Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/74/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 13. apríla 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaní

1/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX v D. R., trvale bytom O. nad R. XX, adresa na doručovanie písomností: H., S. XX,

2/ O. T., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., S. XXXX/XX,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 21.07.2015 na S. ulici v H. v priestoroch Obchodného centra Tesco vylákal obžalovaný F. Z. od poškodeného O. R. finančné prostriedky vo výške 4.600,00 € tak, že predstieral predaj osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, EČ: H S.: J striebornej metalízy, rok výroby 2006, za sumu 4.600,00 €, a preto s ním obžalovaný F. Z. ako vlastník vozidla za prítomnosti svojej priateľky - obžalovanej O. T. ako držiteľky uvedeného vozidla, ktorá poškodenému tiež pri rozhovore uviedla, že s autom je všetko v poriadku, uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej odovzdal vozidlo O. R. a prevzal od neho kúpnu cenu, pričom mu obaja obžalovaní zatajili, že vozidlo bolo F. Z. zakúpené v rámci úveru so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a do ukončenia úveru je potrebné uhradiť ešte sumu vo výške 6.727,50 €, ako i skutočnosť, že na predmetné vozidlo bola uzatvorená s uvedenou spoločnosťou Zmluva o zriadení záložného práva č. Z následne po prevzatí kúpnej ceny poškodenému O.i R. oznámil obžalovaný F. Z., že vozidlo nie je možné na neho prepísať vzhľadom na exekučnú blokáciu tohto vozidla, pričom dňa 19.10.2015 od poškodeného O. R. vozidlo spätne pod zámienkou jeho pristavenia exekútorovi a vrátenia kúpnej ceny prevzal, toto mu do dnešného dňa nevrátil a ani mu nevrátil kúpnu cenu za vozidlo, čím poškodenému O. R., bytom W. U., spôsobili škodu vo výške 4.600,00 €,

teda

1/ Obžalovaný F. Z.

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

2/ Obžalovaná O. T.

úmyselne poskytla inému pomoc, aby na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchali

1/ Obžalovaný F. Z.

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

2/ Obžalovaná O. T.

prečin podvodu vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a odsudzujú sa:

1/ Obžalovaný F. Z.

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

2/ Obžalovaná O. T.

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. sa obom obžalovaným ukladá primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sú obaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému O. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W. U., ul. G. č. 1, škodu vo výške 4.600,00 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený O. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W. Lovčice, ul. Krátka č. 1, so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 19.09.2016 podala prokurátorka na Okresný súd Trnava obžalobu na obvinených F. Z. a O. T. pre skutok právne posúdený ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 21.07.2015 na S. ulici v H. v priestoroch Obchodného centra Tesco vylákali od O. R. finančné prostriedky vo výške 4.600,00 € tak, že predstierali predaj osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, EČ: H VIN: J striebornej metalízy, rok výroby 2006, za sumu 4.600,00€, a preto s ním vlastník vozidla F. Z. za prítomnosti svojej priateľky O. T. ako držiteľky uvedeného vozidla uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej odovzdali vozidlo O. R. a spoločne prevzali od neho kúpnu cenu, pričom mu zatajili, že vozidlo bolo F. Z. zakúpené v rámci úveru so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a do ukončenia úveru je potrebné uhradiť ešte sumu vo výške 6.727,50 €, ako i skutočnosť, že na predmetné vozidlo bola uzatvorená s uvedenou spoločnosťou Zmluva o zriadení záložného práva č. Z následne po prevzatí kúpnej ceny a odhlásení vozidla na polícii O. R. oznámili, že vozidlo nie je možné na neho prepísať vzhľadom na exekučnú blokáciu vozidla z prebiehajúcej exekúcie voči O. T., vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Kršiaka č. EX 36352/2014, pričom dňa 19.10.2015 od O. R. vozidlo spätne pod zámienkou jeho pristavenia exekútorovi prevzali, exekúciu vedenú voči O. T. v zostávajúcej sume 140,45 € dňa 20.11.2015 doplatili, avšak vozidlo O. R. už nevrátili a následne ho F. Z. ako vlastník dňa 18.12.2015 predal O. T., ktorá je jeho súčasnou vlastníčkou, čím O. R., bytom W. U., spôsobili škodu vo výške 4.600,00 €.

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce v prečítaní výpovede obžalovanej O. T. z prípravného konania a vo výsluchoch poškodeného O. R. a svedkov A. N. a Bc. W. C., pričom boli oboznámené aj listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný F. Z. (ďalej aj „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Rovnako odmietol vypovedať aj v prípravnom konaní.

