Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Trnavský správcovský dom, k.s., o sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 47 246 880, správca úpadcu: QBAC, s.r.o., so sídlom Jablonica 733, 906 32 Jablonica, IČO: 36 857 548, právne zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. 107, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra, IČO: 46 104 020, o zaplatenie 14.862,48 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.685,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 1.677,99 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne počítaným zo sumy 1.729,76 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne počítaným zo sumy 4.546,60 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne počítaným zo sumy 3.124,62 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne počítaným zo sumy 606,36 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52,42 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2016 v spojení s doplnením doručeným súdu dňa 24.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 14.862,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 14.862,48 eur od 15.05.2016 do zaplatenia a nahradil žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Trnava 35K/28/2015-93 zo dňa 17.12.2015 bol žalobca ustanovený do funkcie správcu úpadcu QBAC, s.r.o., so sídlom Jablonica 733, 906 32 Jablonica, IČO: 36 857 548. Ďalej uviedol, že konateľ mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s úpadcom na druh práce: konateľ firmy. Pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 31.07.2012 s dohodnutým dňom nástupu práce 01.08.2012. Pracovný pomer skončil dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 11.07.2014. Žalobca uviedol, že nakoľko ide o

2. K žalobe žalobca pripojil Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T 57/2013 (č.l.6-9), Trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T 57/2013 (č.l.10-12), predžalobnú upomienku (č.l.10). Žalobca v rámci doplnenia uviedol, že žalovaná pohľadávka pozostáva z nároku na mesačnú mzdu vo výške 500,- eur za každý mesiac trvania pracovného pomeru vynásobená počtom mesiacov trvania pracovného pomeru, ku ktorej boli pripočítané sumy nad 500,- eur ak boli v jednotlivých mesiacoch vyplatené vyššie sumy.

3. K žalobe pripojil pracovnú zmluvu č.l. 24, dodatok k pracovnej zmluve č.l. 25, dohodu o skončení pracovného pomeru č.l. 26, výdavkové doklady č.l. 27-47.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 30.08.2016 tak, že nárok žalobcu neuznáva, žiada žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný počas trvania pracovného pomeru dohodnutú činnosť reálne vykonával, pričom nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Žalovaný ďalej namietal uplatnenie úrokov z omeškania od 15.05.2016 podľa obchodného zákonníka. V doplnení vyjadrenia zo dňa 18.11.2016 (č.l.69-70) žalovaný uviedol, že v čase poberania mzdy/odmeny t.j. v čase od 01.08.2012 do 07.07.2014 bol jediným spoločníkom spoločnosti QBAC, s.r.o., jej jediným konateľom, jej jediným manažérom/riaditeľom, vykonným pracovníkom, stavbyvedúcim, majstrom, stavebným robotníkom. Žalovaný ďalej uviedol, že aj keď pracovná zmluva môže vykazovať určité formálnoprávne nedostatky (druh práce: konateľ firmy), vykazuje znaky tak pracovnej ako aj manažérskej/mandátnej zmluvy. Žalovaný taktiež uviedol, že ak by zmluva bola vyhlásená za neplatnú, tak to neznamená, že žalovaný nebol v čase od 01.08.2012 do 07.07.2014 v žiadnom zmluvnom vzťahu. Nedostatok písomnej formy ani pri pracovnej prípadne mandátnej manažérskej zmluve nespôsobuje jej neplatnosť. Žalovaný uviedol, že osoba vykonávajúca funkciu konateľa môže mať so spoločnosťou okrem obchodného vzťahu uzatvorený pracovný pomer. Druhom práce však v tomto prípade nebude výkon práv a povinností konateľa, ale iný druh práce, ktorý bude pre spoločnosť v pracovnoprávnom vzťahu vykonávať. Žalovaný súčasne uviedol, že v danom prípade aj reálne vykonával funkciu manažéra, riaditeľa, stavbyvedúceho, majstra, stavebného robotníka. Žalovaný ďalej tvrdil, že existovali súčasne dva zmluvné vzťahy s úpadcom, a to pracovnoprávny na základe pracovnej zmluvy pred druh práce manažér/riaditeľ, a obchodnoprávny na základe mandátnej zmluvy pre výkon funkcie konateľa. Žalovaný súčasne uviedol, že odmena 500,- eur vyplácaná mesačne, nie je neobvyklá a je na spodnej hranici vyplácaných obdobných odmien.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2017. Žalobca predložil na pojednávaní výdavkový pokladničný doklad na sumu 1.671,30 eur, z ktorého plynie, že boli vyplatené zamestnancom zrážky zo miezd podľa dokladu predloženého na pojednávaní a zažurnalizovaného na č.l. 77. Žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Žalovaný taktiež zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, pričom súčasne na pojednávaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, pričom súčasne namietal, že mu nie je zrejmé, či sa uplatňuje hrubá, alebo čistá mzda. Ďalej uviedol, že uvedený druh práce bol uvedený omylom a poukázal na skutočnosť, že v kontexte zákonoch o sociálnom zabezpečení sa konateľ považuje za zamestnanca.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.03.2017 špecifikoval žalobný nárok nielen tak ako v samotnej žalobe(jej doplnení) ako počet mesiacov zamestnania x 500 eur, + vyplatené sumy naviac, ale presne špecifikoval nárok aj podľa jednotlivých mesiacov viď č.l.81 s tým, že celková sumu miezd a odvodov bola 14.862,48 eur, z toho 11.546,94 eur vymeriavaci základ, 1.085,13 eur sociálne poistenie zamestnanec, 461,81 eur zdravotné poistenie, žalovaná suma 14.862,48 eur, vyplatená suma 13.185,03 eur. Žalobca súčasne predložil mesačné výkazy a doklady poskytnuté poisťovňou na č.l. 82 až 170.

7. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 14.862,48 eur titulom bezdôvodného obohatenia a príslušenstvo.

8. Súd na prejednávanú vec aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov platných v čase vykonania právnych úkonov.

9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

10. Podľa § 43 ods. 2 ZP, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

11. Podľa § 7 ods. 3 ZP, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

12. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z., Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.

13. Podľa § 132 ods. 2 OBZ, zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. a) OBZ, Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

15. Podľa § 263 ods. 1 písm. a) OBZ, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

16. Podľa § 566 zákona č. 513/1991 Z.z., Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

17. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

23. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

24. Podľa § 387 ods. 1 OBZ, Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 25. Podľa § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

26. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (platného do 31.01.2013,) výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (platného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.

29. Súd konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávny, pričom od kogentných ustanovení obchodného zákonníka sa žalovaný, ani úpadca nemohli odkloniť(§261 a 263 ods. 1. . Súčasne sa v dôsledku uvedeného riadi obchodnoprávnou úpravou aj premlčanie. Súd konštatuje, že nejde o pracovnoprávny spor.

30. Súd konštatuje, že z predložených listín - pracovná zmluva (s druhom práce: konateľ firmy), s jej dodatkom č.l. 25 ako aj z dohody o skončení pracovného pomeru má súd jednoznačne preukázané, že úpadca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu na druh práce konateľ firmy.

