Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/471/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkyne V. Š., D. X.X.XXXX, N. N. X, G., zastúpenej Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 50 280 970, proti žalovanému L. Š., D. XX.X.XXXX, N. N. X, G., o zaplatenie 11.126,56 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie, v časti o zaplatenie istiny 216,39 eura s príslušenstvom a úrokov z omeškania nad 5,05% ročne, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 10.841,38 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.841,38 eura od 4.8.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,86%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 19.12.2014 žalobu, ktorou sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 11.126,56 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej bývalý manžel. Manželstvo Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 18.12.20002 č.k. 24C/607/2002-36 rozviedol, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2003 a stal sa vykonateľným. Od rozvodu bývajú so žalovaným v spoločnej domácnosti v byte č. 11, ktorý sa nachádza vo vchode Č..X, D. X. A. S. P. W. N. X,X A.. Č.. XXXX, Z..Č..XXXX D. U. Č.. XXXX, G..Ú.. D. Ť.. K bytu im vzniklo podielové spoluvlastníctvo na základe zákonnej fikcie, keďže v trojročnej lehote od zániku BSM nepodali návrh na jeho vyporiadanie ani sa nevyporiadali dohodou. Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 16C/173/2007 je v súčasnosti prerušené až do právoplatného skončenia konania o určenie výlučného vlastníctva k bytu, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 16C/60/2006 a ktoré inicioval žalovaný. Po vzájomnej dohode so žalovaným mali uhrádzať náklady súvisiace s užívaním bytu v pomere 1 k celku. Ona si uhrádzala svoju polovicu nákladov pravidelne a načas. Vznik dlhu, ktorý je predmetom tohto konania, zavinil výlučne žalovaný, ktorý si napriek dohode, a skutočnosti, že užíval predmetný byt si svoje záväzky neplnil a za služby súvisiace s užívaním bytu nič neplatil. Aby vzniknutý dlh naďalej nenarastal a nedošlo k nútenému predaju bytu na dražbe (v dôsledku čoho by prišla o strechu nad hlavou, rovnako aj maloletý syn), zaviazala sa na valnom zhromaždení vlastníkov bytov v bytovom dome Z.. Č.. XXXX D. X.. N. X,X S. G. dňa 25.10.2012 uhrádzať od októbra roku 2012 plnú výšku zálohovej platby za užívanie bytu, a to v sume 150,- eur mesačne. Valné zhromaždenie sa ďalej uznieslo, že v prípade ak spor o určenie výlučného vlastníctva k bytu (konanie vedené pod sp.zn.: 16C/60/2006), vedený medzi ňou a žalovaným nebude ukončený do 31.3.2013, pristúpi Spoločenstvo vlastníkov bytov k vymáhaniu