Obžalovaná O. T. (ďalej aj „obžalovaná“) na hlavnom pojednávaní rovnako využila svoje právo a odmietla vypovedať. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 10.05.2016, kde okrem iného uviedla, že na jeseň 2014 sa s priateľom - obžalovaným F. Z. rozhodli, že si kúpia vozidlo a toto zakúpili v Bratislave, kde bolo vystavené. Išlo o vozidlo zn. Mercedes Benz, striebornej metalízy, rok výroky 2006, Hodnota tohto vozidla v čase jeho kúpy bola cca 7.300,00 €, pričom priamo v predajni uhradili asi 2.200,00 € a zostatok mali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach v sume 146,00 €, ale nevedela povedať ako dlho. Uviedla však, že v čase, keď sa rozhodli vozidlo predať, nebolo ešte vyplatené. Kúpna zmluva, ako i zmluva na úver na vyplatenie vozidla boli napísané na obžalovaného. Ona bola držiteľkou vozidla a jeho vlastníkom bol obžalovaný. Vozidlo nemali ani rok, keď sa ho rozhodli predať a za týmto účelom dal obžalovaný inzerát na internetový portál www.bazos.sk za cenu 4.600,00 €. Na inzerát sa ozval aj poškodený O. R.. S ním sa stretli pred OC Tesco v Trnave, kde si prezrel vozidlo, pričom mu obžalovaný vysvetlil veci, ale nevedela aké, lebo sedela vo vozidle a len tak útržkovite niečo zachytila o stave vozidla a spomenul mu aj niečo o splácaní. Opäť sa po niekoľkých dňoch stretli v OC Tesco, kde bol poškodený O. R. vybrať peniaze na kúpnu cenu a túto odovzdal za jej prítomnosti obžalovanému vo vozidle. Obžalovaný mu následne odovzdal kľúče od auta a malý technický preukaz. Dohodli sa, že s veľkým technickým preukazom pôjdu na políciu auto odhlásiť, pričom poškodený O. R. tlačil na to, aby to bolo čo najskôr. Na polícii potom zistili, že auto sa odhlásiť nedá z dôvodu exekúcie, pričom policajt im nepovedal na koho meno. Následne to všetko už riešil obžalovaný a ona to vypustila z hlavy. Uviedla ešte, že obžalovaný sa s poškodeným O. R. dohodol na vrátení vozidla a odovzdaní prostriedkov, čo bolo asi niekedy v októbri 2015. Nevedela ale uviesť, o čom sa dohadovali. Vedela len povedať, že obžalovaný odniesol peniaze vo výške 4.600,00 €, ktoré boli odložené u nej doma, čo boli ich peniaze, resp. peniaze, ktoré im dal poškodený O. R., a keďže peniaze zmizli z domu, tak predpokladala, že mu ich odovzdal a poškodený O. R. mu vrátil vozidlo. Poškodený O. R. nechcel po celý čas späť peniaze, ale chcel prepísať auto na seba, preto mu ich teda vracali až po 4 mesiacoch od kúpy vozidla. Uviedla, že nebolo jej starosťou vyplatiť exekúciu, ktorá blokovala odhlásenie vozidla, i keď peniaze na to doma mali.

Poškodený O. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanými sa prvýkrát stretol na S. ulici pred Tescom, kde mu prišli ukázať auto zn. Mercedes Benz, ktoré mal záujem kúpiť. Auto sa mu pozdávalo, pýtal sa klasické otázky, v akom je technickom stave, či je na nejaký úver. Obaja obžalovaní mu povedali, že auto je v poriadku, ale väčšinou komunikoval s obžalovaným. Jeho priateľka

- obžalovaná bola tiež veľmi aktívna a zapájala sa do rozhovoru. Dohodli sa, že sa stretnú na druhý deň, kedy obžalovaní prišli aj s autom do Tesca, on išiel do banky vytiahnuť peniaze s tým, že spíšu kúpno- predajnú zmluvu a odkúpi od nich auto. V zmluve bol aj bod, na ktorý sa obzvlášť pýtal, či nezamlčia exekúcie alebo úver či leasing. Obaja obžalovaní povedali, že nie. Pýtal sa na to viackrát. Nevedel, kto z nich bol vlastník a kto držiteľ auta, ale vedel, že každý z nich bol niečo. Potom v aute im dal peniaze vo výške 4.600,00 €, pričom sa dohodli, že obžalovaný pôjde na druhý deň na políciu a auto odhlási. On sa však ďalšie dni stále vyhováral, že na to nemá čas. Potom tam išiel asi na tretí deň, aspoň tak mu to tvrdil do telefónu alebo cez SMS, pričom mu oznámil, že tam vybehla nejaká exekúcia, a preto nejde zatiaľ na neho auto prepísať. Povedal, že sa to bude dať snažiť do poriadku, potom spomínal, že či by im nemohol vrátiť auto z dôvodu, že to nejde prepísať. Potom chcel zas vrátiť auto s tým, že mu dá peniaze, ale že už nemá toľko peňazí. Potom spolu stále komunikovali s tým, že sa to nejako nehýbalo, exekúciu obžalovaný neriešil, nevyplatil ju, pričom auto nebolo doposiaľ na neho prepísané. S odstupom času sa mu tiež začali ozývať telefonicky z leasingovej spoločnosti, rozprával s ním nejaký pán, bol to Čech. Chcel od neho vyjadrenie, prečo sa auto nespláca, keď je na leasing, pričom on mu tvrdil, že nevedel, že auto je na leasing. Medzitým komunikoval aj s obžalovaným, ale pomenej, lebo tento sa komunikácii vyhýbal. Tvrdil mu, že peniaze zoženie od ich kamaráta a šekovou poukážkou ich dostane. Tvrdil, že to bude do mesiaca, ale prešiel mesiac, dva, a stále nič. Medzitým mal

