dlhu. Preto je potrebné tuto prijať iba jediný záver, a to ten, že na zaplatenie stočného za odvedené vody verejnou kanalizáciou za dotknuté obdobie od 24.5.2013 až 22.5.2014 žalobca žalovaného vyzval (§ 563 OZ) až tým spôsobom, že mu bola ním podaná žaloba v tomto konaní doručená, k čomu došlo hore popísaným postupom podľa § 116 ods. 2 CSP až dňom 5.2.2017 a teda žalovaný tak bol povinný plniť v najbližší nasledujúci pracovný deň - teda 6.2.2017 (§ 563 OZ), čo však preukázateľne neurobil a teda, ale až, dňom 7.2.2017 sa tak so zaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania, ktoré trvá.
14. Uvedené má význam v tomto prípade pre rozhodnutie o požadovaných úrokoch z omeškania čo do začiatku času, od ktorého ich možno priznať, pričom v tomto kontexte súd ako neplatnú (z dôvodu, že je v hrubom rozpore s dobrými mravmi) vyhodnotil zmluvnú podmienku uvedenú v článku č. 3 bode 8. vete prvej Zmluvy v znení „Splatnosť vyúčtovania je 14 dní odo dňa jeho vystavenia.“. Takáto podmienka nie je akceptovateľná z pohľadu dobrých mravov (ak vychádzame z jej výslovného znenia a za situácie, že žalobca nedoručí v danej lehote vyúčtovanie pohľadávky - faktúru žalovanému tak, aby v tejto lehote reálne mohol plniť), nakoľko predpokladom toho, aby subjekt, ktorý je povinný plniť, mohol svoju povinnosť vykonať je primárne tá skutočnosť, že je mu aj výška povinnosti známa. Nestačí len vystaviť faktúru (vyúčtovanie) ale s jej obsahom musí byť dlžník oboznámený a teda splatnosť dlhu môže nastať až po takom oboznámení, teda spravidla v určitý čas po doručení faktúry, resp. faktúru treba dlžníkovi doručiť preukázateľne ešte pred dňom uvedeným v nej ako deň splatnosti, inak nastávajú účinky § 563 OZ. Ak by súd akceptoval vyššie uvedenú podmienku, znamenalo by to, že žalobca by mohol odberateľom vystavovať faktúry, tieto prípadne ani nedoručovať a pokiaľ by po 14 dňoch od ich vystavenia neboli uhradené, tak by odberatelia už mali byť (a to bez vedomosti o výške dlhu, skutočnosti že došlo k vyúčtovaniu a kedy k nemu došlo) v omeškaní - resp. by stačilo to, že by žalobca vyúčtovania podal na poštovú prepravu až tesne pred dňom splatnosti alebo až v tento deň. Takýto postup nie je akceptovateľný.
15. V danom prípade je tak zrejmé, že na zaplatenie stočného v zmysle podanej žaloby bol žalovaný vyzvaný až dňa 5.2.2017 (vyššie popísaným doručením žaloby a jej príloh, vrátane dotknutej faktúry). Bol tak povinný zaplatiť záväzok vo výške 26,92 eur v nasledujúci deň (§ 563 OZ), t.j. pondelok 6.2.2017), čo však neurobil a teda od 7.2.2017 je v omeškaní so zaplatením uvedeného záväzku. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy týmto rozsudkom.
16. Právo na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi súd priznal iba vo výške 5 % ročne (nakoľko základná úroková sadzba ECB platná v prvý deň vyššie uvedeného omeškania žalovaného je 0,00 %, teda možno priznať iba úrok z omeškania vo výške samotných piatich percentuálnych bodov v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.) zo sumy 26,92 eur, a to až za obdobie od 7.2.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol jednak už z vyššie uvedených dôvodov (čo sa týka začiatku plynutia doby omeškania) a jednak čo sa týka sadzby požadovaného úroku z omeškania preto, lebo zo znenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ako je citované vyššie jednoznačne vyplýva, že pre určenie výšky a požadovanie úrokov z omeškania podľa znenia § 3 ods. 1 cit. nariadenia účinného do 31.1.2013 („výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“) nestačí iba prostá skutočnosť, že záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, ale z z ďalšieho znenia tohto ustanovenia - „výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ - je zrejmé, že k takému omeškaniu, za ktorého dobu aj po 31.1.2013 by sa výška úrokov z omeškania riadila predpisom v znení účinnom k 31.1.2013, by muselo taktiež dôjsť najneskôr k 31.1.2013. Tu zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013, ale k omeškaniu s platbou 26,92 eur došlo až 7.2.2017 (ak by aj žalobca doručoval faktúru
riadne v rozhodnom období, tak bolo by to aj tak až po 1.2.2013) - osobitne až za obdobie od 24.5.2013 bola žalovaná suma účtovaná, čo je tiež mimo logiku a zdravý rozum, aby sa výška úrokov z omeškania z nej uplatňovala podľa predpisu účinného do 31.1.2013. Omeškanie žalovaného so zaplatením žalovanej sumy 26,92 eur nebolo dané pred 1.2.2013 a teda nie je tu splnené podmienka že by sa výška úrokov z takého omeškania, teda z omeškania so zaplatením uvedenej sumy, mala spravovať podľa predpisov účinných k 31.1.2013 „aj za dobu omeškania po 31.1.2013“, lebo „pred touto dobou“ žiadne omeškanie nebolo. Preto boli priznané úroky z omeškania iba vo výške 5 % ročne zo sumy 26,92 eur za obdobie od 7.2.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V predmetnom konaní bol žalobca neúspešný iba v časti úrokov z omeškania. Súd mu preto podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku (teda súdneho poplatku v rozhodnom čase „z návrhu na začatie konania“, dnes označovaný ako „zo žaloby“), ktoré trovy boli potrebné na účelné uplatnenie práva voči žalovanému.
20. Čo sa týka požadovanej náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu v tomto konaní, tieto súd nepovažuje za účelne vynaložené a preto žalobcovi náhradu týchto trov nepriznal. V tomto smere poukazuje súd na tú skutočnosť, že z činnosti súdu v obdobných veciach, kde vystupuje žalobca, je zrejmé, že žaloby podával, i ďalej podáva, prostredníctvom svojich vlastných odborne spôsobilých zamestnancov s právnickým vzdelaním. I v tomto prípade išlo o uplatňovanie nárokov skutkovo a právne ničím sa neodlišujúcich od iných vecí uplatňovaných žalobcom na tunajšom súde, nebolo nijako zdôvodnené prečo práve v tomto prípade bolo nutné, napriek skutočnosti že žalobca preukázateľne zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním a teda náležite odborne spôsobilé na konanie priamo v mene a na účet žalobcu, aby sa žalobca nechal zastupovať iným subjektom. Samotná žaloba navyše bola nič viac len tzv. formulárová, navyše bez správneho popisu skutkového stavu, bez správneho popisu predmetu Zmluvy a skutočného obsahu záväzkov - na toto nie je treba právne zastúpenie advokátom. Tiež súd musí poukázať na to, že pokiaľ podávajú žaloby zamestnanci žalobcu, ide o žaloby v každom ohľade riadne vypracované, resp. vypracované precíznejšie ako v danom prípade. Preto súd neuznal trovy spojené s právnym zastúpením žalobcu v tomto konaní za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva voči žalovanému, a už vôbec nie za primerané vo vzťahu k výške samotnej žalobou uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva, čo považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP vo vzťahu k nim, čo aj využil a ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.