vzniknutého nedoplatku vrátane zmluvnej pokuty resp. k dobrovoľnej dražbe. Predmetné konanie o určenie výlučného vlastníctva k bytu právoplatne skončené k tomuto dátumu (ani doposiaľ) nebolo, a preto Spoločenstvo vlastníkov bytov pristúpilo k dražbe bytu. Poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že sa žalovaný domáha určenia výlučného vlastníctva k bytu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.: 16C/60/2006, žalovaný nezaplatil za náklady súvisiace s užívaním bytu ani cent. Na základe uvedeného bola nútená v súvislosti s nedoplatkom žalovaného na úhradách súvisiacich s užívaním bytu vykonať za žalovaného nasledovné úhrady, celkovo vo výške 11.126,56 eura, dňa 16.10.2010 sumu 881,21 eura, dňa 26.10.2012 sumu 70,-eur, dňa 26.10.2012 sumu 70,-eur (150-80), dňa 19.3.2013 sumu 30,-eur, dňa 9.7.2013 sumu 606,-eur, dňa 2.8.2013 sumu 8.637,04 eura, dňa 28.8.2014 sumu 547,13 eura. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.126,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 11.126,56 eura od 19.12.2014 do zaplatenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu zo dňa 13.8.2015 uviedol, že najväčšou položkou v sumáre výpočtu hodnoty pre uplatnenie platobného rozkazu je suma uhradená za „W. W. N. W. X. U., Z..F..P.., G., a to 8.637,04 eura. Podľa § 7 ods. 2,3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je povinnosťou navrhovateľa dražby, v tomto prípade Spoločenstva vlastníkov bytov B1-2, so sídlom na N.Í. X, XXX XX G., upovedomiť dražiteľa o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli byť príčinou na odstúpenie od dražby, resp. by mali za následok neplatnosť dražby. Keďže k vyhláseniu dražby došlo, zrejme zo strany navrhovateľa došlo k podvodu a zatajeniu potrebných informácií. Podľa intencií § 6 ods. 4 toho istého zákona je dražiteľ povinný upustiť od dražby, ak sú splnené podmienky v ňom stanovené, teda na predmet dražby sú uvalené exekúcie podľa zvláštnych predpisov, konkretizované v § 19 ods. 1 písm. f) a g), teda hlavne zákona 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ako aj OSP. V intenciách § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách mu nebolo doručené žiadne písomné stanovisko ohľadne znaleckého určenia hodnoty draženej nehnuteľnosti ani len upovedomenie o povinnosti sprístupniť nehnuteľnosť poverenému súdnemu znalcovi za účelom obhliadky pre spracovanie znaleckého posudku. Podľa doteraz uvedeného a zo znenia § 16 ods. 2,3, a 7 je teda zmluva o uskutočnení dražby neplatná. Zhrnutím predchádzajúcich faktov dospeje k záveru, že žalobkyňa na báze svojej právnej nevedomosti až právneho bezvedomia uhradila niekomu niečo, čo vôbec nebolo a nie je v súlade so zákonom, uhradením trov dražiteľa došlo k neoprávnenému obohateniu sa, ale hlavne zo strany dražiteľa došlo k evidentnému porušeniu zákona. Mal by byť teda aj príslušne v intenciách zákona sankcionovaný a nie ešte odmenený za svoju protiprávnu činnosť. Žalobkyňa účelovo klame a zavádza súd svojimi nepravdivými tvrdeniami. Prostriedky použité z väčšej časti na nezmyselnú úhradu neplatného právneho úkonu boli jednoznačne prevažne poskytnuté oboma synmi (priama výpoveď mladšieho syna S.). Doplatok vo výške 70,- eur mesačne do sumy 150,- eur mesačnej úhrady pre SVB B1.2, ako správcovi bytového domu, hradí dlhodobo syn S., teda žalobkyňa na tieto prostriedky žiadny právny nárok ani nemá. Ak ich raz bude schopný vrátiť, tak ich iste vráti synovi a nie tej, ktorá okráda každého, koho len trošku môže. Viac ako 10 rokov sabotuje akýkoľvek spôsob vyriešenia spolunažívania v jednom byte, čím mu spôsobuje nenapraviteľnú ujmu, keďže mu priam astronomicky narastajú záväzky u exekútorov, ktoré by už dávno bol z prostriedkov po predaji bytu uhradil. Na jeho úkor si teda, ako sama tvrdí, zabezpečuje strechu nad hlavou a ešte sa dožaduje, že jej to má navyše zaplatiť. Žiada žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobkyne, s vyjadrením žalovaného, s vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za rok 2009 a 2012 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že celá táto žaloba vznikla tým, že pán žalobca sa sám rozhodol v r. 2005, že bude platiť polku úhrad spoločenstvu úhrad súvisiacich s užívaním bytu. V r. 2005 poslal pani S. Š., ktorá je predsedkyňou spoločenstva vlastníkov bytov list, v ktorom sa zaväzuje, že bude platiť polku platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv. Jej pán žalovaný túto skutočnosť neoznámil. Pristúpila na túto dohodu, pretože bola rozvedená, mala na starosti mladšieho syna a žalovaný jej neplatil výživné, takže jej to bolo výhodné. Žalovaný opätovne neplatil svoju polovicu, ona sa so spoločenstvom stretávala, snažila sa o nejaké dohodnutie, zaplatila ďalších 606,- eur. Uhrádzala za pána žalovaného sumy, ktoré uviedla v návrhu. Spoločenstvo povedalo, že to dlho trvá a keď nezaplatí do určitého dátumu, tak pôjde byt do dražby. Zo zápisnice z valného zhromaždenia bodu 4 vyplýva, že sú dlžní čiastku 7.397,22 eura. Ďalej sa píše, že nedoplatok je výlučne zo strany žalovaného. Výsledkom bola dražba bytu, tú zaplatila celú. Podala žalobu, že sú podieloví spoluvlastníci, pretože do 3 rokov sa nevysporiadal byt.

5. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že celé je to veľmi smutná záležitosť, ktorá sa začala na báze určitých nových poznatkov a možnostiach nielen ľudského jedinca, existencií istých filozofií a ich pôsobenia na ľudstvo ako celok, došlo u navrhovateľky k závažným poruchám osobnosti. Žiaľ, nikto sa celé roky nezaoberá tým, že navrhovateľka je psychicky narušená osoba. Vyústilo to v to, že po tom ako sa odvíjali určité skutočnosti, keď to nazve naozaj poeticky, tak pri gratulácii k novému roku 2002 mu oznámila, že je pripravený na to, že sa bude v nasledujúcich rokoch súdiť. Vtedy nebral tieto veci vážne, vyznelo to divoko, ale nebolo jasné, o čo pôjde. Prvým krokom bolo to, že žalobkyňa sa rozhodla, že dá rozviesť manželstvo. Došlo v novembri 2002 k tomu, že súd manželstvo rozviedol, takže predmetný rozsudok nadobudol bol vydaný v novembri 2002 a nie 23.1.2003 ako tvrdí žalobkyňa. Aj v rozvodovom konaní oznamovala súdu navrhovateľka, že nie je čo v rámci BSM vysporiadať, pretože všetok nábytok je polorozpadnutý, byt je zaťažený exekúciou a aj tak nemá hodnotu, takže sa nedá o čom baviť. Do bodky sa naplnilo to, čo povedal aj samotnej pani sudkyni, že vynesením rozsudku o rozvode manželstva vykonala štartovací list smerom na ceste do pekla, takže už v priebehu januára a následne vo februári 2003 sa udiali skutočnosti takého charakteru, že nasledovali trestné oznámenia na jeho osobu. V tom čase vrcholila kampaň každá piata žena je týraná, takže netrebalo zvlášť veľa k tomu, aby muž, na ktorého žena ukázala prstom, že robí jej nejaké príkoria, bol v konečnom dôsledku neadekvátne postihovaný. Vyvrcholilo to tým, že 23.12.2003 na báze reálneho sebapoškodzovania a neskutočných lží a klamstiev skončil vo vyšetrovacej väzbe a táto trvala celý rok do 23.12.2004. O tom, aký to malo účel a ako to bolo vedené, jednoznačne svedčila aj výpoveď jedného spoločného známeho, ktorému následne druhý deň po jeho uväznení poslala esemesku: „konečne som ho dostala do basy, otváram si šampanské“ a tam sa začala celá táto štrapácia, pretože ten rok väzby znamenal totálnu devastáciu jeho zdravotného stavu. A samozrejme, keďže všetky svoje živnostenské aktivity vykonával sám, vypadnutie na dobu celého roka z biznisu znamenalo totálne vygumovanie, nehovoriac o tom, že celý r. 2005 bol Na PN-ke. Žalovaný ďalej uvádza, že trestné konanie vo vzťahu k nemu skončilo úplným oslobodením a tak ako povedal začalo to, pretože jeho príjmy sú prakticky nulové. Nebyť toho, že od r. 1988 je poberateľom invalidného dôchodku, asi by tu už nebol, pretože to minimum, ktoré dostáva ako invalidný dôchodok z ťažká zabezpečí to, aby vôbec dokázal prežiť. Na otázku súdu, či žalovaný v rozhodnom období, za ktoré požaduje žalobkyňa platby, užíval predmetný byt, žalovaný uviedol, že je veľmi diskutabilné slovo užíval, pretože ak si kúpil potraviny, uložil ich v chladničke alebo na inom mieste v kuchyni, na