každodenné telefonáty od leasingovej spoločnosti. Jedného dňa si obžalovaný prišiel pre auto s tým, že ho ide odovzdať leasingovej spoločnosti, pretože sa nespláca. Prišiel s tým, že aj jemu telefonovali z leasingovej spoločnosti, že si prídu pre auto. Sadli si u neho v obývačke, ukázal mu papiere od polície, že motorové vozidlo nešlo prepísať, boli tam ešte nejaké papiere, možno jeden, dva. Auto si teda zobral a tvrdil, že mu dá tie peniaze, ale že auto ide do leasingovej spoločnosti. Peniaze mu obžalovaný nevrátil doteraz. Potom chodil do mesta, keďže je z Trnavy, pričom vídaval auto ako jazdí po Trnave a jazdili na ňom obaja obžalovaní. Preto sa obžalovaného snažil vylákať. S kamarátom A. N. mu zavolali a snažili sa ho vylákať s tým, že majú pre neho pracovnú ponuku. Vedel totiž, že obžalovaný nepracuje. Povedal im, že má záujem sa stretnúť. Stretli sa pred McDonaldom na parkovisku s tým, že prišiel na aute aj s obžalovanou. Pristavil svoje vozidlo pred nich, aby neutiekli, pričom obžalovaní sa zamkli v aute. Následne zavolal políciu a podal na nich trestné oznámenie. Žiadal od obžalovaných peniaze. Zostal bez auta aj bez peňazí. Obžalovaný mu odpisoval možno na každú desiatu SMS, telefón mu nezdvíhal, hovoril, že je odcestovaný v zahraničí, ale pri tom ho stretol v Trnave. Medzi obžalovaným a ním bola podpísaná iba tá kúpnopredajná zmluva. Potom prišiel k nim s nejakým papierom, to bolo vtedy, keď si prišiel pre auto, podpisoval mu ešte papier od polície. Bol vtedy po nočnej a išiel na nočnú, pričom obžalovaný prišiel v taký čas, keď odchádzal. Nepamätal si, čo podpísal. Stále rozprával dokola to isté. To, čo mu dal podpísať, malo jednu stranu, ten papier obsahoval nejaký text. Obžalovaný v jeho prítomnosti taktiež niečo podpisoval, stále hovoril, že je z toho všetkého v šoku, že je nervózny z toho. To, čo podpísal, mu nenechal. Podpisoval sa jedenkrát, jedným podpisom asi vpravo dolu. Viac menej celá strana toho papiera ktorý podpísal, bola už popísaná. List nebol prázdny. Nepamätal si, že by nepodpisoval papier o tom, že mu vracia vozidlo. Na otázky procesných strán uviedol: Ohľadom papieru, ktorý podpisoval, tak obžalovaný mu povedal, že je to niečo ohľadom dlžnej sumy z leasingovej spoločnosti, stále sa snažil preukazovať ten papier, že bol na polícii a že to nejde na neho prepísať a že ho to mrzí. Pri podpise boli prítomní len oni dvaja. Pri komunikácii medzi nimi padlo aj to, že by auto vrátil a oni mu vrátia peniaze, ktoré už však nemali. Určite si pred podpisom prečítal aj ten druhý doklad, ale nepamätal si, čo tam bolo napísané. Nepamätal si doklady, ktoré mu obžalovaný predložil u neho doma. Hovoril niečo o exekúcii, mal tam papier od polície, mal aj kúpno-predajnú zmluvu, ktorú podpísali v Tescu. Nevedel koľko ich bolo. Potvrdil, že určite podpísal len jednu stranu. S autom dával obžalovanému aj dva kľúče od auta. Pri odchode mu obžalovaný spomenul, že tie peniaze mu vráti nejaký jeho kamarát, ktorého oslovil, aby mu na to požičal peniaze a mu na neho telefónne číslo. Hneď mu aj volal, ale číslo bolo nedostupné a obžalovaný mu povedal, že ten kamarát je v zahraničí. Volal viackrát neskôr, ale číslo bolo stále vypnuté. Okrem kľúčov mu dal aj doklady od auta. K protokolu na č.l. 18-19 spisu uviedol: „Prvú stranu si nepamätám, že by som čítal a podpisoval, ide o predmetné motorové vozidlo, pokiaľ ide o druhú stranu, takéto niečo sme spisovali, písmo, ktoré je v texte napísanom na počítači, je moje, nepamätám si, kedy sme to spisovali, určite som to nepodpisoval v Trnave, ja totiž bývam v Modranke, podpis je môj vlastnoručný.“ Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede poškodeného z prípravného konania, v ktorej uviedol: „Pri tomto stretnutí, resp. ako pri každom som sa Z. pýtal, či je vozidlo v poriadku po stránke vlastníctva, nakoľko som si všimol v technickom preukaze, že on je vlastníkom vozidla a jeho priateľka O. T. je jeho držiteľom.“ Poškodený k tomu na hlavnom pojednávaní uviedol: „Je to pravda.“

Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná poškodeného O. R., je to jeho bývalý kolega z práce. Pozná aj oboch obžalovaných. V tejto veci išlo o auto zn. Mercedes striebornej farby, ktorý predával obžalovaný. To auto bolo blokované exekútorom a napriek tomu ho obžalovaný predal poškodenému O. R. a jemu, nakoľko sa obaja na to auto skladali. Poškodený O. R. mu potom peniaze vrátil a to auto potom patrilo iba jemu. Neskôr prišli na to, že obžalovaný to auto predal napriek tomu, že ho nemal predať a poškodený chcel naspäť zaplatenú sumu, bolo to cca 5.000,00 €. Peniaze naspäť ale nedostal, lebo sa obžalovaný vyhýbal, nereagoval na jeho SMS a telefonáty. Po neúspešných výzvach obžalovaného kontaktoval osobne on ohľadom ponuky práce a ten prišiel aj s obžalovanou na tom aute na dohodnuté stretnutie pred McDonald na obchvate v Trnave. Tam ich vyzvali, nech vráti buď to auto alebo peniaze, čo odmietali. Následne kontaktovali políciu. Obžalovaný poškodenému kvázi prisľúbil, že mu to auto vráti tak, že mu do mesiaca pošle peniaze na účet a medzitým vybaví tú exekúciu. Nevedel ako prebehlo vrátenie vozidla poškodeným. Do času, keď sa odohral ten incident pri McDonalde, mal vedomosť o exekučnej blokácii vozidla od poškodeného, a vedel, že poškodený nedostal vrátenú kúpnu cenu. Keď bol vypočúvaný na polícii, tak peniaze poškodenému vrátené ešte neboli.

Svedkyňa Bc. W. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený O. R. je jej priateľ. Obžalovaní sú predajcovia, ktorí im predali auto zn. Mercedes. Poškodený našiel to auto na bazári, skontaktoval

sa s nimi, stretli sa, s autom bol spokojný, tak išli podpísať kúpno-predajnú zmluvu. Poškodený potom išiel vybrať do bankomatu peniaze a zaplatil za auto sumu 4.600,00 €. Potom čakali, kým sa obžalovaní ozvú, aby mohli ísť prepísať auto. Tam sa obžalovaný vyhováral, že nemá čas, potom zistil, že tam má exekúciu a že sa auto nedá prepísať. Povedal im, že majú počkať, exekúciu chcel vyplatiť a prepísali by auto. Volali im potom z leasingovej spoločnosti, že auto musia vrátiť, pričom o žiadnej leasingovej spoločnosti nevedeli, obžalovaný im to zamlčal, tak potom začal komunikovať s nimi, že by si prišiel pre auto, peniaze by im vrátil a auto odovzdá leasingovej spoločnosti. Prišiel po práci k nim do Modranky taxíkom a žiadal auto, ale mal prísť aj s peniazmi, s ktorými ale neprišiel. Dopredu im to oznámil, že im dá aspoň zálohu a potom, ako sedeli obžalovaný s poškodeným v obývačke, tak povedal, že má nejakého kamaráta známeho, ktorý si vybaví úver a peniaze im pošle. Auto si zobral a odišiel. Číslo, ktoré im nechal na toho kamaráta, bolo nedostupné, keď volali. Povedal, že ten kamarát pracuje v zahraničí. Obžalovaný sa im neozýval po tom, ako si zobral auto. Raz povedal, že peniaze budú za mesiac, že to trvá dlhšie a potom, že im peniaze pošle poštovou poukážkou, že ich majú čakať. Komunikoval s nimi sporadicky, neozýval sa im. Hovoril, že pracuje v zahraničí a že príde vtedy a vtedy. Poškodený išiel do mesta a videl obžalovaného na tom aute. Snažil sa mu dovolať, ale on sa mu neozýval. Potom vymyslel, že by ho mohol nalákať, aby sa stretli, tak vymyslel, že ho naláka na voľné pracovné miesto. Prišli tam obaja obžalovaní v aute, zamkli sa a nechceli vyjsť von a ani komunikovať. Potom prišli policajti. Peniaze neboli vrátené, ani ich časť, ani auto. Kúpno-predajná zmluva bola vytlačená a podpísaná. Nevedela o tom, že by sa u nich v obývačke podpisovali nejaké papiere, keď si obžalovaný bral auto späť. Poškodený vrátil auto obžalovanému kvôli tej leasingovej spoločnosti, ktorá si ho mala prísť na druhý deň prevziať. Na otázky procesných strán uviedla: Nebola prítomná pri tom, keď sa poškodený pýtal obžalovaných, či na vozidle neviaznu nejaké ťarchy, dlhy, leasing. Bola však prítomná v čase, keď poškodený vracal auto obžalovanému. Poškodený kúpil vozidlo a komunikoval s leasingovou spoločnosťou a s obžalovaným. Návšteva obžalovaného u nich v Modranke trvala asi 15 minút. Nebola však prítomná počas celého stretnutia od jeho začiatku až do konca. Nebola prítomná asi 5 minút. Vtedy sa nachádzala na poschodí. Pri McDonalde nebola. Poškodený vtedy dával obžalovanému kľúče od auta. V čase ich rozhovoru tam boli aj nejaké papiere, ale nevedela, či nejaké u nich aj zostali. V čase, keď bola prítomná v obývačke, poškodený nepodpisoval obžalovanému žiadne papiere. Tá návšteva sa udiala niekedy v októbri 2015, bol to asi pondelok. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania, v ktorej uviedla: „Uvádzam, že bol u nás doma asi tak hodinu, pričom bol s priateľom osamote cca 15 minút a zbytok času som už potom bola s nimi ja a počas debaty, ktorej som už ja bola prítomná, vravel, že peniaze nám vráti cez už uvedeného kamaráta, ktorý si má vybrať peniaze zo stavebného sporenia. Uvádzam, že počas doby, kedy bol u nás pre vozidlo, nám neodovzdal žiadne peniaze za toto vozidlo a počas toho, čo som ja bola s nimi a bola som s nimi okrem prvých 15 minút stále, tak ani raz nespomenul, že už nám peniaze dal, teda, že by ich dal priateľovi, pokiaľ som tam nebola, ale naopak pri odchode vravel o tom priateľovi a že cez jeho sporenie nám peniaze vráti.“ Svedkyňa k tomu na hlavnom pojednávaní uviedla: „Nepamätám si, koľko presne obžalovanV. u nás bol, už si to nepamätám.“