31. Súd si dovolí odcitovať časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4MCdo 6/2009 zo dňa 16.12.2010, z ktorého závermi sa plne stotožňuje a prejednávanú vec v súlade s nimi rovnako posudzuje: „Zamestnanec sa v pracovnom pomere podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov zamestnávateľa na plnení jeho úloh (§ 27 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, voľbou alebo vymenovaním (§ 27 ods. 2, 3 a 4 Zákonníka práce). Menovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov menovaných do funkcie podľa osobitných predpisov a u vedúcich zamestnancov vymedzených v ustanovení § 27 ods. 5 Zákonníka práce, ktorých do funkcie menuje u zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán a u zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, zamestnávateľ (§ 27 ods. 4 Zák. práce). Podľa ustálenej judikatúry súdov skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (konateľom), sama osebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov, napríklad pracovnú zmluvu, dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a pod.. Pokiaľ zmluva (dohoda) nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu s náplňou výkonu činnosti štatutárneho orgánu, nie je taký právny úkon neplatný podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce (pozn. platný do roku 2001), pretože sa svojim obsahom ani účelom neprieči zákonu, neobchádza ho a ani sa inak neprieči záujmom spoločnosti. V rozpore so zákonom však je situácia, aby žalobca vykonával činnosť štatutárneho orgánu žalovanej (jej konateľa) v pracovnom pomere. V takom prípade je preskúmavaná zmluva v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2 písm. a/ Zák. práce neplatným právnym úkonom a nemohol podľa nej vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným platný pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah. Podľa ustálenej judikatúry súdov činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom, pretože výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce v zmysle ustanovenia § 29 ods. l písm. a/ Zák. práce a vznik a zánik tohto právneho vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi a riadi sa obsahom spoločenskej zmluvy. Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným však nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu. Nemožno vylúčiť ani prípady, že niektorý zo spoločníkov a konateľov spoločnosti by vykonával administratívne práce spoločnosti ako zamestnanec, ale takýto zamestnanecký pomer musel by byť dohodnutý so všetkým náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru a že činnosť spoločníka

a tiež konateľa si vzájomne nekonkurujú. Za tejto situácie je potom pre rozhodnutie vo veci samej predovšetkým významné, či žalobca bol ako konateľ žalovanej oprávnený učiniť v mene žalovanej ako zamestnávateľa sporný pracovnoprávny úkon. Skutočnosť, že žalobca bol menovaný konateľom žalovanej, teda sama osebe nebránila tomu, aby s ním žalovaná ako zamestnávateľ uzavrela pracovnú zmluvu alebo inú zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov. Nie je ani vylúčené (a zákon s takouto skutočnosťou i výslovne počíta - § 132 ods. 3 Obch. zák.), aby konateľ uzavrel v mene spoločnosti s ručením obmedzeným zmluvu (dohodu), pri ktorej druhou zmluvnou stranou je sám tento konateľ ako fyzická osoba.“

32. Na základe citovaných zákonných ustanovení, ako aj vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má súd za to, že zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je neplatná pre rozpor so zákonom, nakoľko na funkciu konateľa spoločnosti nemôže byť uzatvorená pracovná zmluva, ale musí ísť o mandátnu resp. obdobnú zmluvu, pričom účastníci takejto zmluvy sú povinný riadiť sa ustanoveniami obchodného zákonníka. Súčasne súd k argumentácii žalovaného, že mohla byť uzatvorená iná zmluva - ústna, súd má za to, že uvedenú skutočnosť nie je potrebné dokazovať, nakoľko aj takáto zmluva by bola neplatná pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie písomnej formy podľa § 132 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd ďalej konštatuje, že napriek poučeniu a výzve na predloženie dôkazov, žalovaný nepredložil žiadnu inú zmluvu, ktorá by preukazovala uzatvorenie iného pracovného pomeru v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že prísnejšia úprava daná je práve proti prípadným dodatočným preukazovaniu nových skutočností napr. v podobe tvrdenej ústnej pracovnej zmluvy. Súd súčasne konštatuje, že od konateľov spoločností vzhľadom na požiadavku konať s odbornou starostlivosťou sa kladú výraznejšie nároky na znalosť práva a sú s tým spojené aj dôsledky v podobe ich zodpovednosti. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že dotknutá pracovná zmluva je neplatná a teda obaja účastníci sú si povinní vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré im vzniklo.

33. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že nerozumie spôsobu výpočtu nároku žalobcu v súvislosti s predloženými dôkazmi, súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne skutkovo zdôvodnená, druhú stránku veci však predstavuje preukázanie požadavaného nároku. Súd z predlžených listinných dôkazov - predložených výdavkových pokladničných dokladov má preukázané, že žalovanému boli vyplatené nasledovné prostriedky: Mzda 08/2012 421,51 eur - pokladničný doklad 28.09.2012 Mzda 10/2012 419,45 eur - pokladničný doklad 30.11.2012 Mzda 11/2012 837,03 eur - pokladničný doklad 31.12.2012 Mzda 01/2013 422,83 eur - pokladničný doklad 28.02.2013 Mzda 02/2013 882,84 eur - pokladničný doklad 29.03.2013 Mzda 03/2013 424,09 eur - pokladničný doklad 30.04.2013 Mzda 04/2013 1.112,64 eur - pokladničný doklad 31.05.2013 Mzda 05/2013 1.159,54 eur - pokladničný doklad 28.06.2013 Mzda 06/2013 964,95 eur - pokladničný doklad 31.07.2013 Mzda 07/2013 884,81 eur - pokladničný doklad 30.08.2013 Mzda 08/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 30.09.2013 Mzda 09/2013 424,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013 Mzda 10/2013 421,66 eur - pokladničný doklad 29.11.2013 Mzda 11/2013 425,00 eur - pokladničný doklad 20.12.2013 Mzda 12/2013 439,37 eur - pokladničný doklad 31.01.2014 Mzda 01/2014 520,67 eur - pokladničný doklad 28.02.2014 Mzda 02/2014 298,07 eur - pokladničný doklad 28.03.2014 Mzda 03/2014 296,67 eur - pokladničný doklad 31.03.2014 Mzda 04/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 30.05.2014 Mzda 05/2014 298,52 eur - pokladničný doklad 31.07.2014 Mzda 06/2014 307,84 eur - pokladničný doklad 31.07.2014 t.j. suma celkom 11.685,33 eur, vo zvyšku svoj nárok žalobca nepreukázal, aj keď uvedenú skutočnosť tvrdil, nakoľko nepredložil žiaden doklad, ktorý by uvedené dokazoval. Žalobca napr. na č.l. 81 tvrdil vyplatenie súm žalovanému vo výške 13.185,03 eur, pričom však k platbe za mesiace 09/2012, 12/2012 a 07/2014 (každý mesiac á 500,- eur) nepredložil žiaden relevantný doklad, ktorý by preukazoval prijatie prostriedkov žalovaným, a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k predloženým dokladom od poisťovní č.l.82-170 tak súd má za to, že tieto nepreukazujú prijatie prostriedkov

žalovaným, ale len vykázanie odvodov, ktoré neboli zaplatené, a súčasne, ktoré nie sú spôsobilé bez ďalšieho vôbec preukázať, že sa týkajú žalovaného a ním prijatých prostriedkov. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 11.685,33 eur ako dôvodnej vyhovel, nakoľko v tejto časti mal preukázanú dôvodnosť nároku. Súd súčasne rozhodol o priznaní úrokov z omeškania, pričom tieto priznal v platnej percentuálnej výške podľa jednotlivých období, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo (menila sa sadzba aj právna úprava v jednotlivých obdobiach), pričom súd má za to, že bezdôvodné obohatenie vzniklo každou prijatou platbou samostatne. Úrok z omeškania súd priznal od momentu doručenia žaloby žalovanému t.j. 29.07.2016 (doručenka č.l.55) + 2 dni, nakoľko následne nasledovala sobota, nedeľa a teda žalovaný sa dostal do omeškania až pondelkom 01.08.2016. Súd k námietke premlčania žalovaného konštatuje, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko premlčanie sa vzhľadom na obchodnoprávny vzťah spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka, a teda premlčacia doba sú 4 roky, pričom prvá platba bola 28.09.2012 a žaloba bola podaná dňa 09.02.2016, t.j. v lehote 4 rokov. Súd k argumentácii žalovaného, že má nároky z vykonávania práce pre úpadcu, súd konštatuje, že uvedené nie je rozporovanou ani spornou skutočnosťou, avšak vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, musí si svoje prípadné nároky uplatniť v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. tj. prihláškou, pričom však jeho pohľadávka, nakoľko ide o spriaznenú osobu, bude uspokojená až po uspokojení ostatných pohľadávok v rámci konkurzného konania.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia istiny 14.862,48 eur, úroku z omeškania vo výške 1.094,75 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), pričom bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 11685,33 eur a úroku z omeškania vo výške 474,95 eur, tj. v sume celkom 12.160,28 eur. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu 76,21 % a hrubý úspech žalovaného 23,79 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 52,42 % (76,21 - 23,79). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 58,42 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.