druhý deň zistil, že nemá čo jesť, pretože to, čo nebolo jej, ráno cestou do práce vzala a vyhodila do smetí. Je to totiž presvedčená, že celý byt je jej, že všetko, čo sa v tom byte nachádza je jej. To sú veci, ktoré predchádzali aj samotnej väzbe. Vrátil sa po 3 dňoch na služobných cestách, zistil, že nemá polovicu oblečenia v skrini atď., likvidovala v rámci toho, čo jej prišlo v danej chvíli na rozum. Užívanie bytu s tým, že od istého času vo vedľajšej izbe sa zdržiaval jeho vrah, pretože okrem iného sa ho 2krát pokúšala zavraždiť, ale o tom nerozpráva. Po návrate z väzby, asi po 2 mesiacoch sa odsťahovala ku svojej matke, údajne preto, že matka potrebovala opateru, čo je lož, pretože nakoniec to skočilo tak, že s odstupom nejakého času stiahla aj mladšieho syna, aby išiel s ňou. Aj sebe aj jemu zmenila trvalý pobyt ku svojej matke, ale začiatkom júla došlo k tomu, že matka ich obidvoch vyhodila, takže sa vrátili domov. Medzičasom začala komunikovať, tak sa stretli, robila predprípravu svojho návratu a presne na báze toho ako bola vedená komunikácia vznikol aj dokument, ktorý bol daný a zaprotokolovaný, kde sa zaviazal, že bude platiť polovicu, čo však vyplynulo z toho, že sa dohodli na tom, že ja sa bude starať o domácnosť ako takú, s tým, že nemá adekvátne príjmy, ale na to, aby sa pokryli určité výdavky na beh domácnosti na to by to postačovať malo a žalobkyňa zaplatí celú sumu za užívanie bytu do spoločenstva. Zaviazal sa k tomu akože on, ale vyznelo to v tom zmysle, že aj tú jeho polovicu uhradí žalobkyňa. Bohužiaľ toto vydržalo 2 mesiace a potom jednoducho prestala platiť a začala narastať dlžoba s tým, že je to dlžoba jeho. V samotnom odpore, kde v samotnej dobrovoľnej dražbe v intenciách konkrétneho § zákona o dobrovoľných dražbách jednoducho nemohlo dôjsť, pretože je to tam explicitne zakázané, preto by ma veľmi zaujímalo, akým spôsobom spoločenstvo informovalo dražobníka a akým spôsobom dražobník ošetril všetky tieto náležitosti, pretože v priebehu toho času, keď sa mala konať táto dražba, bol v styku s iným exekútorom, kde existovala exekúcia z úplne iných dôvodov voči inému subjektu a keď jemu vysvetľoval, na akej báze a akým spôsobom navrhovateľka celé roky ignoruje alebo sabotuje snahy na vysporiadanie majetku, tak ho prosil, či by on vedel urobiť to, že bude iniciovať dražbu tohto bytu. On mu oznámil, áno, ale kým to dám všetko dohromady, pretože všetky subjekty, ktoré mali v tom čase uplatnené exekučné a záložné právo na túto nehnuteľnosť, musí oboznámiť o tom čo sa ide diať, všetky tieto subjekty musia s týmto súhlasiť a až keď všetko toto bude dané dohromady, potom možno pristúpiť k dražbe, tz. presne taký istý postup musel byť minimálne dodržaný v prípade dražobníka, ktorý mal vykonať dobrovoľnú dražbu. Nie je mu známe, tak ako mu vôbec nebolo dané na vedomie, že bol stanovený nejaký termín dražby, či dražobník o týchto skutočnostiach vedel, či