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy (č.l. 18-19), zápisnica o vydaní veci (č.l. 99-100), fotodokumentácia (č.l. 101-108), uznesenie o uložení do úschovy OR PZ Trnava (č.l. 113-116), kúpna zmluva (č.l. 117-118), potvrdenie z banky (č.l. 119), úverová zmluva (č.l. 120-127), zmluva o zriadení založeného práva (č.l. 128-129), saldo-konto úverovej zmluvy (č.l. 130), záverečná správa (č.l. 131), evidenčná karta vozidla (č.l. 132), evidenčná karta vozidla (č.l. 133-134), zoznam blokácii vozidla (č.l. 135), história vlastníkov (č.l. 136), odpoveď exekútorského úradu s prílohami (č.l. 137-139), odpoveď OS Nové Zámky (č.l. 140-141), odpoveď OS Trnava (č.l. 142), poštový poukaz (č.l. 152) a protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy predložený na hlavnom pojednávaní obhajcom (č.l. 237-238).

Zároveň nebolo možné na hlavnom pojednávaní oboznámiť aj ďalšie dôkazy, ktoré navrhol v rámci oboznámenia s ostatným obsahom spisu vykonať prokurátor v podanej obžalobe - SMS komunikácia nachádzajúca sa na č.l. 143-151, nakoľko táto bez akéhokoľvek overenia jej pôvodu a dodržania procesných postupov umožnených Tr. por. a pod. nemôže byť zákonným dôkazom a súd na nej nemôže ani založiť svoje rozhodnutie.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 99-100) vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo vydala na účely trestného konania dňa 17.03.2016 obžalovaná O. T.. Vozidlo bolo následne na základe uznesenia (č.l. 113-116) uložené do úschovy OR PZ v Trnave.

Z kúpnej zmluvy (č.l. 117-118) vyplynulo, že bola podpísaná dňa 21.07.2015 v Trnave medzi obžalovaným ako predávajúcim a poškodeným ako kupujúcim, pričom jej predmetom bolo predmetné osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 4.600,00 €. V článku VII. - Záverečné ustanovenia, bod 1., bolo uvedené, že predávajúci vyhlasuje, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave predmetu kúpy. Strany sa tiež dohodli, že kúpnu zmluvu môžu zmeniť alebo zrušiť len pomocou písomných dodatkov podpísaných oprávneným zástupcami obidvoch zmluvných strán. Ako povinnosť kupujúceho bola uvedená aj povinnosť vykonať prepis vlastníctva predmetu kúpnej zmluvy na dopravnom inšpektoráte do 10 dní od podpisu zmluvy (článok VI., bod 2.).

Z potvrdenia z banky (č.l. 119) vyplynulo, že poškodený O.I. vybral z účtu dňa 21.07.2015 hotovosť vo výške 4.700,00 €.

Z úverovej zmluvy (č.l. 120-127) vyplynulo, že ide o úverovú zmluvu č. Z podpísanú medzi veriteľom Home Credit Slovakia, a.s., a dlžníkom - obžalovaným F. Z.. Predmetom jej financovania bolo predmetné osobné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bola spoločnosti AUTO DISKONT, s.r.o. Celková výška úveru bola 5.000,00 € s tým, že dlžník zaplatil akontáciu vo výške 2.570,00 €. Konečná splatnosť úveru bola dňa 15.09.2019 s tým, že 60 mesačných splátok vo výške 146,25 €, ktoré mali byť hradené odo dňa 15.10.2014 vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Zmluva bola uzatvorená dňa 17.09.2014. Z hľadiska uhradených mesačných splátok do predstierania predaja predmetného osobného motorového vozidla poškodenému zostávalo na úver uhradiť sumu 6.727,50 € (46 mesačných splátok).

Zo zmluvy o zriadení založeného práva (č.l. 128-129) vyplynulo, že k vyššie uvedenej úverovej zmluve bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva č. Z. medzi tými istými účastníkmi, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva v prospech veriteľa na predmetné osobné motorové vozidlo (záloh) za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi v rozsahu určenom v odseku 3.3 zmluvy. Zmluva bola rovnako podpísaná dňa 17.09.2014, pričom dlžník (záložca) bude mať po dobu trvania tejto zmluvy v držbe záloh (predmetné osobné motorové vozidlo).

Zo saldo-konta úverovej zmluvy (č.l. 130) zo dňa 02.03.2016 a záverečnej správy (č.l. 131) vyplynulo, že splátky splatné k 15.07.2015, 15.08.2015, 15.09.2015 a 15.10.2015 boli uhradené dňa 22.04.2015. Splátky splatné do 15.11.2015 a 15.12.2016 boli uhradené až dňa 13.01.2016 spolu s poplatkom za vymáhanie (120,00 €) a nákladmi za inkaso spoločnosti EVOL, s.r.o. (240,00 €). Splátka splatná 15.01.2016 bola uhradená dňa 12.02.2016 spolu s poplatkom z vymáhania (9,96 €). Splátka splatná k 15.02.2016 nebola ku dňu 02.03.2016 uhradená. Na telefonickú výzvu zamestnancov spoločnosti EVOL, s.r.o. obžalovaný F. Z. uhradil dňa 13.01.2016 dlžnú sumu, penále a poplatok agentúre tak, ako to vyplýva aj zo saldo-konta úverovej zmluvy.

Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 132) vyplynulo, že ku dňu 25.11.2015 na predmetnom osobnom motorovom vozidle s EVČ: TT723FS bol vedený ako vlastník - obžalovaný F. Z. a jeho držiteľkou bola obžalovaná O. T.. Posledný záznam bol vykonaný v evidenčnej karte dňa 24.11.2015 a išlo o zrušenie blokácie vozidla na podklade exekúcie vedenej M.. O. G. pod č. EX 36352/2014 (vedenej voči obžalovanej O. T., pričom oprávneným bola Union zdravotná poisťovňa, a.s.), ako to vyplynulo zo zoznamu blokácii vozidla (č.l. 135) a odpovede exekútorského úradu s prílohami (č.l. 137-139).

Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 133-134) vyplynulo, že na predmetnom osobnom motorovom vozidle, už s EVČ: H bola ku dňu 04.02.2016 vedená ako vlastník i držiteľ obžalovaná O. T., pričom ako vlastník vozidla bola vedená už od 18.12.2015, ako to vyplynulo z histórie vlastníkov (č.l. 136).

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy (č.l. 18-19) vyplynulo, že dňa 19.10.2015 v Trnave malo dôjsť k vráteniu predmetného osobného motorového vozidla tak, že toto mal obžalovanému F. Z. odovzdať poškodený O. R. (druhá strana protokolu), pričom poškodený O. R. mal od obžalovaného F. Z. prevziať kúpnu cenu vo výške 4.600,00 € (prvá strana protokolu). Na hlavnom pojednávaní predložila obhajoba totožný protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy (č.l. 237-238) ako na č.l. 18-19, pričom

išlo o jeho kópiu s tým, že tento bol opatrený doložkou Mesta Trnava zo dňa 12.04.2017 o tom, že obžalovaný F. Z. osvedčil svoj podpis na druhej strane protokolu (na tejto strane sa nachádza i táto doložka) za svoj vlastný, pričom celá kópia predloženého protokolu bola predložená aj s osvedčením notára M.. O. B. zo dňa 12.04.2017 o tom, že súhlasí s predloženým originálom skladajúcim sa z 2 listov a ide o odpis úplný.

*** Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté prokurátorkou, a to vyzvať oboch obžalovaných na predloženie originálu protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy zo dňa 19.10.2015 a tiež zvážiť vykonanie znaleckého grafologického skúmania pravosti podpisu poškodeného O. R. na tomto protokole. Súd návrhy nepovažoval za dôvodné, nakoľko s poukazom na vyjadrenie obhajcu k týmto návrhom a s poukazom na právo každého obvineného, ktorý nesmie byť nútený obviniť seba samého, keď zákaz donútenia k priznaniu zahŕňa totiž nielen právo obvineného nevypovedať, ale aj právo žiadnym aktívnym spôsobom neprispieť k svojmu obvineniu, mal za to, že takáto výzva by bola neúčelná, keďže neúčelnou už bola aj v prípravnom konaní (viď č.l. 158). Zároveň sa aj poškodený vyjadril, že podpis na protokole je jeho vlastnoručný, ako aj písmo doňho rukou dopísané (namietal len miesto podpisu tohto protokolu), pričom súd nemal dôvod tomuto jeho tvrdeniu neveriť, a tak by dokazovanie v danom smere bolo zjavne i nadbytočné.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, upravený oproti podanej obžalobe aj čo do právnej kvalifikácie konania oboch obžalovaných, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný F. Z. ako páchateľ a naopak obžalovaná O. T. ako účastník.

K tomu súd naviac dodáva, že zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Tr. por.), nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a zároveň povinnosť do svojho rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré údaje uvedené v obžalobe modifikujú, ak sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu či formy zavinenia. Na podklade týchto záverov a zmien v skutkovej vete tak nedošlo k narušeniu totožnosti skutku oproti podanej obžalobe.

Obžalovaní sa počas hlavného pojednávania bránili tým, že prostriedky trestného práva sú v danej veci neprimerané, keďže poškodený disponuje prostriedkami občianskeho práva, ktoré však nevyužil. Vec má len občiansko-právny aspekt, a preto je potrebné obžalovaných spod obžaloby oslobodiť.

Prezentovaná obrana obžalovaných bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaných. Súd mal za to, že konanie oboch obžalovaných je potrebné posúdiť aj z hľadiska noriem trestného práva, pričom tiež nebolo možné podľa názoru súdu podľa kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zák. vyhodnotiť závažnosť spáchaného prečinu ako nepatrnú.