podnikol kroky k tomu, že všetci zainteresovaní veritelia resp. exekútori boli oboznámení s tým, že má prebehnúť nejaká dražba a tým pádom by boli uspokojené ich pohľadávky. Tvrdí jedno, dražobník konal na báze podnetu spoločenstva vlastníkov bytov a spoločenstvo vlastníkov bytov podniká takto závažný právny krok, musí si byť vedomé všetkých okolností a súvislosti, ktoré s takýmto aktom súvisia. Ak by spoločenstvo vlastníkov uviedlo do omylu dražobníka, je plne zodpovedné za to, čo sa udialo. Musí ale pripomenúť, že to, čo už uviedol, že jej príjmy, že jej spôsob hospodárenia sú také, že ona tieto zdroje mať nemohla, že prevažnú časť týchto peňazí dali synovia takže, ak sa niekedy budú baviť o tom, že je niekomu niečo dlžný, tak to budú synovia.

6. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2009 z č.l. 161 súd zistil, že náklady za služby spojené s užívaním bytu vrátane zmluvnej pokuty predstavovali sumu 2.469,27 eura. Zaplatené zálohy boli v sume 818,34 eura, ktoré uhradila žalobkyňa. Nedoplatok predstavoval sumu 1.650,93 eura. Zmluvná pokuta predstavovala sumu 706,86 eura.

7. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 z č.l. 165 súd zistil, že náklady za služby spojené s užívaním bytu vrátane zmluvnej pokuty predstavovali sumu 2.443,13 eura. Zaplatené zálohy boli v sume 1.170,- eur, ktoré uhradila žalobkyňa. Nedoplatok predstavoval sumu 1.273,13 eura. Zmluvná pokuta predstavovala sumu 667,26 eura.

8. Z rozpisu zálohových platieb k 1.7.2007 súd zistil, že zálohové platby za užívanie predmetného bytu boli vo výške 4.123,- Sk.

9. Z rozpisu zálohových platieb k 1.1.2010 z č.l. 170 súd zistil, že zálohové platby za užívanie predmetného bytu boli vo výške 147,91 eura.

10. Z rozpisu zálohových platieb k 1.7.2012 z č.l. 171 súd zistil, že zálohové platby za užívanie predmetného bytu boli vo výške 150,- eur.

11. Z vyhlásenia syna strán sporu O.. Š. zo dňa 13.4.2006 súd zistil, že tento prispieva svojej matke teda žalobkyni sumou 70,- eur na chod domácnosti od decembra 2012, pretože býva v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Pred decembrom 2012 mesačne svojej matke peniaze nedával.

12. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 25.10.2012 z č.l. 172 súd zistil, že Spoločenstvo vlastníkov bytov eviduje dlh za užívanie N. Č.. XX D. N. X vo výške 7.397,22 eura. Nedoplatok je výlučne zo strany L. Š., ktorý má platiť po dohode s V. Š. 50% nákladov za užívanie bytu.

13. Z výpisu z U. S. Č.. XXXX Okresného úradu Košice, katastrálny odbor súd zistil, že strany sporu sú vlastníkmi N. Č.. XX, ktorý sa nachádza vo vchode Č.. X, D. X. A. S. obytnom dome N. Č.. X V. X S. G., nachádzajúceho sa v okrese G. L., v obci G. - Z. Ť., v katastrálnom území D. Ť..

14. Súd vec právne posúdil nasledovne:

15. Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

17. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

18. Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne..

19. Podľa ustanovenia § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Na pojednávaní dňa 4.2.2016 žalobkyňa upresnila žalobu, pričom si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 10.910,17 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.910,17 eura od 19.12.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy vo výške 216,39 eura s príslušenstvom a úrokov z omeškania nad 5,05% ročne, vzala žalobu späť, s čím žalovaný súhlasil.

23. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

26. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

27. Súd preto konanie, v časti o zaplatenie istiny 216,39 eura s príslušenstvom a úrokov z omeškania nad 5,05% ročne, zastavil.

28. Predmetom tohto konania po čiastočnom zastavení konania je nárok žalobkyne zaplatenie sumy 10.910,17 eura, ktorý spočíva v tom, že žalovaný ako bývalý manžel žalobkyne a spoluvlastník bytu Č.. XX, ktorý sa nachádza vo vchode Č.. X, D. X. A. S. P. W. N. S. G., užíva tento byt, pričom však neuhrádza platby resp. úhrady spojené s užívaním tohto bytu v rozsahu v akom ho užíva.

29. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetný byt, že manželstvo strán bolo právoplatne rozvedené dňa 28.1.2003, že do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k jeho vyporiadaniu,

z ktorého dôvodu sú strany tohto sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, že žalovaný predmetný byt užíva a že žalobkyňa uhradila ňou požadované peňažné prostriedky.

30. Tak ako súd uviedol vyššie, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

31. Súd konštatuje, že pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie do úradnej úschovy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 7. 2010, sp. zn. 3 Obo 63/2009).

32. Ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami "spoločne a nerozdielne". Je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou účastníkov d/ povahou plnenia. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi (spoločnými či solidárnymi). Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov (spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov (tiež spoludlžníkov) môže byť stanovená buď a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou dlžníkov (spoludlžníkov) d/ v prípade neexistencie dôvodov pod a/ až c/ nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké. Posledne uvedený spôsob určenia výšky vzájomných podielov dlžníkov na spoločnom dlhu možno tiež zaradiť pod písmeno a/ ako jeho osobitný prípad.

33. Vychádzajúc z nesporného skutkového záveru, že spoluvlastnícke podiely na predmetnom byte sú u strán sporu rovnaké, t.j. vo výške 1 u každého, má súd za to, vzhľadom na listinné dôkazy predložené žalobkyňou, ktorými preukázala, že nie je dlžná (čo sa týka jej podielu) na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu, že žalobkyňa uhradila veriteľom vyššiu sumu, než zodpovedá jej podielu na predmetnej nehnuteľnosti a to o sumu, ktorú mal uhradiť žalovaný. Súd poznamenáva, že veriteľ môže vymáhať celý dlh od ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorý celý dlh zaplatil, môže od ostatných spoluvlastníkov požadovať, aby mu uhradili pomernú časť dlhov, podľa svojich podielov.

34. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2009 z č.l. 161 má súd za preukázané, že náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu vrátane zmluvnej pokuty predstavovali sumu 2.469,27 eura. Zaplatené zálohy boli v sume 818,34 eura, ktoré uhradila žalobkyňa. Nedoplatok predstavoval sumu 1.650,93 eura. Zmluvná pokuta predstavovala sumu 706,86 eura (náhradu tejto žalobkyňa nepožadovala) a zostatok vo výške 944,07 eura zaokrúhlila na sumu 950,- eur, ktorú dňa 16.7.2010 prevodným príkazom uhradila za žalovaného.

35. Súd konštatuje, že skutočné náklady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2009 boli vo výške 1.762,41 eura (suma 2.469,27 eura mínus zmluvná pokuta 706,86 eura), teda polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu 881,21 eura a nie sumu 950,- eur ako to požaduje žalobkyňa. Súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2009, čo predstavuje sumu vo výške 881,21 eura. Vo zvyšnej časti požadovanej sumy nad 881,21 eura, t.j. v časti o zaplatenie 68,79 eura s príslušenstvom, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 z č.l. 165 má súd za preukázané, že náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu vrátane zmluvnej pokuty predstavovali sumu 2.443,13 eura. Zaplatené zálohy boli v sume 1.170,- eur, ktoré uhradila žalobkyňa. Nedoplatok predstavoval sumu 1.273,13 eura. Zmluvná pokuta predstavovala sumu 667,26 eura (náhradu tejto žalobkyňa nepožadovala) a zostatok vo výške 605,87 eura zaokrúhlila na sumu 606,- eur, ktorú dňa 9.7.2013 prevodným príkazom uhradila za žalovaného.

37. Súd konštatuje, že skutočné náklady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2012 boli vo výške 1.775,87 eura (suma 2.443,13 eura mínus zmluvná pokuta 667,26 eura), teda polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu 887,94 eura. Súd má za to, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2012, čo predstavuje sumu vo výške 887,94 eura, pričom žalobkyňa ako dominus litis požaduje v tejto časti zaplatenie sumy 606,- eur, ktorú sumu jej súd priznal.

38. V ďalšej časti ohľadne nárokov žalobkyne na zaplatenie sumy 70,- eur, ktorú uhradila veriteľovi za žalobcu dňa 26.10.2012, na zaplatenie sumy 70,- eur, ktorú uhradila veriteľovi za žalobcu dňa 26.10.2012 a na zaplatenie sumy 30,- eur, ktorú uhradila veriteľovi za žalobcu dňa 19.3.2013, teda spolu sumy 170,- eur, považuje súd žalobu za dôvodnú a požadovanú sumu vo výške 170,- eur žalobkyni priznal, keďže žalovaný úhradu týchto súm nenamietal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobkyňa uhrádzala solidárny dlh strán sporu za žalovaného z požičaných peňažných prostriedkov od synov strán, túto považuje súd vo vzťahu k predmetu konania za nedôvodnú, keďže ide o dlh žalobkyne voči synovi (pozri bod 11 tohto odôvodnenia), ktorý sa môže domáhať jeho vrátenia od žalobkyne.

39. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 8.637,04 eura súvisiacej s dražbou predmetného bytu, zaplatenie tejto sumy dňa 2.8.2013 žalobkyňa preukázala platbou na č.l. 17, pričom je bez relevancie, že časť peňažných prostriedkov na úhradu tohto dlhu jej poskytol titulom daru jej syn (podstatné je, že tieto peňažné prostriedky boli darované žalobkyni a nie žalovanému). Tento nárok pozostáva z dlhu žalovaného resp. jeho pomernej časti vo výške 7.436,- eur za úhrady spojené s užívaním predmetného bytu pripadajúce na jeho polovičný spoluvlastnícky podiel (čo žalovaný nenamietal), ako aj z trov právneho zastúpenia vo výške 245,15 eura, z hotových výdavkov dražobného konania vo výške 170,70 eura a z odmeny dražobníka vo výške 785,19 eura, ktoré platby (trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 eura, hotové výdavky dražobného konania vo výške 170,70 eura a z odmena dražobníka vo výške 785,19 eura) boli žalobkyňou vynaložené za žalovaného v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný nenamietal neplatnosť dražby na súde resp. dražobník od dražby upustil, keďže žalobkyňa zložila dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby.

40. Súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náklady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu vo výške 7.436,- eur, keďže išlo o jeho časť solidárneho dlhu, ktorú sumu jej súd priznal.

41. V časti ohľadne trov právneho zastúpenia vo výške 245,15 eura, hotových výdavkov dražobného konania vo výške 170,70 eura a odmeny dražobníka vo výške 785,19 eura, súd právne posúdil nárok žalobkyne ako nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

42. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

43. Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

44. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia (§ 454 Občianskeho zákonníka) je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo (žalovaného), a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil (žalobcu). Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 eura, za hotové výdavky dražobného konania vo výške 170,70 eura a za odmenu dražobníka vo výške 785,19 eura, keďže dôvodom dražby predmetného bytu bol dlh žalovaného vo výške 7.436,- eur. Súd teda žalobkyni priznal sumu 1.201,04 eura titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia.

46. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 454 Občianskeho zákonníka) titulom úhrady sumy vo výške 547,13 eura, súd konštatuje že tento je dôvodný. Zaplatenie tejto sumy dňa 21.8.2014 žalobkyňa preukázala listom exekútora na č.l. 18. Tento nárok žalobkyne pozostáva z dlhu žalovaného, ktorý bol vymáhaný v exekučnom konaní súdnym exekútorom O.. I. N. pod sp. zn. EX 170/2010 a to na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 20C 44/2008-76 zo dňa 18.6.2010 (čo žalovaný nenamietal).

47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 547,13 eura.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na zaplatenie pomernej časti dlhov podľa ich podielov a nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia celkom vo výške 10.841,38 eura. Vo zvyšnej časti, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa požadovala zaplatenie sumy 10.910,17 eura, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. Pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobkyni priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vzájomné vyporiadanie spoločných záväzkov ani pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobkyňa požiadala o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať doručenie žaloby žalovanému, ktorú tento prevzal dňa 31.7.2015 (piatok). Dňom splatnosti nároku žalobkyne bude preto deň 3.8.2015 (pondelok). Prvým dňom omeškania bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 4.8.2015.

50. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 4.8.2015 0,05%.

51. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške vo výške 10.841,38 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.841,38 eura od 4.8.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 68,79 eura s príslušenstvom a požadovaných úrokov z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy od 19.12.2014 do 3.8.2015 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

54. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko mala žalobkyňa vo veci úspech v pomere 97,43% (žalobkyňa tým, že vzala žalobu späť v časti o zaplatenie 216,39 eura s príslušenstvom bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania a teda je povinná nahradiť trovy protistrane, pričom bola zároveň neúspešná v časti o zaplatenie 68,79 eura s príslušenstvom) k 2,57% úspechu žalovaného a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,86%.

56. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).