Bolo dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaní kúpili (resp. obžalovaný F. Z., pričom obžalovaná O. T. o tom mala vedomosť) predmetné osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz v mesiaci september 2014 na úver za sumu 7.570,00 €, pričom ako akontácia bola uhradená suma

2.570,00 € (úver bol teda vo výške 5.000,00 € so 60 mesačnými splátkami po 146,25 € splatnými do 15. dňa v kalendárnom mesiaci), pričom do dňa predaja vozidla poškodenému O. R. (21.07.2015) nebol úver vyplatený, resp. tento úverový vzťah obžalovaného F. Z. trval naďalej, t.j. aj potom, čo predstieral jeho predaj poškodenému. To, že obžalovaný predaj vozidla len predstieral, bolo možné okrem iného vyvodiť aj ž toho, že obžalovaný tento úver z prostriedkov získaných od poškodeného (do 02.03.2016) nevyplatil a úverový vzťah trval aj naďalej, napriek tomu, že finančné prostriedky na to mal. Informáciu o úvere na vozidlo (a viažucom sa záložnom práve na predmetné osobné motorové vozidlo) neposkytol poškodenému O. R., rovnako tak túto informáciu neposkytla obžalovaná, ktorá o tom preukázateľne vedela tiež a aj komunikovala s poškodeným, a ani nimi podpísaná kúpno-predajná zmluva neobsahovala (podstatnú) informáciu, t.j. že je vôbec vozidlo kúpené na úver a kto bude splácať tento úver. Poškodený o úvere nemal žiadnu vedomosť a nevedel o tom, že predmetné osobné motorové vozidlo je aj založené (záložným právom) v prospech spoločnosti, ktorá naň obžalovanému poskytla úver.

Obžalovaný F. Z. tiež nesplnil svoju zmluvnú povinnosť prepísať vozidlo na poškodeného, ako sa k nej zaviazal v kúpno-predajnej zmluve (do 10 dní od podpisu zmluvy - článok VI., bod 2.). V evidencii polície splnenie tejto povinnosti nevyplývalo (história vlastníkov na č.l. 136). Ak by aj skutočne nebolo možné pre exekučnú blokáciu vozidlo prepísať na poškodeného, je potrebné opäť uviesť, že obžalovaný obdržal kúpnu cenu, z ktorej mohol exekúciu vyplatiť a splniť tak povinnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazal.

Teda kúpno-predajná zmluva s poškodeným bola podpísaná 10 mesiacov po tom, čo obžalovaní kúpili predmetné osobné motorové vozidlo, čiže zostávalo na tento úver uhradiť 50 mesačných splátok (bolo uhradených už v tom čase ale 14 mesačných splátok). O tomto mala vedomosť aj obžalovaná O. T., resp. si to mohla podľa svojej výpovede vypočítať aj sama, keďže v prípravnom konaní uviedla, že auto kúpili za sumu cca 7.300,00 €, ako akontáciu zaplatili sumu 2.200,00 € a mesačná splátka úveru bola 146,00 €. Napriek tomu aj ona komunikovala s poškodeným a uvádzala, že s vozidlom je všetko v poriadku.

Zároveň, ak by bolo pravdou to, že obžalovaný F. Z. dňa 19.10.2015 vrátil poškodenému O. R. finančné prostriedky titulom kúpnej ceny vo výške 4.600,00 € a poškodený mu vrátil predmetné osobné motorové vozidlo tak, ako to obhajoba preukazovala predloženým protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy, bolo by nelogické, aby sa poškodený O. R. ďalej kontaktoval s obžalovaným F. Z. a následne aby ho vylákal k McDonaldu na obchvate Trnavy a žiadal od neho vozidlo alebo späť peniaze, ako o tom ostatne vypovedali aj svedkovia A. N. a Bc. W. C..

Súd sa preto priklonil k verzii popisovanej poškodeným O. R., ktorú podporovali aj výpovede svedkov A. N. a Bc. W. C., ako aj listinné dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaným v prípravnom konaní a obhajcom na hlavnom pojednávaní predložený (totožný) protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy podľa názoru súdu nejavil známky dôveryhodnosti. Na prvej strane protokolu dole uprostred je vyobrazené číslo „1“, čo svedčí podľa názoru súdu o tom, že ide o číslovanie strán, keď sa protokol písal na počítači. Na druhej strane však chýba vyobrazenie čísla „2“. Podľa názoru súdu tak preto išlo tak o dva dokumenty - dva listy formátu A4, o čom svedčí aj to, že protokol nebol obojstranne vytlačený, keďže na druhej strane protokolu je v ľavom hornom rohu evidentne dôkaz o tom, že pri jeho kopírovaní bola preložená prvá jeho strana (ktoré strany však mohli byť spojené k sebe až následne, pričom mohlo ísť aj o spojenie tzv. „zošívačkou“, ako je to možné vyvodiť z ľavého horného rohu prvej strany protokolu - je tam okopírovaná aj spona - náplň do tzv. „zošívačky“). Poškodený O. R. poprel, že by čítal pred podpisom prvú stranu protokolu, pričom o druhej strane uviedol, že je na nej jeho písmo a podpis (pričom obžalovaný F. Z. rovnako prostredníctvom úradného uznania podpisu za vlastný na Mestskom úrade Trnava priznal, že aj jeho podpis na tejto druhej strane je jeho) a že niečo takéto s obžalovaným aj spisovali. Na tom nemenilo nič ani to, že notár overil tento predložený protokol s predloženým originálom skladajúcim sa z 2 listov, nakoľko notár neoveruje pravosť predloženej listiny.

Pokiaľ ide o exekučnú blokáciu spomenutú v skutkovej vete obžaloby, súd ju vyhodnotil ako nezákonnú, t.j. predmetné osobné motorové vozidlo nemohlo byť blokované z dôvodu exekúcie vedenej na obžalovanú O. T., nakoľko táto nebola jeho vlastníčkou. V tomto smere nemôže iná nezákonnosť (nezákonnosť niekoho iného) založiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej tak, ako jej to bolo kladené za vinu v podanej obžalobe.

O podvodnom konaní zo strany obžalovaného F. Z. svedčilo i to, že nebol produkovaný žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že kúpno-predajná zmluva zo dňa 21.07.2015 bola medzi nimi aj zrušená, prípadne zmenená, ako aj to, že predmetné osobné motorové vozidlo zostalo v užívaní obžalovaného, resp. toto vydala na účely trestného konania dňa 17.03.2016 obžalovaná O. T..

Obaja obžalovaní poškodeného uviedli do omylu pri predstieraní predaja vozidla, kedy od neho vylákali kúpnu cenu, ako aj pri jeho vrátení, kedy poškodeného uviedol do omylu obžalovaný F. Z., peniaze mu nevrátili a ani predmetné osobné motorové vozidlo, ktoré bolo vzaté do úschovy a ktoré bolo napriek tvrdeniu obžalovaného u poškodeného, že ho musí vrátiť, nájdené u obžalovanej, ktorá ho aj vydala polícii. Je tiež potrebné uviesť, že úverový vzťah obžalovaného naďalej trval aj po vrátení vozidla poškodeným (minimálne do 02.03.2016), a preto nemohlo dôjsť k reálnemu vráteniu vozidla, keďže v takom prípade by tento vzťah už nemohol trvať.

Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb (porovnaj R 18/1991). Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (porovnaj R 57/1978). Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. V odseku 2 tohto prečinu je uvedený aj kvalifikačný pojem - väčšia škoda (viď § 125 Tr. zák.).

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný F. Z. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a obžalovaná O. T. úmyselne poskytla inému pomoc, aby na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, a preto súd obžalovaného F. Z. uznal vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ako páchateľa tohto prečinu) a obžalovanú O. T. uznal vinnú zo spáchania prečinu podvodu vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (keďže u nej išlo o úmyselnú účasť na tomto trestnom čine vo forme pomoci, t.j. podpory páchateľa, ku ktorej došlo pri jeho spáchaní a spočívajúcej v utvrdzovaní poškodeného pred predstieraním predaja vozidla, ktorý bol nimi uvedený do omylu), keď boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Obaja obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chceli spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo najmä z výpovedí poškodeného i svedkov, ako aj z iných dôkazov, ktorým sa súd venoval vyššie.

Na strane oboch obžalovaných neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce ich trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výroky o trestoch ***

V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy: správy na obžalovaných (č.l. 164-167 a 171-174) a lustrácie na obžalovaných (č.l. 227-236).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaných vyplynulo, že z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení. V minulosti neboli súdne trestaní. Priestupky spáchali len na úseku cestnej premávky.

Pri určovaní druhu a výmery trestov súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. V prípade obžalovanej O. T. súd prihliadol aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u každého z obžalovaných jednu a tú istú poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedli pred spáchaním trestného činu riadny život, keď spáchané priestupky boli iného charakteru ako prejednávaný trestný čin) a žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel súd k záveru, že: · obžalovanému F. Z. je potrebné uložiť „výchovný“ trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov (t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 1 roku do 44 mesiacov) s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky (ktorú súd považoval za primeranú vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam), a · obžalovanej O. T. je potrebné uložiť „výchovný“ trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok (t. j. na úplne dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 1 roku do 44 mesiacov) s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky (ktorú súd považoval za primeranú vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam), ktoré tresty zabezpečia ochranu spoločnosti tým, že im zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takéto tresty budú nepochybne vyjadrovať ich morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd nedospel k záveru, že účel trestu by bol naplnený uložením iného druhu trestu, keď najmä s poukazom na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok mal za to, že na obžalovaných je potrebné pôsobiť uložením podmienečného trestu odňatia slobody, aby sa do budúcna takéhoto podobného konania vyvarovali pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. V prípade peňažného trestu nemal sú za to, že sú splnené podmienky na jeho uloženie, a to z dôvodu, aby jeho uložením nedošlo k zmareniu náhrady škody. Na zvýraznenie účelu uložených podmienečných trestov odňatia slobody súd obom obžalovaným uložil v ich rámci aj povinnosť (príkaz) nahradiť poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie ďalšieho (sekundárneho) trestu obžalovaným či ochranného opatrenia.

*** Výrok o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnil poškodený O. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W. U., ul. G. č. 1, škodu vo výške 4.600,00 € + trovy právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní. Pokiaľ ide o nárok poškodeného vo výške 4.600,00 €, z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti tohto uplatneného nároku, a preto mu súd jeho uplatnený nárok priznal v plnom rozsahu podľa § 287 ods. 1 Tr. por. s tým, že povinnosť nahradiť škodu uložil súd obom obžalovaným do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, čím určil vykonateľnosť tohto výroku rozsudku. Pokiaľ však ide o nárok na priznanie trov právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní, o takomto nároku sa rozhoduje až po právoplatnom skončení trestnej veci (§ 557 a § 558 ods. 1 Tr. por.), a preto bol poškodený Martin Železník podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.